Informace
Jsme domovem:
670 povídek
od 235 autorů
z 770 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

Dwight od Lucius M
[Komentáře - 2] Tisk Kapitola nebo Povídka
- Velikost písma +
Autorská poznámka:
Moje meno je Dwight. Príbeh, ktorý vám teraz vyrozprávam, sa vám môže zdať pritiahnutý za vlasy, alebo vám môže pripadať ako výlevy alkoholika, alebo schizofrenika. Uisťujem vás však, že je pravdivý. Jedného mrazivého novembrového večera, mal som už po robote. Robil som v jednej malej údržbárskej firme(u nás v meste nijaké veľké ani nenájdete). Moja povesť v meste stála mierne povedané za hovno. Veľmi tomu dopomohli klebety, čo sa o mne rozšírili. Ľudia o mne mne hovoria, že okrádam malé deti o vreckové. A pritom len občas potiahnem flašku vodky z obchodu. Ľudia tomu síce hovoria krádež, ale podľa mňa je to len malá pomoc samému sebe. Veď ten bohatý supermarket si ani nevšimne, ze mu chyba jedna fľaška. A keby aj áno, často hovorievam, ze krádež je krádežou iba ak vás pri nej chytia. Keď som pozrel pred seba uvidel som, že moja obľúbená krčma je ešte otvorená. " Výborne konečne dnes zažijem aj niečo pekné. " pomyslel som si. Bol som už mierne podnapitý, pretože pri mojej práci sa často dostanem aj ku starším dámam, ktoré mi dajú zo samej vďačnosti aj niečo vypit. Dnes som mal v tomto ohľade perfektný deň, jedna staršia pani mi po opravení vodovodného spoju dala celú fľašku výbornej vodky na cestu. Cestou s práce som ju samozrejme celú do seba nalial. A preto som mal teraz menšie problémy so zaostrovaním zraku. Ako som tak kráčal smerom ku krčme zrazu do mňa niekto strčil. " Čo si slepý ty ko... " keď som si všimol, že je to fízel, radšej som tú vetu nedokončil. " Čo sa deje pán príslušník? " poupravil som trochu predošlú otázku. "Pane tadialto nemôžete prejsť. Práve tu prebieha stavba nového kruhového objazdu. " povedal ten chlap. V prvej chvíli som si myslel, že mu asi zopár naložím, ale potom som si uvedomil, že v stave v akom som by som to sotva zvládol, a ak aj áno tak by určite nezostalo pri jednom údere, a potom by som sa musel zbaviť tela. A jediné po čom som v tejto chvíli túžil bolo dostať sa do mojej milovanej krčmičky. Bezradne som stál na mieste. Skúsil som zašmátrať vo vreckách. " Kurva, nemam dost prachov na to aby som ho podplatil. Ale na druhej strane ked sa nanho pozrem, aj on vyzerá, že je už unavený z tejto služby. Možno by ma aj pustil, keby som použil ten neuveritelný sexaepil, ktorý na mňa prichádza vždy keď do seba hodím nejaký ten pohárik. " "Nemohli by ste ma prosím pustit?? Viete mam po náročnej šichte a chcem si len odpočinúť v mojej obľúbenej krčme. " usmial som sa naňho zvodne. "Nie pane to by naozaj nešlo, ale pozrite tu nedaleko je obchádzka, možete ísť tadial." odvetil mi absolútne nedotknutý mojím šarmom. " Aspoň, že ma nasmeroval k obchádzke. " pomyslel som si, keď som sa tackal na ceste do krčmy.Všimol som si, že táto cesta má veľa bočných uličiek. "Výborne toto miesto si zapamätám a nabúduce sa tu schovám keď ma bude naháňať ochranka supermarketu. " povedal som polohlasne. V tom sa z tmavej večernej oblohy spustil hustý dážď. " A kurva. " uľavil som si. V tom zahrmelo. Už som si vážne začínal myslieť, že mi to príroda robí naschvál. Žeby sa na už aj tak dost dlhý zoznam ľudí, zvierat, živlov, ktoré ma nenávidia pridala ďalšia položka? Takto som sa ešte chvíľu ponáral do schzofrenických končín môjho mozgu, keď tu nočné ticho prerušované len dažďom a občasným hrmením preťal výkrik. Toto však nebol bežný výkrik, taký, ktorý môžete počuť z úst obete pri znásilneniach či vraždách. Tento výkrik znel akoby obeť čakalo niečo oveľa horšie ako smrť. Trochu som zamrzol na mieste. Na uliciach som bol často svedkom znásilneni ci vrážd, ale do nijakej z týchto udalostí som sa nikdy nezamiešal. Veď prečo aj? Vždy som sa riadil zásadou nestrkaj nos do cudzích vecí, lebo on môžeš prísť. Výkrik sa zopakoval ešte prenikavejšie. " Došľaka to som fakt jediný, čo ju počuje? " pomyslel som si naštvane. " Asi áno. " odvetilo mi moje svedomie zlomyseľne. Opäť ďalší výkrik. "Ber čert toho debila čo jej nevie zapchať hubu. " pomyslel som si naštvane a vošiel som do uličky. To čo som uvidel spôsobilo záhadné vytratenie sa alkoholu z mojho organizmu, takže som bol okamžite triezvy. Taký pohľad sa zdal brutálny aj takému tvrdému chlapovi ako som ja. Ta žena tam stála ako v tranze a ten chlap sa na nu tlacil zozadu a jeho ruky sa kĺzali po jej tele. Jeho ústa začali pomaly vystupovat od ramien vyšie. Keď už bol pri krku, trochu odvrátil hlavu a zahryzol sa jej do krku tak až z neho vytryskla krv. Stál som tam ako prikovaný a hľadel som na tú hrôzu s vyvalenými očami, to co nasledovalo ma však absolútne dostalo. ten chlap začal piť krv vytryskujúcu z krku akoby to bol ten najlahodnejší nápoj. Pil ju až dovtedy, kým ženské telo v jeho náručí neochablo. Bezvládne telo potom pustil na zem a začal sa obzerať po okolí. Teraz som mal po prvýkrát možnosť pozreť sa tomu chlapovi do tváre. Bol by som vsak radšej keby som ten ksicht nemusel nikdy uvidieť. Bol bledý ako sama smrt a na tie oči tiež asi nikdy v živote nezabudnem. Boli bledomodré a mali v sebe také zvláštnu divost. Postavu mal pomerne vysokú a štíhlu. Nikdy som neveril na upírov a podobne sprostosti, ktorými strašili deti. Teraz by som vsak bol schopny uverit čomukoľvek. Keď ten tvor, človek, alebo čokoľvek to bolo uprel na mna tie svoje oči, premkol ma taký strach, ako ešte nikdy v živote. V absolútnej panike som vybehol z tej prekiatej uličky a hneď som odbočil do najbližšej, ktorú som uvidel. Stále sa mi však zdalo, že za sebou počujem rýchle kroky, tak som ešte zrýchlil. Na konci uličky som už naozaj nevládal, tak som padol na kolená vyčkávajúc na to čo príde. Keď sa dlho nič nedialo, pomaly som zdvihol hlavu. Keď som sa poobzeral okolo seba , nevidel a nepočul som nič okrem tichého padania dažďových kvapiek na zem. Uz som sa začal radovať ako som mu ušiel, keď tu mi zrazu dve mocné ruky vyvrátili tvár dohora. Potom nasledovala ostrá bolesť v krku, a posledná vec na ktorú sa pamätám bol tvrdý dopad na zem.




Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.