Informace
Jsme domovem:
670 povídek
od 235 autorů
z 770 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

Harry Potter a zakázaná láska od Tinia Weasley
[Komentáře - 10] Tisk Kapitola nebo Povídka
- Velikost písma +
Autorská poznámka:
Je to zatiaľ moja prvá poviedka, tak som zvedavá ako sa vám bude páčiť....možno sa neskôr pustím aj do ďalších, uvidíme...píšte svoje názory..ďakujem
 

HARRY POTTER A ZAKÁZANÁ LÁSKA


V Rokforte sa začalo ochladzovať a prichádzala zima. Harry a Hermiona práve prechádzali cez Chrabromilskú klubovňu, keď im padol do očí oznam:


Vianočný ples

Na počesť týchto Vianoc Rokfort usporadúva ples

24.12. o 19:00 vo Veľkej sieni. Pozvaní sú všetci.

Kto by chcel pomôcť s výzdobou Rokfortu za body

navyše, nech sa hlási u vedúceho svojej fakulty...


Harry sa hneď potešil.... „znamená to, že konečne môžem povedať Ginny, čo k nej cítim”...pomyslel si. Hermione výrili v hlave iné myšlienky... „chcela by som aby ma Ron pozval..alebo mám pozvať ja jeho??”...Ron, prečo musím na teba stále myslieť, keď sa ku mne správaš tak hnusne...??


Vošli do Veľkej siene a sadli si vedľa Rona a Ginny.

„Ahojte”, pozdravili Harry a Hermiona trochu nervózne.

„Čaute”, odpovedali Ron a Ginny.

„Videli ste ten oznam o plese? Pôjdete tam?” Spýtala sa Hermiona nevinne.

„Nooo, ja neviem...mne sa moc nechce ísť ”, povedal Ron, „ty tam pôjdeš Ginny?”

„Ja by som aj šla, lenže to by ma musel najprv niekto pozvať ”, mrkla pri tom na Harryho a ten sa začervenal.

„A nechcel by niekto pomôcť s tou výzdobou?” spýtala sa Hermiona len tak mimochodom.

Bolo jej jasné, že sa do toho nikomu nebude chcieť, len dúfala, že by sa mohol k nej pridať...Ron.


Vianoce boli stále bližšie a bližšie a všetci študenti boli čoraz nervóznejší...tak isto aj Ron, Harry, Hermiona a Ginny.

3 dni pred plesom došla Hermiona za Ginny s fantastickou správou: „Dnes sa ide do Rokvilu!”

„To je super, aspoň si môžme ešte stihnúť kúpiť nové slávnostné šaty.”


Po ceste sa Hermiona rozhodla, že sa Ginny konečne zdôverí.

„Zamilovala som sa do tvojho brata.”

„No...nie som moc prekvapená....váš vzťah sa začal vyvíjať už dobre dávno..”

„Viem, lenže JA som prekvapená, lebo sa ku mne často správa ako k handre,” poznamenala Hermiona zmätene.

„Ron je často taký aj doma. Z toho si ni nič nerob, myslím, že aj on je z teba úplne paf,” zasmiala sa Ginny, „vieš, stále o tebe rozpráva.”

Chvíľku bolo ticho, poto sa Hermiona spýtala: „A čo ty a Harry?”

Ginny táto otázka dosť zaskočila. „A čo s nami?”

„No taak, videla som ako si naňho žmurkla vo Veľkej sieni, keď si hovorila, že by si na ten ples šla, len by ťa musel niekto pozvať ”, uškrnula sa Hermiona.

Ginny mlčala. Áno, chela aby ju Harry pozval, ale zároveň sa bála, že možno ju má rád len ako kamošku..Ach Bože, ako ju to zožieralo.


V obchode s habitmi dievčatá našli, čo potrebovali, zaplatili a vrátili sa do Rokfortu.

Ginny išla spať zavčasu a dala si záležať aby sa nestretla s Harrym. Bála sa totiž, že ju berie len ako mladšiu sestru a nechcela si to pripustiť, ak by to bola pravda. Radšej snívala, že ju miluje viac než ona jeho.

Bol 1 deň do plesu a Ron už nemohol čakať. Vstal skôr ako ostatní a vošiel do klubovne, kde nebolo ani nohy. Sadol si pred krb a dúfal, že Hermiona vstane tiež skôr...lebo ju chcel pozvať, a ak to neurobí teraz, tak už nikdy.

Chvíľu pozeral ako v ohni tancujú plamienky a spomenul si na všetky pozoruhodné momenty medzi ním a Hermionou: Na tretí ročník, keď sa dotkla jeho ruky a hneď sa odvrátila. Na štvrtý, keď žiarlil na Viktora Kruma a hneval sa sám na seba, že ju nepozval skôr. Aj na tento rok..vždy keď na seba pozreli, začervenali sa a odvrátili.

Bolo pomaly sedem hodín, keď sa sčista jasna objavila na schodoch jeho úžasná Hermiona. Zmätene sa pozerala a divila sa, čo tam robí Ron tak skoro, veď toho treba z postele doslova ťahať.

Vstal, podišiel k nej a pomyslel si, že sa cíti akoby ju chcel požiadať o ruku (aj to možno časom príde), aj keď je to len obyčajné pozvanie na ples.

„Hermiona, viem, že som sa k tebe správal veľmi hlúpo, ale”...nestihol to však dopovedať, lebo mu položila prst na ústa a zašepkala: „ja viem, a všetko ti odpúšťam”, a vášnivo ho pobozkala. Ron sa cítil, akoby mal v žalúdku motýle, ktoré sa silou mocou usilujú vyletieť.

Keď sa konečne odtrhli, spýtal sa jej konečne na to, čo mal urobiť už v štvrtom ročníku: „Pôjdeš na ples so mnou?”

„Samozrejme, bude mi cťou”, zase ho pobozkala.


Keď sa Harry zobudil, zistil, že Ron, na jeho prekvapenie, nie je už v posteli, obliekol sa a zišiel do Veľkej siene naraňajkovať sa. Ron nebol ani tam. Harry sa začal o svojho kamaráta báť. Dobehli Ginny a Hermiona.

„Nevideli ste Rona?”

„Nie, prečo?”, spýtala sa Hermiona (rozhodli sa, že ich chodenie budú zatiaľ tajiť).

„Lebo ho neviem nikde nájsť.”

„No, ja som ho zazrela vonku pri jazere..ak chceš, choď za ním”, poveda Ginny.

„Nie, nemusím, ak je v poriadku.” Čakal totiž, kedy sa Ginny naraňajkuje, aby sa jej mohol niečo spýtať.

„Ginny, môžes na slovíčko?”

„Jasne.”

Harry ju vyviedol zo siene, počkal kým budú sami.

„Chcel by som sa ťa spýtať, ak nemáš ešte partnera na ten ples, či by si tam nešla so mnou?” Harry cítil ako začína celý horieť.

„No...ja ešte nikoho nemám, takže, prečo nie...pôjdem rada.” Žiarivo sa naňho usmiala.

Harry si vydýchol. Bol rád, že súhlasila. Konečne sa mu začína niečo dariť.


Večer, keď sa Harry vrátil do internátu Ron už ležal v posteli. Rozmýšľal, čo asi jeho kamarát celý deň robil.

„Čauko, kde si celý deň bol??” spýtal sa Harry, keď si Ron sadol.

„Prechádzal som sa a rozmýšľal, či sa mi to len nesnívalo.”

„Čo či sa ti nesnívalo??”opýtal sa zmätene Harry.

„Pozval som Hermionu na ples a súhlasila”, odpovedal začervenane.

„Aj Ginny súhlasila”, uškrnul sa Harry, „pozval som ju po raňajkách.”


V deň plesu boli všetci strašne nervózni. Hermiona sa neukázala celý deň, lebo mala pripravený veľmi koplikovaný účes. Ginny behala pocelej škole, Ron sa išiel zase prejsť a Harry ostal v izbe a uvažoval nad svojím životom. V tej chvíli si myslel, že sa už nemôže nič pokaziť.


Večer si Harry trochu nagéloval vlasy a spolu s Ronom zišli pred dolu a čakali na svoje partnerky. Ginny dorazila v dlhých zelených hodvábných a na pohľad poriadne zložitých šatách, vlasy mala rozpustené a Harry si pomyslel, že vidí tú najkrajšiu osobu na svete.

„Čaute, Hermiona príde za chvíľku, len sa ešte doupravuje,” vysvetlila Ginny.

Zrazu vošlo dievča tak krásne, že sa všetci hneď otočili, aby zistili, kto to je. Chlapcom vyrážala dych a dievčatá sa na ňu závistlivo mračili. Mala na sebe tie najkrajšie šaty, aké kedy videli; boli hodvábne modré a ešte zložitejšie ako Ginnine, vlasy mala učesané do dokonalého uzla a keď sa ocitla pred Ronom a Harrym a pozdravila ich, došlo im až teraz, že to úžastné dievča je HERMIONA a od prekvapenia otvorili ústa. No hneď sa aj spamätali a Ron odviedol svoju princeznú do Veľkej siene, taktiež aj Harry Ginny, no ten sa cítil trochu zmätene, lebo si nikdy predtým neuvedomil, aká je Hermiona krásna....čo to hovorí, je tu predsa s Ginny!!!


Ginny ťahala Harryho na parket tak často, až ju musel raz poprosiť, aby aspoň na jednu pieseň sedeli. Zato Ron a Hermiona brali to svoje tajnostkárstvo poriadne vážne, lebo tancovali od seba tak ďaleko, že si Harry myslel, že majú medzi sebou ešte jeden pár.

Aj keď tu bol Harry s Ginny, nemohol spustiť oči s Hermiony. Zdalo sa, že si to všimla aj Ginny, lebo poznamenala: „Zdá sa mi, že by si si rád zatancoval aj s Hermionou, že?”

„Č...no možno tú možnosť už mať nebudem.”

Ginny sa zamračila, no napokon súhlasila, aby o ďalší tanec šiel Harry požiadať Hermionu.

Keď skončila pieseň, Harry došiel k Ronovi a Hermione.

„Ron, dovolil by si, aby som si zatancoval jeden tanec s Hermionou?”

Ronovi očerveneli uši. „No dobre, aj tak si musím dať pauzu.”

Harry chytil Hermionu za ruku a pritiahol si ju k sebe. Keď začala hrať hudba, Harry Jej pošepkal: „Dnes si naozaj očarujúca Hermiona.”

„Ooo, ďakujem, aj tebe to sekne Harry.”

Tancovali len asi päť minút, ale Harrymu to pripadalo ako by to bolo aj niekoľko hodín. Ron ich pri tom ukradomky pozoroval.


Keď sa ples skončil, Ron odviedol Hermionu do izby, sadli si na posteľ a začali sa vášnivo bozkávať, tak ako predtým. Ronovi sa to zrejme nesmierne páčilo, lenže Hermiona necítila pri tom bozku to, čo by cítiť mala a dosť ju to znepokojilo, tak povedala Ronovi: „Ron, dnes to bol krásny večer, lenže ja som už unavená a zajtra je predsa tiež deň, nie?Takže si pôjdem dať niečo ešte do Veľlkej siene a zdriemnem si, dobre?” Sladko ho pozkala na pery.

Medzitým sa Harry a Ginny prechádzali okolo jazera a držali sa za ruky. Sadli si na lavičku a chystali sa pobozkať. Blížili sa perami pomaličky k sebe, ale nejakým nedopatrením sa dotkli nosmi a nie perami.

„Oh, práč mi to”, povedal zapýrene Harry.

„To nič”, tiež sa zapýrila.

Obaja sa odvrátili a rozhodli sa, že to skúsia inokedy. Ginny si položila hlavu do Harryho náručia a obaja pozorovali krásnu nočnú oblohu.

Keď odbila 1 hodina, Ginny si až teraz uvedomila, aká je unavená. Ospravedlnila sa Harrymu, nežne ho pobozkala na líce a išla spať.


Ale Harrymu sa spať vôbec nechcelo, tak sa rozhodol, že by mohol aspoň pomôcť dať dole výzdobu. Keď vošiel dnu, zistil, že je tam len Hermiona.

„Ahoj, kde je Ron?” spýtal sa.

„V izbe, povadala som mu, že si idem dať ešte niečo pod zub”, vysvetlila Hermiona.

„Ja som sa rozhodol, že pomôžem odzdobiť Veľkú sieň.”

„Fajn, aj tak nemám, čo robiť a spať sa mi už vôbec nechce. Tak ti pomôžem.”


Spločne sa do toho pustili, keď dávali preč ozdoby so stromčeka, jedna guľa Hermione skoro vykĺzla z rúk, skrčila sa aby ju chytila, no skoro by sa rozbila, keby sa neprejavil Harryho fantastický postreh.

Obidvaja sa naraz postavili, pozreli sa hore a uvedomili si, čo im visí nad hlavami.

„Imelo”, poznamenala varovne Hermiona.

„Ja viem”, prikývol Harry.

Chvýľu bolo ticho. Potom sa Hermiona spýtala:

„No, tak kto uhne prvý?”

„Nooooo, ja si myslím, že nemusíme...predsa len, je to imelo...patrí sa to.”

Harry mal pravdu, patrí. Čiže sa to nebude rátať za podvádzanie; v princípe nerobia nič zlé...a sú Vianoce!

Hermiona sa pomaly blížila k Harrymu, ten ju chtil pravou rukou za uchom a jemne si ju k sebe pritiahol a pobozkali sa. Bola to len jedna nevinná pusa...no zrazu sa stalo niečo nečakané; po prvej prišla ďalšia a ďalšia a neskôr do toho zahrnuli aj jazyky. Bozkávali sa skoro celú večnosť, keď Harry začal Hermionu bozkávať na krku, niekto ich vyrušil. Ten niekto bol Ron. Keďže bol Harry otočený k nemu chrbtom, vyzeralo to akoby nerobili nič nekalé.

„Čo tu robíte?” spýtal sa podozrievavo Ron.

„Objímame sa, čo si myslel?? A želáme si Šťastné a Veselé!” vysvetlila Hermiona.

„Jáj ”, Ronovi sa uľavilo, „tak poďte do internátu, už skoro všetci spia.”

„Dobre, tak dobrú noc”, zaželala im Hermiona.


V posteli Harry premýšľlal o tom, čo sa práve udialo. Nebola to len nejaká obyčajná pusa pod imelom...toto bolo niečo oveľa väčšie, len nevedel prísť na to, čo. Hlavné je, aby sa to nedozvedeli Ron alebo Ginny...nikdy by mu to neodpustili.


Na druhý deň sa Harry rozhodol, že to musí niekomu povedať, niekomu, kto by si to nechal len pre seba...leže komu???

Nevilovi?? Nie, nie chalanovi, nejakej babe...

Harry úsporne premýšľal.......Luna...no jasné!

Harry ju utekal nájsť, našiel ju sedieť vonku pri jazere a čítať Sršňa.

„Ahoj Luna, máš chvíľku?”

„Ahoj Harry, áno mám”, odpovedala zasnene, „čo potrebuješ?”

Harry nevedel ako začať...rozhodol sa, že pôjde rovno k veci.

„Včera po plese sme ostali vo Veľkej sieni len ja a Hermiona...a ocitli sme sa pod imelom a ...pobozkali sa.”

Počkal na Luninu reakciu.

„Na tom predsa nie je nič zlého...bolo to len imelo”, poznamenala krotko.

„Lenže my sme sa bozkávali strašne dlho a neboli to normálne bozky...jaaa....nikdy som nič takého pri bozkávaní necítil, ani s Cho a ani s Ginny!!”

Luna sa naňho zahľadela a povedala niečo, čo Harrymu skoro vyrazilo dych: „Harry, veď ty si sa do Hermiony zamiloval!!”

Nie, pomyslel si, to je hlúposť. On predsa ľúbi Ginny!!!!

Ale Harry, ktorý sa bozkával s Hermionou, rozmýšľal, aké by to bolo keby spolu začali chodiť....čo ak sa do nej naozaj zamiloval???


Po skončení prázdnin sa zase začala škola a po ceste na elixíry Harry omylom vrazil do Hermiony, ktorej hneď všetky učebnice vypadli z rúk. Harry jej hneď bežal pomôcť. Bolo mu jedno, že príde neskoro na elixíry!

Podal Hermione všetky učebnice a ospravedlnil sa.

„To nič”, ozvala sa Hermiona.

Chvílku na seba len mlčky čumeli, keď sa Hermiona zasmiala:„Sme my ale blbí, však?”

„No, to sme”, potvrdil Harry.

Zrazu už nevedeli, čo robia...a už sa zase začali bozkávať; nevedeli však, že ich Ron špehuje (on totiž tiež meškal).

Tak toto ti zrátam kamoš! pomyslel si naštvane Ron.

Harryho a Hermionu vyrušio až zvonenie na hodinu.


Po vyučovaní si Ron počkal na Harryho v klubovni. Vedel, že tam teraz ešte nik nebude.

,,Ahoj Ron, ako sa máš, som ťa nevidel celý deň.´´

Miesto pozdravu však dostal Harry do nosa, až mu vystrekla krv na všetky strany.

„ČO BLÁZNIŠ???!!!” kričal zmätený Harry.

Ron vytiahol prútik, a Harry nebol pripravený, tak o ten svoj rýchlo prišiel.

„TY ZRADCA!! BOZKÁVAŠ MOJU FRAJERKU!! AKO SI SA OPOVÁŽIL??? A JA SOM ŤA POVAŽOVAL ZA PRIATEĽA!! VERIL SOM TI! VEDEL SI, ŽE S HERMIONOU CHODÍM!!!” mieril na Harryho.

„Ron...no tak, ja ...to som teda nevedel, že s Hermionou chodíš...keby som to vedel, nikdy by som...ale veď to na vás nebolo vôbec vidieť...myslel som, že ste boli na plese len ako priatelia, mrzí ma to kamoš, vážne!” pozeral vystrašene striedavo na prútik a Rona, ktorý mal taký vražedný výraz, že by ho mohol aj zabiť, tak ho Harry nechcel pokúšať.


Ron sa trochu ukľudnil a sklopil nižšie prútik, ale neprestal ním na Harryho mieriť.

„Vieš...mne sa Hermiona zapáčila, už keď prvýkrát vošla do nášho kupé..aaa dúfal som, že raz bude moja, lenže som musel neustále súperiť s chlapmi, ktorí sú lepší než ja...a myslel som si, že ty medzi tých parkchantov nepatríš, ale ako vidím patríš!” zrazu sa nechutne zasmial a pokračoval, „neboj sa, nemám toľko kuráže, aby som ťa zabil”, sklopil prútik úplne, „ale už si pre mňa ako priateľ skončil!!” Na to sa otočil a nechal Harryho samého.

Harry nevedel, čo má robiť...vedel, že sa do Hermiony zamiloval a ona cítila to isté k nemu, lenže teraz stratil svojho najlepšieho priateľa!! Musí sa rozhodnúť! Lenže je to také ťažké...asi by sa mal porozprávať s Hermionou najprv.


Vyšiel z klubovne a išiel hľadať Hermionu, našiel ju ako inak...v knižnici.

„Ahoj”, pozdravila smutne, keď ho zbadala.

„Ron už s tebou hovoril?” spýtal sa.

„Hej a dosť na mňa kričal, ale vydržala som to...a s tebou už asi tiež hovoril, že?” spýtala sa, keď videla Harryho zakrvavený nos.

„No, hej a som rád, že ma nezabil”, poznamenal pochmúrne.

„Bože môj, ja... nevedela som, že to bude až také zlé”, povedala a kúzlom mu nos napravila.

Harry sa pozorne pozrel na Hermionu a pošepkal jej: „Hermiona, my...nemôžme byť spolu, je to príliš nebezpečné a...”

„...ale ja ťa milujem”, skočila mu do reči.

„Ja teba tiež, len to budem musieť povedať Ginny..a toho sa bojím teda poriadne.”

V tom povedal Harry niečo, čo by nikdy nepovedal, ale musel...kôli Ginny, Ronovi...aj Hermione: „Vráť sa k Ronovi, ospravedň sa mu aj za mňa a...budeš mi veľmi chýbať ”, povedal s očami sklopenými do zeme.

„Harry, ty predsa nemusíš...odísť!!!” pošepkala mu zúfalo.

„Ale musím, a dúfam, že keď budeš mať plno detí a budete spolu šťastní...náhodou sa stretneme a všetko sa zrazu vyjasní. Nedokážem tu ostať, keď viem, že nie som jediný, kto ťa chce mať len pre seba...”

Hermione sa zaplnili oči slzami, ale nakoniec súhlasila...a na rozlúčku ho poslednýkrát pobozkala a odišla. Harry stál na mieste a uvedomil si, že práve stratil počas jedného dňa tak veľa (Rona, Hermionu aj Ginny).


Pred odchodom zašiel ešte za Ginny.

Sedela v klubovni pri krbe a keď vošiel Harry ani sa naňho nepozrela.

„Ahoj Ginny, ja chcel by som ti niečo povedať...” začal Harry, ale Ginny ho prerušila: „Ja viem, čo sa stalo...Ron to vykrikoval aj niekoľko hodín...hnevám sa, to je pravda, ale nemôžem ti brániť, aby si bol šťasný.”

„Ale ja nebudem, lebo odchádzam a dúfam, že ty šťastná budeš.”

„A s kým?? Pokiaľ viem, vždy som ľúbila len jedného a tým si bol TY!” konečne naňho pozrela.

Harry ju úplne chápal, bolo to pre ňu ťažké. Pristúpil k nej a silno ju objal. Keď ju pustil, uvedomil si, že už nemôže zostať v Rokforte, nezniesol by Ginnine odmerané správanie, Ronov vražedný prístup k nemu....a s Hermionou by nemohli tak byť nikdy šťastní, tak sa pre ich lásku musí obetovať. Prekročil bránu Rokfortu...ešte raz sa naňho pozrel a vyrazil na cestu. Nevedel kam pôjde, vedel len, že to musí byť niekde, kde by ho nikto nemohol nájsť.






Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.