Na druhý deň ráno do seba Uryn rýchlo nahádzal raňajky, obliekol sa a na pás si pripol svoj meč. ,,Kam chceš ísť?” opýtal sa ho otec.

,,Chcem ísť za Waramom a Lariou,” odvetil.

,,Ach iste. Choď sa pochváliť svojím priateľom.” povedal Ornon s náznakom smiechu v hlase. ,,Máš pre mňa dnes nejakú prácu v dielni?” opýtal sa Uryn a v dúfal, že otcova odpoveď bude záporná.

,,Mám, ale pre dnešok ti dám voľno. Len sa tu zastav okolo obeda. Chcem ti dať jednu úlohu. A teraz už choď za priateľmi,” smial sa Ornon, lebo videl, že jeho syn sa už nemôže dočkať toho, kedy bude môcť odísť. Tomu to nebolo treba dvakráť hovoriť. Schytil svoj meč, ktorý medzitým odložil pri myšlienke, že otec bude mať preňho prácu a vybehol do ulíc Rusardonu.Rusardon bol malé mesto na hraniciach cisárstva, ale napriek svojej veľkosti mal veľmi dôležitú úlohu. Mesto svojou polohou strážilo doležitý priesmyk Ebinor, ktorý bol jedinou cestou do vnútra cisárstva priamo z územia Nerdov. Nerdi boli rasa, ktorá vládla svetu ešte pred príchodom ľudí a elfov. Ich kováčske umenie bolo chabé. Ich zbrane boli slabo opracované, ale napriek tomu boli veľmi nebezpečné. Ich bojové sekery, ktoré boli také ťažké, že ich museli dvíhať dvaja statní muži, dokázali jedným seknutím rozťať napoly koňa spolu s jeho jazdcom. Ich brnenie tiež nevinikalo precíznosťou. Ale Nerdi brnenie vôbec nepotrebovali. Ľuďom trvalo mnoho rokov, kým sa naučili vyrábať také zbrane, ktoré dokázali prejsť ich hrubou kožou. Medzi Nerdami bolo brnenie znakom veľmi vysokého spoločenského postavenia a preto ho nosili len významní kmeňoví náčelníci a králi. Nerdi boli vyšší, ako ľudia, mali hrubú hnedú pokožku a boli aj oveľa silnejší. Napriek tomu však nikdy nedokázali ľudí poraziť, lebo Nerdi boli od prírody hlúpi. Ich armády v boji nevyužívali žiadnu inú taktiku okrem hrubého, okamžitého útoku. Z počiatku ľudí porážali vďaka svojej zúrivosti a sile, ale postupom času ľudskí generáli vymysleli spôsobi, ako nad Nerdmi vyhrať. Začali na Nerdov útočiť z úkrytov. Z vyvýšených miest na ktoré sa ich protivníci nedokázali dostať. A tak ľudia postupne zatlačili Nerdov za dnešnú východnú hranicu Cisárstva. Na severe bolo územie trpaslíkov, s ktorými mal Cisár veľmi dobré vzťahy, na juhu stáli elfské mestá. Elfovia sa nikdy nezaujímali o žiadnu inú rasu okrem seba. Bolo im jedno, či Cisárstvo bude ďalej existovať, alebo zanikne. A na západe bolo prázdne územie, ktoré podľa starých legiend kedysi dávno obývali draky. Ľudia v cisárstve toto územie nazývali Namalurr. Napriek tomu, že to bolo najväčšie územie v Asione, žiadna rasa sa ho nepokúsila obsadiť. Ľudia a trpaslíci sa smrteľne báli čo i len vkročiť na tú pôdu, lebo verili legendám o mŕtvych dušiach drakoch, ktoré chránili svoju zem. Elfom bolo to územie ukradnuté. Nikdy neviedli vojny kvôli územiu. Väčšinou sa len bránili, keď niekto narušil ich životný priestor. A Nerdi by to územie možno chceli dobyť, ale Cisárstvo im bránilo v ďalšej expanzii. Uryn pomerne dobre poznal históriu Cisárstva a okolitých krajín, ale zvlášť sa o ňu nezaujímal. Jeho oveľa viac bavili legendy o drakoch a iných magických tvoroch. Počul, že v mestskej knižnici sú nejaké zvitky so starými legendami a už dlhšiu doby plánoval, že požiada otca o dovolenia navštíviť ju. Teraz sa však túlal po uliciach mesta a hľadal svojich priateľov. Cestou už narazil na niekoľkých otcových známych, ale priateľov zatiaľ nestretol.

,,Hej Uryn!” ozvalo sa za ním. Otočil sa a uvidel, že k nemu kráča Waramov otec Elion mal krátke hnedé vlasy a na prvý pohľad chladné sivé oči. Vďaka svojim obchodom chodil vždy luxusne oblečený. Aj dnes mal na sebe bohato zdobenú bledomodrú róbu, vyšívanú zlatou niťou.

,,Ahoj, Uryn. Je dnes tvoj otec v dielni?” opýtal sa, keď ho dobehol.

,,Áno, pane,” odvetil Uryn. ,,Neviete náhodou, kde je Waram?” Elion si vzdychol a zamyslel sa. Bolo vidieť, že má naponáhlo.

,,Myslím, že je aj s tým dievčaťom na hlavnom námestí,” povedal zamyslene.

,,Ďakujem, pane. Dovidenia,” pozdravil Uryn a ponáhľal sa na námestie. Rusardonské námestie bolo kedysi pýchou celého regiónu. Priamo v strede námestia stála niekoľko metrov vysoká socha fénixa s roztiahnutými krídlami a hlavu mal otočenú k oblohe. Teraz však socha obrastala machom a pomaly sa rozpadávala. Uryna to mrzelo. Nikdy v živote nevidel tú sochu v inom stave, než v akom je teraz, ale podvedome tušil, že kedysi musela byť krásna. Konečne dorazil na námestie. Presne ako očakával, našiel svojich dvoch priateľov sedieť v tieni fénixovej sochy.

,,Ahojte!” pozdravil a posadil sa k nim.

,,Ahoj,” odzdravil Waram. Mal svetlohnedé vlasy a modré oči, ktoré zdedil po svojej matke. Laria nepovedala nič, len sa usmiala. Uryn jej úsmev opätoval. Poznal ju. Vedel, že keď nie je prehnane veselá, alebo smutná, tak je všetko v poriadku. Laria mala svetlé vlasy a rovnaké hnedé oči, ako Uryn.

,,To je čo?” Waramovi sa oči rozšírili od prekvapenia, keď si všimol meč zavesený na Urynovom páse.

,,To som si včera vyrobil,” pochválil sa Uryn. Waram stále nevýchádzal z údivu nad novou zbraňou svojho priateľa, ale Laria sa od nich potichu odvrátila. Uryn si to všimol a pristúpil Larii.

,,Čo sa stalo?” opýtal sa.

,,Nič. Len sa bojím, aby si nezačal zabíjať. Zbrane ľudí menia,” povedala potichu.

,,Ale no tak, Laria,” ozval sa Waram.

,,Prečo si myslíš, že vo chvíli, ako si vyrobil zbraň sa zmení na nejakého zabijaka?” Laria sa nahnevane otočila a Urynovi sa zazdalo, že sa v jej hnedých očiach zaleskli slzy.

,,Ty si nevyrástol na ulici, ako ja, Waram,” povedala nahnevane.

,,Nevidel si, aké veci robia ľudia so zbraňami v rukách,”

,,Otec mi predsa rozprával o vojnách v ktorých bojoval,” Laria sa chladne zasmiala, až oboch chlapcov zamrazilo.

,,Ale počúvať o niečom a vidieť to na vlastné oči je rozdiel,” povedala chladne.

,,T-to áno...” koktal Waram.

,,Vieš, aký je to pocit, keď pre tvojimi očami stínajú hlavy ľuďom, ktorých si poznal celý život? Alebo, keď ich pred tvojimi očami mučia...” Laria už začala šepkať a pomaly sa približovala k Waramovi. Uryn vedel, že tentoraz to jeho priateľ prehnal.

,,Keď im drvia kĺby, alebo prikladajú rozpálené olovu na kožu a vypaľujú im na ňu znamenia zradcov...” pokračovala a stále sa približovala k Waramovi, ktorý zbledol a začal vyľakane ustupovať.

,,Laria,” napomenul ju Uryn potichu a jemne ju chytil za zápästie. Zastala, pozrela naňho a usmiala sa. ,,Chápeš to už aspoň trochu?” otočila sa na stále bledého Warama. Ten len prikývol a mlčal.

,,To si naozaj nemusela,” zašepkal jej do ucha Uryn pobavene.

,,Čo máš na mysli?” zatvárila sa nevinne.

,,Veď si ho vystrašila takmer na smrť,” uškŕňal sa Uryn. Lariina tvár zrazu zvážnela.

,,Môžeš na chvíľu?” opýtala sa. Uryn prikývol a nechal sa odviesť bokom.

,,Možno sa ti to nezdalo, ale všetko, čo som povedala, som myslela vážne,” povedala Laria. ,,Čože?” Uryn sa zatváril prekvapene.

,,Ty si naozaj videla tie veci o ktorých si hovorila Waramovi?”

,,A ešte mnoho ďalších. A oveľa horších,” potvrdila potichu.

,,Akých?” vyhŕkol Uryn dychtivo, ale keď videl Lariin výraz, zarazil sa.

,,Čo sa deje?” opýtal sa. Laria si vzdychla.

,,Vidíš? O tomto hovorím. Len si si vyrobil zbraň a už sa zaujímaš o zabíjanie,” povedala smutne. ,,Ale no tak, Laria,” prihovoril sa jej Uryn chlácholivo.

,,Neboj sa. Nestane sa zo mňa vrah,” Laria neodpovedala, len naňho uprene hľadela.

,,Niečo mi sľúb,” povedala.

,,Čo?”

,,Že nikdy nikoho nezabiješ inak, než v sebaobrane,” povedala vážne.

,,Sľubujem,” prikývol Uryn a Laria urobila niečo, čo neurobila ešte nikdy za celé ich spoločné priateľstvo. Objala ho.