Na druhý deň Uryn rýchlo dokončil prácu, ktorú mu otec zadal a ponáhľal sa na námestie, kde sa mal stretnúť so svojimi priateľmi. Po chvíli tam dorazil a zvítal sa s priateľmi.

,,Poď so mnou. Niečo ti chcem ukázať,” povedal mu Waram a oči mu žiarili od nadšenia. Zato Lariina tvár sa pri pohľade na Urynov meč zachmúrila. Na výčitky, alebo výhrady však nemala čas, lebo Waram ich svižným krokom viedol von z mesta. Zaviedol ich k starému lesu za mestom, ktorý občania nazývali Mironas.

,,Čo si mi tu chcel ukázať?”zaujímalo Uryna. Waram sa víťazoslávne usmial a spod plášťa vytiahol nejaký dlhý predmet, zabalený v látke.

,,Čo to...” nechápal Uryn. Waram sa usmial, rozvinul látku a vytiahol meč.

,,Ty chceš, aby sme sa učili bojovať?” Urynovi konečne svitlo. Jeho priateľ spokojne prikývol, ale Laria si vzdychla.

,,Čo chcete robiť?” opýtala sa ich smutne.

,,Ale no tak Laria. Neboj sa. Dáme si pozor,” povedal Uryn upokojúco. Tá neodpovedala, len sa zatvárila ešte skľúčenejšie, ako predtým. Uryn s Waramom však už vytiahli meče a Laria ich s obavami v očiach sledovala. Chlapci s však napriek tomu postavili proti sebe a zaujali bojovú pozíciu. Asi minútu obaja vyčkávali na úder toho druhého. Napokon súboj začal Waram. Nešikovne švihol mečom vpred a Uryn jeho úder odrazil. Chlapci začali krúžiť okolo seba a občas udreli, ale všetky údery boli bezpečne vykryté. Po niekoľkých minútach Uryn stratil trpezlivosť, prudko švihol mečom zdola naho a vyrazil svojmu priateľovi zbraň z ruky.

,,Myslím, že by sme sa mali najskôr od niekoho učiť a až potom začínať s vlastnými súbojmi,” povedal Uryn unavene. Waram len prikývol. Laria celý ich súboj pozorovala bez slova. Teraz však pristúpila k Urynovi a povedala:

,,Poď so mnou. Chcem ti niečo ukázať,” Uryn prikývol a pobral sa za ňou. Waram sledoval, ako odchádzajú. Robili to často. Waram netušil, o čom chce Laria s Urynom hovoriť, ale v duchu cítil, že je preňho lepšie nevedieť to. Napriek tomu sa však v niektorých situáciách cítil ukrivdený týmto správaním svojich priateľov. Laria sebavedome kráčala lesom a Uryn sa snažil udržať s ňou krok. ,,Laria, čo to má...” začal, keď sa mu konečne podarilo dobehnúť ju. ,,Poď za mnou,” odvetila úsečne a ešte zrýchlila. O chvíľu sa začali pomedzi husté stromy Mironasu predierať slabé slnečné lúče a Uryn si uvedomil, že s Lariou zašli až na druhý koniec lesa a boli veľmi blízko k hranici Cisárstva. Laria stále kráčala kúsok pred ním, ale zrazu mu zmizla medzi stromami. Uryn trochu zrýchlil krok a keď sa vynoril z lesa, všimol si, že stojí na obrovskom kamennom útese.

,,Poď sem,” zavolala ho Laria. Uryn k nej pristúpil a naskytol sa mu úžasný výhľad.Priamo pod sebou mal väčšiu časť Mironasu, napravo videl Rusardon a hneď pred ním sa vypínal Ebinor. Jediná cesta do vnútra cisárstva z ríše Nerdov. Celú východnú hranicu Cisárstva obkolesovali Orgatské hory. Bolo to nie veľmi vysoké pohorie, ale napriek tomu sa cezeň bál každý prejsť. V týchto pohoriach bolo najviac sopečných kráterov v celom Asione. Dokonca ani Nerdi sa nepokúšali previesť svoje armády cez Orgatské hory. Uryn bez slova stál na útese a sledoval úžasnú scenériu pred sebou.

,,Je to naozaj nádherné, ale prečo si ma sem priviedla?” opýtal sa po chvíli ticha.

,,Vieš, kde je ríša Nerdov?” odvetila Laria. Uryn prikývol.

,,Tak sa pozri tým smerom,” Keď Uryn prebehol očami Ebinor a pozrel do prázdnej, krutej zeme Nerdov, v prvej chvíli sa mu zazdalo, že krajinou preteká nejaká čierna rieka. Keď sa však pozrel lepšie, uvedomil si, že to je armáda, ktorá pochoduje priamo k Ebinoru.

,,Kedy si sa to dozvedela?” vydýchol Uryn prekvapene.

,,Dnes ráno,” odvetila Laria nezúčastnene. Uryn sa na ňu nahnevane pozrel.

,,Povedala si to niekomu v meste?”

,,Nie,” Laria mala stále pokojný hlas, akoby hovorila o počasí.

,,Musíme predsa ľudí v meste varovať. Musíme postaviť obranu a musíme poslať cisárovi žiadosť o posily..”

,,Nebuď naivný Uryn,” zastavila ho Laria chladne. A tak zostal len stáť na mieste s otvorenými ústami.

,,Rozmýšľaj...” povedala a začala sa prechádzať po útese.

,,Tá armáda je príliš veľká na to, aby ju cisárovi špióni nezaregistrovali. Keby mu záležalo na existencii Rusardonu, už dávno by sme tu mali najmenej polovicu cisárskej armády,”

,,Chceš naznačiť, že cisárovi je už jedno, čo bude s Rusardonom?” nechápal Uryn.

,,Možno,” Laria sa zatvárila tajomne.

,,Ale veď je to hlúposť,” Uryn odmietavo pokrútil hlavou.

,,Rusardon je jediná obrana Cisárstva proti Nerdom,”

,,Ale, čo ak sa už cisár nechce proti Nerdom brániť?” Laria sa stále tvárila, že vie o niečo viac, ako Uryn.

,,Odkiaľ to všetko vieš?”

,,Od tvojho otca,” odvetila.

,,Čože?!”

,,On sám ti to vysvetlí najlepšie. Poďme späť do mesta,”

O niekoľko minút stál Waram spolu s Lariou pred dverami Urynovho domu a čakali na svojho priateľa.

,,Laria, čo sa tu deje?” opýtal sa Waram podráždene.

,,Uryn ti to o chvíľu vysvetlí,” odsekla.

,,Ak to uzná za vhodné” zašepkala tak, aby to nepočul.

Mezitým Uryn stál oproti svojmu otcovi.

,,Otec chcem vedieť, čo sa tu deje!” povedal nahnevane.

,,Predpokladám, že si videl armádu, ktorá sem smeruje...” začal Ornon hľadiac svojmu synovi do očí. Ten prikývol.

,,Ale nie sú to Nerdi. Sú to Firralovia,”

,,Kto?” nechápal Uryn.

,,Firralovia sú zvláštna rasa o ktorej sme si dlhé storočia mysleli, že vyhynula. Na prvý pohľad pripomínajú nerdov, ale ich koža je čierna a sú omnoho inteligentnejší, ale, čo je najhoršie, vedia používať mágiu,”

,,Počkaj,” zastavil ho syn. ,,Keď hovoríš”mysleli sme si”, koho máš na mysli?”

,,Počul si niekedy o Svätom Cisárstve?” opýtal sa Ornon. Uryn pokrútil hlavou.

,,Je to tajná organizácia, ktorá sa snaží prevziať moc v Cisárstve a nastoliť lepšiu vládu. Vládu ľudu,”

,,Čo to znamená?” Uryna zaujalo, že jeho otec vie toľko o tajnej organizácii vnútri Cisárstva.

,,Znamená to, že všetci ľudia by rozhodovali o krajine spoločne. O všetkých dôležitých veciach by sa hlasovalo a ľudia by si sami vyberali svojich zástupcov,”

,,To by bolo úžasné,” Uryna hneď nadchla myšlienka tejto organizácie.

,,Ale odkiaľ o nich toľko vieš?” opýtal sa otca.

,,Som jedným z ich popredných členov,” odvetil. Uryn prekvapene vyvalil oči.

,,A musím ti povedať ešte niečo dôležité,” Uryn len mlčal a čakal na ďalšiu informáciu.

,,Ja nie som tvoj skutočný otec,”

,,A-ako to myslíš?” Urynovi dochádzal dych.

,,Vychoval som ťa, ale nie som tvoj skutočný otec,” Uryn mal čo robiť, aby mu v tej chvíli nevyhŕkli slzy. Práve sa mu rúcal celý jeho doterajší život. Veril len svojim dvom priateľom a otcovi. Myslel si, že sa stane kováčom a prežije pokojný život v meste, kde sa narodil. Teraz však vedel, že to tak nebude.

,,Ale kto bol môj skutočný otec?” pozrel na “otca” zronene.

,,Neviem, ale poznal som tvoju matku. Bola to...” V tom vzduchom zasvišťal šíp, prerazil stenu domu a prestrelilil Ornonivi hruď. Mŕtve telo vzbĺklo skôr, ako sa dotklo zeme. Uryn sa inštinktívne prikrčil, odopol otcovi z pása jeho meč a skrčený vyšiel z domu.

,,Čo sa stalo?” opýtala sa Laria vystrašene.

,,Môj otec je mŕtvy a ja musím odtiaľto odísť,”

Waram šokovane vyvalil oči a Laria smutne sklopila hlavu.

,,Idem s tebou,” povedala pevne. Uryn jej chcel v prvej chvíli odporovať. Chcel ju nejako odhovoriť, ale keď pozrel do jej hnedých očí, pochopil, že to nemá zmysel. Waram však váhal.

,,Idem tiež,” povedal po chvíli ticha.

,,Ďakujem,” povedal Uryn.

O niekoľko desiatok minút vychádzali zo zadnej mesteskej brány a mierili k Mironasu. ,,Keď boli na začiatku lesa, Uryn sa ešte raz obzrel na mesto a venoval mu posledný pohľad. ,,Zbohom, alebo radšej... Dovidenia,” pomyslel si a netušil, že Laria si v tej chvíli pomyslela to isté.