Všetko pre rodinu napsal(a) Lucius M
Disclaimer: All publicly recognizable characters and settings are the property of their respective owners. The original characters and plot are the property of the author. No money is being made from this work. No copyright infringement is intended.
Tato povídka je archivována na: http://www.potterpovidky.cz/web/viewstory.php?sid=101
Index
Kapitola 1: Malfoyovci
Kapitola 2: Nottovci
Kapitola 3: Crabbovci a Goylovci
Kapitola 4: Kapitola 4
Kapitola 5: Kapitola 5
Kapitola 6: Kapitola 6
Kapitola 7: Kapitola 7
Kapitola 1: Malfoyovci
Lucius Malfoy sedel vo svojej pracovni a premýšľal. Už je to mnoho rokov čo viedol Malfoyovský klan k bohatstvu a moci. Malfoyovci boli v súčasnosti pravdepodobne najmocnejším kúzelníckym klanom. Mali prsty takmer vo všetkom z čoho plynuli zisky. A po nedávnom úpadku rodiny Blackovcov sa konečne dostali na vrchol. Rodina ovládala okrem oficiálnych majetkov najmä podsvetie. Mali prsty v priekupníctve, vyberaní poplatkov za ochranu, dovážanie nelegálneho tovaru do Rokfortu a mnohých ďalších nelegálnych činnostiach, ale s priekupníctva im plynuli skutočne obrovské zisky.
Lucius Malfoy už dlhšie premýšľal nad tým, koho ustanoví za svojho nástupcu. Pretože si veľmi dobre uvedomoval, že nie je nesmrteľný a zvlášť v týchto časoch, po nedávnom vzostupe Lorda Voldemorta mohla smrť prísť skôr než čokoľvek iné.
Možno vás napadlo, že to určite bude Draco, ale v otázke následníctva vôbec nemusela rozhodovať krv. Ak pokrvný potomok nebol dosť schopný, mohol miesto patriarchu rodiny dostať ktokoľvek, koho si súčasný vládca zvolil.
Luciusov prúd myšlienok zastavilo zaklopanie na dvere. „ Ďalej. „ zvolal. Dnu vstúpil domáci škriatok. „ Čo je ?! „ oboril sa naňho Lucius.
„ P- Pane práve dorazil váš syn a dožaduje sa rozhovoru s vami. „ vyjachtal škriatok.
„ Vpusti ho „ zavrčal nevrlo. Škriatok sa nesmelo otočil a vyšiel z izby, prekvapený, že vyviazol bez trestu. O chvíľu vstúpil Draco.
„ Dobrý večer otec. „ pozdravil. Lucius na pozdrav neodpovedal, len mu pokynul aby si sadol. Draco sa uvelebil v kresle oproti Luciusovy a začal hovoriť:
„ Podľa tvojho želania som si u Lestrangeovcov doplnil svoje znalosti čiernej mágie... „ Lucius len netrpezlivo prikývol a prerušil ho:
„ Ale toto nie skutočný dôvod tvojej návštevy však? „ opýtal sa aj keď už tušil aká bude odpoveď.
„ No dobre. Máš pravdu. V skutočnosti som za tebou prišiel preto, lebo som sa dopočul, že ma nechceš urobiť svojím nástupcom. „ povedal Draco navonok pokojne, ale vo vnútri takmer vrel nedočkavosťou či sa potvrdia jeho informácie. „ Od koho to vieš? „ opýtal sa Lucius a tón jeho hlasu aj rysy tváre okamžite stvrdli. „ Je to pravda? „ naliehal Draco. „ Pýtal som sa od koho to vieš! „ Lucius trochu zvýšil hlas. „ Od Theodora. „ sklopil podradene hlavu. Lucius zavrčal. Theodor Nott starší patril hlavám rodín, ktoré sa po Luciusovom mocenskom vzostupe dostali do područia Malfoyovcov. Lucius Malfoy bol v podsvetí veľmi váženým človekom, ale je všeobecne známe, že mocní a bohatí ľudia priťahujú problémy.
A problémy mali čoskoro doľahnúť aj na Luciusa. Teraz po návrate Lorda Voldemorta sa naňho začali sypať rôzne obvinenia. A ešte k tomu Fudge už nebol ministrom, a ten otrasný Scurmigeour ho nikdy nemal veľmi v láske a hlavne sa nedal ani za svet presvedčiť zlatom. A nie že by to Lucius a jeho ľudia neskúšali. Ponúkali mu majlant, ale nedal sa presvedčiť. Stále neoblomne tvrdil, že „ so smrťožrútmi nevyjednáva. „. Lucius sa pri tej spomienke mimovoľne usmial. A nemohol ho ani dať zabiť, lebo by to bolo príliš podozrivé. Všetko podozrenie verejnosti by automaticky padlo naňho. A ešte sa do toho primiešali aj problémy s ostatnými rodinami, ktoré trvali na tom aby za svojho nástupcu ustanovil Draca. „ Čo sa oni majú čo starať do vecí mojej rodiny! Draca chcú vidieť na mojom mieste len preto aby mohli náš majetok ľahšie rozkradnúť. „ pomyslel si s pohŕdaním. Toto bol pre Luciusa naozaj ťažký deň, ale bolo to nič, v porovnaní s tým čo malo prísť, pretože toto bol len začiatok sledu udalostí, ktoré mali neskôr celkom od základov zmeniť štruktúru rodiny Malfoyovcov.
Zpět na obsah
Kapitola 2: Nottovci
Z tejto rodiny vyšli Luciusovy najlepší zabijaci. Jej členovia mali v sebe istú vrodenú chladnokrvnosť.
V súčasnosti stál na čele tejto rodiny Theodor Nott st. Bol to pomerne vysoký muž, ktorý výzorom tak trochu pripomínal zmiju.
Mal na rukách už veľa krvi. Jeho rodina prišla pred rokmi kvôli Malfoyovcom o veľký majetok, pretože kvôli jednému naivnému zradcovi túto vojnu prehrali.
Theodor sa zamyslel. Veľmi dobre si tú vojnu pamätal, aj keď bol vtedy ešte iba chlapec
. Vtedy stál na čele rodiny Anthony Nott. Theodorov otec. Vojna vypukla kvôli kontrole jednej časti Zašitej uličky, konkrétne tej časti v ktorej sídlili Borgin a Burkes.
Tento malý zapadnutý obchodík bol pre mocné rodiny dôležitejší než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
V tomto obchode sa dalo zohnať prakticky všetko. Dokonca aj mnohé mimoriadne cenné predmety z oblasti čiernej mágie. A Anthony Nott ho mal pod kontrolou, ale Lucius Malfoy ho chcel.
Chcel ho tak veľmi, že bol ochotný kvôli nemu prísť o všetko.
A tak raz poslal do tohto obchodu svojich ľudí aby ho prevzali. Síce to prebehlo s menšími ťažkosťami, pretože Nottovi ľudia sa bránili, ale Malfoyovci mali početnú prevahu. Obchod bol na chvíľu Malfoyov. Neuvedomil si však, že obchod sa nachádza priamo uprostred územia, ktoré patrilo Nottovcom a Goylovcom, ktorí boli ich vernými spojencami, a Lucius vedel, že ak ich o to Nott požiada tak mu vyhlásia vojnu.
To boli problémy, ktoré si Lucious spočiatku neuvedomoval, ale keď si ich všimol okamžite im zaćal venovať pozornosť. Síce do obchodu vyslal takmer okamžite ďalších ľudí, ale zdrvujúcemu útoku Nottovcov a Goylovcov sa nemohol ubrániť.
Nottovci teda opäť na krátku dobu získali svoju najvýnosnejšiu oblasť. Takéto vytláčanie a opätovné obsdzovanie tejto oblasti trvalo ďalšie štyri roky. Medzitým Theodor dospel.
Už bol pripravený zdediť rodinné impérium. Netušil však ako skoro ho to čaká. Obe strany už táto vojna unavovala. Ani jeden ju však nechcel ukončiť tým, že by sa vzdal.
Anthony Nott však ešte nechcel svojho syna naučiť viesť " rodinný podnik ". Hovoril si, že na to bude ešte dosť času. Netušil však ako veľmi sa mýlil. V tom čase bol jeho pravou rukou Regulus Black. Aj keď nebol Anthonyho priamy príbuzný zastával v rodine dôležité miesto.
Anthony však netušil akého hada si choval na prsiach. Blackovci sa za jeho chrbtom tajne dohodli s Malfoyovcami. Raz sa Anthony rozhodol ísť sa pozrieť k Borginovi a Burkesovi. Vzal so sebou Regulusa, ktorý mu túto obhliadku navrhol. Keď vstúpil do obchodu cítil sa zvláštne.
Za pultom stál Borgin, ktorý mu len kývol na pozdrav, čo bolo samo o sebe nezvyčajné. Obyčajne sa mu od samej úcty a vďačnosti klaňal až po zem. V tom zo zapadnutého kumbála vyskočili piati čarodejníci. Anthony okamžite pochopil o čo ide a dal sa na útek.
Okamžite sa naňho zosypala spŕška zaklínadiel. Bol okamžite mŕtvy, avšak malým nedopatrenim, ktoré zariadil Lucius jedno zablúdené zaklínadlo zasiahlo aj Regulusa. Vedenie rodiny musel okamžite prevziať Theodor. Musel vládnuť rodine aj keď na to nebol pripravený.
A možno práve preto sa nechal presvedčiť Luciusovými sladkými slovami. Sľúbil jemu a jeho rodine ochranu, bezpečnosť a výnosnú prácu. A za toto všetko chcel len to aby sa Nottovci vzdali všetkých svojich území v jeho prospech.
Pre mladého a neskúseného Theodora to bol návrh, ktorý by bolo hlúpe neprijať. Keď príjmal ponuku neuvedomoval si skutočný účel Malfoyovej napohľad fantastickej ponuky. Teraz keď bol starší a skúsenejší uvedomoval si to a Malfoya nenávidel tak ako to len bolo možné.
To bol jeden s dôvodov pre, ktoré zasial do srdca mladého Draca pochybnosti. Dúfal, že v rodine teraz nastane boj o pozíciu vodcu, a on bude môcť opäť získať stratené rodinné bohatstvo.
Zpět na obsah
Kapitola 3: Crabbovci a Goylovci
Tieto dve rodiny boli jedny s prvých, ktoré sa pridali k Malfoyvcom po Luciusovom nástupe k moci.
Niektorým ľuďom by mohli títo ľudia pripadať ako tupé gorily, ale nie je to celkom pravda. Členovia tejto rodiny boli jednoznačne najnebezpečnejší zo všetkých rodín.
Bolo to hlavne preto, lebo boli naozaj hlúpi, ale pri vraždení boli naopak veľmi šikovní.
Hlúpi boli kvôli tomu, pretože keď sa chceli pomstiť, tak vôbec nehľadeli na dôsledky a často konali veľmi impulzívne. A práve pre toto boli taký nebezpeční. Mnoho členov tohto klanu skončilo v Azkabane za úkladnú vraždu svedkov.
Títo ľudia boli schopní zabiť svedka, ktorý poslal niektorého z ich príbuzných do Azkabanu na ulici plnej ľudí. Tieto rodiny mali v svojom hierarchickom systéme mnoho odlišností od iných rodín.
Tou prvou a zároveň najväčšou bolo to, že v súčasnosti a prevažne ani v minulosti nemali hlavu klanu.
Tak ako teraz boli celkom podriadení Luciusovi Malfoyovi, tak boli v minulosti podriadení iným rodinám. Aj keď to na prvý pohľad tak nevyzeralo, ale táto rodina patrila k najbohatším v Anglicku. Peniaze nezískali obchodmi, ale zarobili ich ako nájomní zabijaci v službách iných rodín.
Aj keď mali veľa peňazí nikdy ich neinvestovali do obchodov. Nikdy nikoho nepodviedli ani nezradili. Také niečo bolo pre nich príliš zložité. Kvôli tomuto nazvyme to nedostatok inteligencie sa nikdy nepúšťali do žiadnych obchodov. Medzi inými mocními rodinami boli mimoriadne cenení ako zabijaci, lebo často používali muklovské metódy, z ktorých mnohé nevedeli autori identifikovať.
Veď ako sa má dolapiť vrah, keď nie je známy spôsob vraždy. Táto rodina nemala v súčasnosti hlavu rodiny.
Mali len jednoduchú hierarchiu, v ktorej bol vždy hlavou rodiny najstarší a väčšinou aj najskúsnejší zabijak. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že nezohrávajú dôležitú úlohu, tieto dve rodiny budú mať veľkú zásluhu na osude mnohých ďalších rodín.
Zpět na obsah
Kapitola 4: Kapitola 4
Draco sedel vo svojej izbe a premýšľal. Takmer okamžite po rozhovore so svojím otcom pochopil, že on nebude dedičom rodinného bohatstva. Nebolo však v jeho povahe pripustiť takúto skutočnosť. Nebolo v povahe Malfoya priznať si predčasnú porážku a často ani ozajstnú.
Uvedomil si, že na násilné prevzatie moci potrebuje rešpekt. Lenže ako získať rešpekt, keď sa ešte nezúčastnil na žiadnej akcii. Dlho nad tým premýšľal, až mu napadlo jednoduché, ale pritom geniálne riešenie.
Požiada o pomoc Theodora. Veď on ho predsa upozornil na otcov zámer. So spokojným pocitom zaspal.
Lucius stále sedel vo svojej pracovni a premýšľal nad rozhovorom, ktorý viedol so synom. Vo chvíli, keď uvidel Dracovu tvár potom, čo mu oznámil, že nebude dedičom si bol istý tým, že Draco sa o niečo pokúsi.
Ešte si však nebol celkom istý a preto si nechal zavolať človeka, ktorý bol jaho pravou rukou od nástupu k moci. Rabastan Lestrange. Rabastan bol Luciusovým poradcom, priateľom a bol tiež človekom, ktorý vydával rozkazy nižšie postaveným ľuďom.
Bol to tiež človek o ktorom ďalší členovia rodiny potichu tvrdili, že je prefíkanejší ako sám Lucius. Rabastan vedel o týchto chýroch a len sa nad nimi pousmial.
Len on sám poznal svoje kvality, aj keď mal niekedy sklon ich predceňovať, bol Luciusovým dobrým poradcom po mnohé roky.
Pristúpil k dverám vedúcim do luciusovej pracovne a zaklopal. „Ďalej!“ ozval sa spoza dverí Luciusov hlas. Rabastan vstúpil.
„Volal si ma?“ opýtal sa potom, čo sa usadil do kresla oproti Luciusovi. Lucius len prikývol a začal hovoriť:
„Oznámil som Dracovi svoje rozhodnutie.“ Rabastan len pomaly prikývol.
„Ako to prijal?“ opýtal sa po chvíli.
„Navonok pokojne, ale som si istý, že sa o niečo pokúsi.„ odvetil Lucius.
„To sa dalo čakať.„ prikývol Rabastan.
„Na taký prevrat nemá dostatočný rešpekt, ale určite sa ho pokúsi získať.“ Povedal Lucius. „Čo myslíš, cez koho na to pôjde?“ opýtal sa. Rabastan sa zamyslel. Vedel, že na takúto akciu bude Draco potrebovať viac ľudí, ale bol si istý, že najskôr sa pokúsi získať niekoho, kto je blízko Luciusa. Vedel tiež, že Draco sa nepokúsi získať jeho. Na to bol príliš blízko Luciusa. Nebude to ani Crabbe ani Goyle. Na také niečo nie sú dosť inteligentní. Z vysokopostavených členov rodiny už zostal len jeden: Theodor Nott. Rabastan to však ešte nevyslovil nahlas, len pozrel na Luciusa a povedal:
„Vieš kto to je?“ Lucius spokojne prikývol.
„Čo si myslíš ty?“ opýtal sa po chvíli. „Ja si myslím, aj keď si tým nie som istý, že je to Theodor.“ povedal. Lucius sa opäť len usmial a prikývol.
„Ako si tým môžeš byť taký istý?“ nechápal Rabastan.
„To on prezradil Dracovi môj zámer.“ Odvetil Lucius pokojne. Rabastan šokovane vyvalil oči.
„Ale veď to je zrada! Ako je možné, že si ho nechal doteraz nažive?“ vykríkol Rabastan. „Porozmýšľaj nad tým.“ usmial sa Lucius. Rabastan sa zamyslel.
„Prečo ho nechal nažive?“ položil si v duchu otázku.
Theodor bol veľmi schopný, ale pre Luciusa už nebol použiteľný, pretože už stratil spoľahlivosť v očiach rodiny. Žeby preto,lebo ho plánoval použiť proti Dracovi? Rabastan po chvíľkovom uvažovaní vylúčil aj túto možnosť.
A vtedy si uvedomil, že Theodor je nažive len z jediného dôvodu. Už dávnejšie s Luciusom zistili, že Theodor potajomky buduje vlastnú organizáciu, ktorú chce použiť na znovuzískanie svojho pred rokmi strateného majetku.
Obaja sa zhodli, že v tejto veci ešte nebudú nič podikať. Ako sa neskôr dozvedeli Theodor určil svojho nástupcu, ktorý mal prevziať velenie, keby sa mu niečo stalo. „Čo teraz urobíme?“ opýtal sa po chvíli ticha Rabastan. „Počkáme na ich prvý ťah.“ odvetil Lucius.
Zpět na obsah
Kapitola 5: Kapitola 5
O dva dni neskôr
Draco poslal Theodorovi správu so žiadosťou o stetnutie na neutrálnom území. Theodor takúto správu skôr či neskôr očakával, pretože vedel, že Draco si po čase uvedomí, že okrem neho nemá koho iného osloviť.
Stretli sa u Floreana Fortescua. Tento podnik ani priľahlé územie nekontrolovala žiadna z rodín. Rodiny sa pred mnohými rokmi dohodli na absolútnej neutralite tohto územia. Na tomto území bolo sústredených najviac aurorov a iných ochranných zložiek ministerstva, takže vyvíjať v tejto oblasti akúkoľvek ilegálnu činnosť bolo veľmi ťažké takmer až nemožné. Draco prišiel na stretnutie presne.
Onedlho sa objavil Theodor. Len si navzájom kývli na pozdrav a posadili sa k najodľahlejšiemu stolu.
„Čo si odo mňa tak naliehavo potreboval?“ opýtal sa Theodor, keď sa usadili.
„Nedávno si mi oznámil, že môj otec mi nechce v budúcnosti zveriť rodinný podnik.“ Theodor len prikývol a Draco pokračoval:
„Ako si sa určite dovtípil nemienim to nechať len tak a...“
„A odo mňa chceš, aby som to pomohol prevziať moc.“ prerušil ho Theodor. Draco už otváral ústa na protest, ale Theodor ho znova prerušil:
„To je v poriadku. Chápem, prečo sa o to chceš pokúsiť a som ochotný ti pomôcť.“
„Chceš mi pomôcť len tak nezištne?“ opýtal sa pochybovačne Draco.
„Ale isteže nie nezištne za moju pomoc chcem od teba ako budúceho vodcu rodiny povolenie odtrhnúť sa od Malfoyovcov a utvoriť si vlastnú rodinu.“
Draco sa nad týmto návrhom musel zamyslieť. Keby všetko vyšlo podľa plánu a on by sa zmocnil rodinného majetku. Získal by ohromné bohatstvo a moc. Keby však Theodorovi odovzdal nejaké aj keď menšie územie, tak by došlo k určitému rozdrobeniu rodinnej moci a to nebolo veľmi dobré, pretože by sa zvýšil počet vládnúcich rodín.
„Súhlasím.“ povedal napokon.
„Takže dohodnuté?“ opýtal sa s úsmevom Theodor a natiahol k nemu ruku.
„Dohodnuté.“ Draco chytil Theodorovu ruku a potriasol ňou.
„Pre začiatok by si mal získať rešpekt medzi ostatnými rodinami.“ Povedal Theodor.
„Ako to mám urobiť?“ opýtal sa Draco.
„Mali by sme urobiť nejakú väčšiu akciu. Najlepšie niečo o čo sa eśte nikto nepokúsil.“ vysvetlil Theodor.
„Čo by to malo byť?“ opýtal sa Draco.
„Ešte neviem, ale zatiaľ to necháme tak.“ Draco prikývol.
„Je jasné, že na takúto operáciu nebudeme stačiť sami. Mali by sme nájsť niekoho, kto nám bude ochotný pomôcť.“ odvetil Theodor. Draco prikývol a povedal:
„Myslím, že budeme potrebovať niekoho, kto by naśe operácie chránil fyzicky. Napadá ti niekto?“ Theodor prikývol.
„možno by sa nám podarilo presvedčiť Crabba alebo Goyla. Síce nie sú dosť inteligentí na zložitejšie operácie, ale ako fyzická ochrana sú neprekonateľný.“ povedal Theodor.
„Kedy ich presvedčíme?“ opýtal sa Draco. Theodor sa len zasmial a povedal:
„Jednu vec sa musíš naučiť. V obchode sa veci nedajú uponáhľať.Si príliš nedočkavý, ale to je vzhľadom na tvoj vek normálne.“ Draco zaťal zuby. Nemal rád keď niekto poukazoval na jeho vek v súvislosti s jeho správaním.
Ešte chvíľu hovorili o rôznych veciach, keď sa Draco zdvihol na odchod. Už obaja odchádzali, keď sa theodor za ním otočil a povedal: „Draco!“ draco sa naňho otočil. „Daj si pozor na svojho otca. Lucius je človek, ktorý vie aj to, čo sa mu nepovie.“ Draco len prikývol.
O niekoľko hodín neskôr
Draco sedel vo svojej izbe a premýšľal. Keď ho zo zamyslenia vyrušilo klopanie na dvere. „Ďalej“ povedal otrávene. Očakával, že za ním príde otec, namiesto toho dvere otvorila jeho matka. „Čo sa deje?“ opýtal sa matky.
Väčšinou sa k nej správal odmerane. Vždy mu pripadala ako figúrka v otcových rukách. O chvíľu sa mal však presvedčiť o opaku. Narcissa si vzdychla a posadila sa k nemu na posteľ, čo bolo od nej nevídané gesto voči vlastnému synovi.
„Viem, že si sa stretol s Theodorom.“ povedala.
„Mal ma na otcov rozkaz zaučiť do vedenia rodinného podniku.“ odvetil pohotovo. Vždy sa vedel dobre ovládať, avšak táto situácia mala jednu malú chybičku. Narcissa sa len zasmiala a povedala:
„Draco, Draco vždy si vedel dobre klamať. Ale v tomto prípade poznám pravdu.
„Viem prečo si sa s Theodorom stretol aj o čom ste hovorili.“
„Skutočne?“ zapochyboval Draco. Očakával od matky nejaký úskok, aby sa dozvedela na čo sa s Theodorom stretol.
„Hovorili ste o tvojej ambícii prevziať nasilu rodinný podnik.“ odvetila pokojne. Draco zalapal pod dychu. Nikdy si nebol celkom istý, tým, či jeho matka vie o aktivitách svojho manžela, ale teraz boli všetky jeho pochybnosti vyvrátené.
„Odkiaľ to vieš?“ opýtal sa keď sa trochu upokojil.
„Od Theodora. Pracuje pre mňa už dlho“ povedala.
„čo myslíš tým „pracuje“?“ opýtal sa Draco. „To, že plat berie od tvojho otca, ale poslúcha hlavne moje príkazy“ usmiala sa.
„Ale prečo mi to všetko hovoríš?“ nechápal stále Draco.
„Lebo ti chcem pomôcť“ povedala potichu. Chvíľu tam len sedeli a potom Draco urobil to čo už veľmi dávno neurobil. Objal svoju matku.
Zpět na obsah
Kapitola 6: Kapitola 6
Na druhý deň musel Lucius odcestovať, a tak večer Narcissa prišla za Dracom. Zaviedla ho do otcovej pracovne.
„Ty vieš otvoriť otcovu pracovňu?“ začudoval sa Draco. On sám sa neraz pokúšal dostať do otcovej pracovne, ale nikdy sa mu to nepodarilo.
„Tvoj otec ma vždy podceňoval. Otváral predo mňou pracovňu, bral ma na obchodné stretnutia a ja som sa zatiaľ učila.“ odvetila s úsmevom.
„Prečo si ma sem vlastne zaviedla?“ opýtal sa Draco. Keď vstúpili.
“Chcem ti vysvetliť niekoľko vecí.“ povedala a pokynula mu aby sa posadil.“ Draco sa posadil a čakal.
„Po prvé musíś pochopiť, že v obchodných veciach nemôžeš veriť nikomu až na zopár výnimiek.“
„Predpokladám, že jednou s tých výnimiek si ty.“ povedal Draco. Narcissa prikývla a pokračovala. To znamená, že nemôžeš veriť ani Theodorovi. Vieš prečo?“ Draco sa dlho zamyslel a potom pokrútil hlavou.
„Theodor žiadal osamostanenie sa s kúskom územia. Lenže myslíš, že keby mal príležitosť získať viac uspokojil by sa s tým na čom sme sa dohodli?“ Teraz už Draco pochopil.
„Takže ho vyuźijeme len dovtedy kým to bude nevyhnutné.“ Narcissa s úsmevom prikývla. “Vidím, že si pochopil.“ Takto ho matka navštevovala každý večer, keď bol Lucius preč. Narcissa mala radosť, z toho ako rýchlo chápal všetky veci okolo rodinného podniku. Onedlho naplánovali niekoľko akcií, ale Dracovi chýbali kontakty medzi politikmi a inými vplyvnými ľuďmi. Preto sa v jeden nestrážení deň vydal na ministerstvo. Matka mu poradila aby sa skúsil zoznámiť najskôr s nižšie postavenými ľuďmi a aby sa potom prepracoval vyššie. Draco sám nevedel prečo, ale neposlúchol ju. Namieril si to do ministrovej kancelárie. Zaklopal a vstúpil.
„Á Malfoy mladší osobne. Tak čo prišiel si sa priznať?“ opýtal sa minister so silným náznakom irónie v hlase.
„Nie“ odvetil Draco pokojne a posadil sa. Scurmigeour sa zamračil, ale nepovedal nič.
„Ak si sa neprišiel priznať prečo si tu?“ Scurmigeour začal predstierať zdvorilosť. Draco si to však okamžite všimol. Musí ho presvedčiť, že to, čo hovorí myslí vážne.
„Ako iste viete nikto z nás nie je nesmrteľný. Ani môj otec. Určite by som si nedovolil obťažovať vás vnútornými problémami mojej rodiny, môj otec sa však rozhodol, že ja nezdedím rodinný majetok.“
„No dobre, ale čo s tým mám ja?“ zavrčal Scurmigeour nevrlo.
„Hneď sa k tomu dostanem.“ prikývol Draco.
„Ale ako ste si iste uvedomili ja si nechcem nechať prekĺznuť majetok pomedzi prsty. Chcel by som vás so všetkou úctou požiadať o pomoc.“
„Aká pomoc by to mala byť?“ opýtal sa Scurmigeour.
„Ešte si nie som istý. Zatiaľ by mi stačilo vaše priateľstvo.“ odvetil Draco.
„Aj by som vašu ponuku prijal, ale má to jeden háčik. So smrťožrútmi sa zásadne nepriatelím.“ Draco pohoršene zdvihol ruky na svoju obranu.
„Tu došlo k hroznému nedorozumeniu. Ja nie som smrťožrút a ani sa nim nemienim stať.“ Scurmigeour sa lišiacky usmial.
„A potvrdili by ste to aj pod Veritaserom?“ Draco pokojne prikývol. Minister otvoril zásuvku na svojom stole a vytiahol fľaštičku s prezračnou tekutinou. Draco sa z nej napil. Zahmlil sa mu zrak. To bol neklamný znak toho, že Veritaserum účinkuje.
„Ste smrťožrút?“ opýtal sa Scurmigeour.
„Nie“ odvetil Draco. „
Chce vaša rodina aby ste sa ním stali?“
„Otec áno, ale matka je proti:“
„Vy sa chcete pridať k veď viete komu?“ „Nie“ odvetil Draco. Scurmigeour mávol prútikom a zrušil účinky Veritasera.
„Verím vám, lenže by ma zaujímalo akú protislužbu mi môžete za moje priateľstvo poskytnúť?“ povedal Scurmigeour potom, keď sa Draco spamätal.
„Urobím čokoľvek o čo ma ako priateľ požiadate. Viem, źe peniaze by ste odo mňa neprijali. Ale som ochotný urobiť čokoľvek.“ Chvíľu bolo ticho. „Priatelia?“ opýtal sa Draco a natiahol k nemu ruku. Scurmigeour sa usmial a ruku mu stisol.
Zpět na obsah
Kapitola 7: Kapitola 7
O niekoľko dní neskôr
Lucius prikázal Rabastanovi, aby najal niekoho, kto by sledoval Draca a jeho aktivity. A teraz čakal na nejakú správu. Bolo mu jedno akú, len nech tu už nesedí v tej odpornej nevedomosti. Ozvalo sa zaklopanie na dvere „Ďalej!“ zvolal Lucius netrpezlivo. Presne podľa jeho očakávaní dnu vstúpil Rabastan. Lucius sa ani nezdržoval pozdravmi a ostatnými tradičnými ceremóniami a hneď vykríkol: „Tak čo? Zistil si niečo?“ Rabastan prikývol a posadil sa. „Nezistil som toho veľa. Môj človek videl Draca na ministerstve, ako vchádza do ministrovej kancelárie. Ale, čo sa tam odohralo vie len Scrimgeour a Draco. A podľa niektorých jeho činov usudzujem, že má pri sebe niekoho, kto mu radí a učí ho. A ten človek má určite veľa skúseností. Povedal by som, že skúsenosťami sa môže rovnať aj tebe.“ Luciusa zaujala najmä tá posledná časť. „Nevieš, kto može byť ten radca?“ opýtal sa po chvíli. „Neviem. V prvej chvíli mi prišiel na um Theodor, ale neskôr som túto myšlienku zavrhol.“ odvetil Rabastan. Lucius prikývol a zamyslel sa nad tým. Ak bola pravda, že Draco má nejakého skúseného radcu, tak sa preňho situácia dosť skomplikovala. Bolo jedno riešenie, ktoré by mu mohlo pomôcť. Vysvetlil svoj zámer Rabastanovi a ten súhlasil. Luciusov plán spočíval v tom, že prejdú mená všetký vodcov klanov. Aj tých, ktorí boli nezvestní, alebo na odpočinku a zistia, ku ktorému by sa Draco mohol nejako dostať. Asi po troch hodiných hľadania zitili, že Draco sa nemohol skonatktovať so žiadnym z týchto ľudí. Rabastan si pomyslel, že by to mohol byť niekto, zo smrťožrútskych radov. Lucius o tom síce pochyboval, ale súhlasil, že to dá preveriť. Draco medzitým získaval ďalších ľudí. Alebo sa o to aspoň snažil. Keď prišiel za Goylom so svojím inak veľmi štedrým návrhom, uvedomil si, že to bola chyba. Goyle ho domietol a Draco pochopil, že ak rýchlo niečo nepodnikne, tak sa jeho otec dozvie o jeho pokusoch získať jeho ľudí. Tak zavolal Theodora a prikázal mu nech to nejako zariadi. Theodor poslal jedného zo svojich mladších chlapov, aby zabili Goyla a aby to vyzeralo ako nehoda. Tento Theodorov plán nevyšiel. Precenil svojho človeka a podcebil Goyla, čo bola chyba, ktorá sa rovnala smrti. Theodor a Draco sedeli v Theodorovej pracovni a preberali svoj plán. „Koho si tam poslal?“ opýtal sa Draco. „Jedného z mojich najlepších. Nemusíš sa báť.“ odvetil Theodor. „Ja sa nebojím. Lenže si si istý, že to zvládne?“ „Určite.“ odvetil Theodor sebaisto. Ozvalo sa zaklopanie a dnu vstúpil domáci škriatok a v ruke držal stredne veľký, nešikovne zabalený balíček. „Pane pred chvíľou to prišlo sovou poštou.“ „Skontrolovali ste to všetkými kúzlami?“ opýtal sa Theodor. Škriatok prikývol. Theodor si od neho vzal zásielku a škriatok odišiel. Theodor s Dracom sa naklonili nad balík. Keď ho Theodor otvoril, Dracovi sa zdvihol žalúdok a odvrátil sa. V balíku ležala hlava muža, ktorého Theodor poslal zabiť Goyla. Až teraz si uvedomil svoju chybu. Uvedomil si, že jeho plán bol odhalený.
Medzitým u Luciusa
Rabastan s Luciusom práve spolu preberali ďalšie možnosti ohľadom totožnosti Dracovho radcu, keď bez zaklopania vstúpil Goyle. „Pane Nott poslal na mňa svojho človeka.“ oznámil rozčúlene. Lucius pozrel na Rabastana a keď sa pohľadmi zhodli Lucius sa znovu otočil ku Goylovi a povedal: „Vieme, čo sa deje. Zatiaľ nič nepodnikaj a na nikoho neútoč.“ Goyle sa tváril zmätene, ale napriek tomu prikývol a pomaly odišiel. Lucius mal svoje dôvody, prečo mu nič nepovedal. Ako dobre vedel Crabbovci a ani Goylovci nikdy nepatrili k jeho inteligentnejším zamestnancom. Ak by mu niečo povedal bolo tu dosť veľké riziko, že by to spomenul pred niekým o kom by si myslel, že o tom vie a takto by sa mohol o Luciusových plánoch dozvedieť aj Draco. A to nemohol riskovať. Nemohol to riskovať dovtedy, kým nezistí mená všetkých jeho komplicov a kým nebudú všetci mŕtvi. Až potom bude môcť vybrať svojho nástupcu, ktorý prevezme Malfoyovský majetok a bude viesť rodinný klan.
Zpět na obsah