Informace
Jsme domovem:
670 povídek
od 235 autorů
z 771 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

Ja sa len tak nevzdám! od Lyllla
[Komentáře - 1] Tisk
- Velikost písma +
Autorská poznámka:

“Hej, Sirius. A čo povieš na tamto tú?” drgol do Siriusa James a pohodil hlavou k jednému dievčaťu popíjajúcemu drink. Boli na párty. Sirius sa s povzdychnutím otočil. Bola snáď pätnásta, ktorú mu ukázal. Ani jedna z nich sa mu príliš nepáčila.

Sirius si ju prezrel. Táto vyzerala celkom dobre. Vysoká blonďavá kráska. Na prvý pohľad pôsobila, že patrí ku krásaviciam s tou prázdnejšou hlavičkou. Keď už James tak veľmi chce, aby si niekoho našiel, nesmie byť príliš inteligentná. Taká, ktorá nepotrebuje veľa prehovárania, kým ju dostane do postele a bez problémov sa jej na druhý deň zbaví. Pred pár týždňami skončil svoj najdlhší vzťah v živote. Chodil s ňou šesť mesiacov a mal ju rád. Nemôže povedať, že bol nekonečne zamilovaný, len si chcel dať pauzu. Aj tak má teraz kvôli nejakému chlapíkovi, ktorý si hovorí lord Voldemort plnú hlavu iných starostí.

Sirius sa už začal zaujímať vážnejšie o neznámu. Chvíľu ju pozoroval. Smiala sa s nejakou kamarátkou.

K Jamesovi sa vrátila Lily a okamžite boli na sebe nalepený. Nemal ani najmenšiu chuť pozerať sa na nich. Peter už niekde spal a Remusa videl asi pred desiatimi minútami stúpať na poschodie s nejakou dámskou spoločnosťou.

Musí ísť za tou blondínou. Nebude sa predsa nudiť na prvom večierku od skončenia školy. Začal sa teda predierať pomedzi ľudí. Už tam skoro bol a vtedy sa dovalil nejaký chalan, ktorému sa modroočka hodila okolo krku. A ani Siriusove nádeje, že to môže byť jej brat neuspeli. Ktorý brat predsa strká sestre do úst jazyk?

Sirius sa teda otočil a zamieril priamo do kuchyne. Nemá záujem niekomu preberať frajerky. Jedna baba, Kate, ktorá organizovala tento večierok síce bolo čarodejnica, ale nepochádzala z čarodejníckej rodiny a bývala aj v muklovskej štvrti, takže by ste na prvý pohľad určite nepovedali, že tam býva nejaká “kacírka”.

Sirius otvoril chladničku a vybral z nej ešte neporušenú fľašu whisky. Sadol si na stôl a otvoril ju.

“Ostali sme tu sami. Len ty a ja, my. A keď už nič iné, tak sa aspoň opijem, dúfam, že nemáš námietky,” prehovoril ku fľaške a napil sa. Chvíľu tam tak sedel, pozeral do steny, popíjal a občas prehodil aj nejaké to slovo s whisky, až pribehlo nejaké mierne pripité dievča.

“Ahoj,” pozdravila, vytrhla mu whisky z rúk, napila sa a posadila sa vedľa.

“Ou, ahoj,” odpovedal po prekonaní prvotného šoku. Trochu sa pousmial, bola príjemné rozptýlenie. Asi sa celý večer nebude musieť rozprávať len s alkoholom.

“Čo tu robíš tak sám?” spýtala sa okamžite.

“Zoznamujem sa s jednou príjemnou slečnou a ty si mi ju prišla prebrať,” odvetil a pohodil hlavou k fľaške v jej rukách.

“Ach, prepáč,” vrátila mu ju, “Ako je možné, že Sirius Black nie je obklopený hlúčikom dievčat?”

“My sa poznáme?” vyviedlo ho z miery.

“Áno. No bolo to už dávno. Ešte sme boli deti a ty si niekedy chodil na prázdniny k Jamesovi,” pripomínala mu.

“Eee...”

“Chcela som chodiť na Rokfort, ale mama trvala na súkromnom učiteľovi a zbalil si aj moju sestru,” snažila sa.

“Prepáč, no keby si to trochu upresnila, možno si spomeniem. Po tej whisky mi to už nemyslí,” ospravedlňoval sa Sirius.

“Mala som na zuboch strojček, na ktorom sa striedala čierna a biela farba...” skúšala.

“No jasné. Šachovnica! Kris, ty si teda vyrástla,” spomenul si konečne. Bývala pár domov od Jamesa a keď mali asi pätnásť, tak sa odsťahovala.

“Hej. A už nemám strojček,” usmiala sa.

“Prepáč tú prezývku. Bol som blbec,” znervóznel Sirius.

“Už nie si?”

“Som. Len to úspešne maskujem...” povedal Sirius. Bavilo sa s ňou veľmi dobre. Ani si neuvedomil ako sa začali bozkávať. Nejakým spôsobom sa prepracovali aj na poschodie. Vošli do izby a on ju pomaly položil na posteľ. Vyzliekol jej tričko a jeho pery sa dotýkali kam mohli. Vedel, že ona nie je tá jusička, ktorú hľadal, ale vôbec mu to nevadilo...

“Ja... nemám kondóm,” spomenul si odrazu.

“Riskneme to?” pokrčila ramená. Sirius neodpovedal, len si vyzliekol aj svoje tričko...

 

****

 

“Asi pôjdem domov,” vzdychol Sirius. On, James, Lily, Remus, Remusova priateľka Liz, ktorú spoznal na poslednom večierku a Peter sedeli v deravom kotlíku na obede. Vlastne už nejedli, ale nikomu sa nechcelo ani postaviť.

“Prečo? Čo tam budeš robiť?” nechápala Lily.

“A čo robím tu? Sedieť môžem aj doma. A môjmu bytu by neuškodilo trochu upratať. Spýtaj sa Jamesa, ten tam dnes bol,” odvetil Sirius.

“Tak fajn, ale večer platí. To ťa už doma nenechám sedieť. Mal by si si niekoho konečne nájsť,” dohovárala mu Lily.

“No mám taký pocit, že v piatok u Kate Sirius stretol jednu starú známu, nie?” podpichol Remus.

“Ty sa neozývaj, však Liz?” prehovoril k nej Sirius. Tá mu len vyplazila jazyk.

“A vraj veľké dievča. Dobre, tak ja teda idem. Majte sa,” pozdravil a vyšiel z Deravého kotlíka. Na prechádzku chuť naozaj nemal, takže sa odmiestnil priamo pred jeho byt. Vošiel dnu a rovno sa pustil do upratovania. Už bolo nutné. Kusy oblečenia povaľujúce sa po zemi a nie len v spálni. Kopa špinavého riadu a dva týždne skladované odpadky.

Celý čas musel myslieť na Kris. Mohol by sa jej ozvať. Večer si niekde vyrazia a nebude musieť ani počúvať Lily a jej dohováranie...

Z myšlienok ho vytrhlo zaťukanie na okno. Vpustil dnu veľkú plamienku driemavú, ktorá spustila k jeho nohám list a sadla si operadlo stoličky. Zodvihol ho a začal čítať:

Milý Sirius,

musím Ti niečo povedať. Osobne. Stretnime sa o ôsmej v Deravom kotlíku. Prosím odpíš, či ti to vyhovuje.

Kris

Okamžite ho zalial studený pot. Musel sa posadil do najbližšieho kresla (z časti pretože jeho stoličku okupovala sova).

Určite je v tom! Prečo som s ňou ja blbec musel chrápať?! Už sa vidím, ako uháňam po uliciach s kočíkom. Teraz som skončil strednú, ale mám niekoľko ročníkov na aurora. Budem sa na to musieť vykašľať. Prečo som s ňou ja blbec musel chrápať!? Nechápem to! Veď bolo všetko v pohode. Obom sa to páčilo a odišli sme slobodne. Možno ešte nebude neskoro a nechá si to vziať. A možno preháňam a chcela ma len vytiahnuť na víno, snažil sa upokojiť Sirius. Odpísal, že tam určite bude a chcel sa vrátiť k upratovaniu, no už to nedokázal. Len nervózne pobehoval po byte. Čas sa strašne vliekol a keď už sa konečne malá ručička hodím dovliekla na osmičku a veľká na dvanástku vstúpil do kotlíku a uvidel ju. Sedela za jedným malým stolíkom. Prišiel k nej a v duchu sa modlil.

“Ahoj. Som rada, že si prišiel,” pousmiala sa.

 

“Ahoj. Tiež som ti chcel práve písať,” posadil sa. Snažil sa zakryť svoju nervozitu.

“Prejdem rovno k veci,” spravila miernu pauzu a po hlbokom nádychu konečne pokračovala, “Mám AIDS.”

Sirius sa cítil, akoby mu práve niekto vystrelil mozog.

AIDS, ozývalo sa mu v hlave. Nedokázal uvažovať. Prial si, aby tých detí bolo radšej sto. Jeho svet sa zrútil. Život s AIDS-om nie je práve prechádzka ružovou záhradou.

“Vtedy som to nevedela. Prisahám...” začala Kris.

Nevzdám sa bez boja! Ja nebudem ticho sedieť a čakať na smrť! Aj keby som mal zajtra umrieť, dnes sa budem baviť!

Sirius sa jej pozrel do očí, chytil ju za ruku a povedal: “Zvládneme to...”





Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.