Draco Malfoy skĺzol do kresla oproti hnedovlasej žene a prudko jej zaklapol rozčítanú knihu. ,,Čo keby som ti povedal, že priveľa čítaš?" spýtal sa jej. Zodvihol knihu a odložil ju na velkú kopu, ktorá sa nebezpečne naklaňala na stole.

Hermiona zavrela oči a snažila si udržať posledný kúsok trepzlivosti. ,,Malfoy a čo ak ti poviem, že radšej uprednostnujem knihy ako tvoju spoločnosť? Sú plné vedomostí, zaujimavosti, romantiky a nikdy nudné," povedala zo sladkým úsmevom. Zobrala si knihu z kopy a otvorila si ju na nedočítanej strane.

,,Grangerová, čo ak ti poviem, že ľudia, ktorý veľa čítajú sú náchylný žiť vo svete fantázie a nikdy nenájdu skutočnú lásku? Zomrú osamelý v dome plnom mačiek ako pani Figgova," povedal jej. Bradou sa oprel o stôl pozorúc knihu, ktorú si Hemiona nastavila rovno pred tvár. Avšak, čítala ten istý riadok už hádam po desiaty krát. Ťakžo sa pri ňom sustredila keď na ňu hľadel. Zvyčajne, keď čitala tak nevnímala svoje okolie a nikto ju nedokázal vyrušiť. Ľudia jej mohli hovoriť čokolvek a ona ich proste nevnímala. Len jedine on bol výnimka a dobre to vedel.

,,Malfoy keby som ti povedala, že dôvod prečo nemáš rád keď čitam je to, že žiarliš?"

Ten prevrátil očami a zľahka sa zasmial. ,,Čo keď ti poviem, že to je najväčšia hlúposť akú si kedy vypustila z úst?" povedal a znova jej uchňapol knihu z rúk. Svôj čin zdôvodinl tým, že je neslušne keď sa z niekekým rozpráva a nepozera sa pri tom na neho. Pritískal si ju k hrudi ako poklad, takže si ju od neho nemohla zobrať naspäť. Hermiona sa len s úškrnom natiahla a zobrala si ďalšiu knihu z kopy.

,,Čo keby som ti povedala, že táto kravata, čo máš na sebe vyzerá hrozne s tvojím sakom?" spýtala sa ho akoby nič a znova sa skryla za knihou. Vedela, že toto ho naštve.

,,Možno ho to naštve tak, že sa zodvihne a konečne odíde," pomyslela si s nádejou v duchu.

Keď mu povedala, že nieje múdry a zaujímavy s tým by sa vedel ako tak vyrovnať, ale to že sa nevie obliekať to proste nieje pravda!

,,Grangerová to bolo surové. Čo keby som ti povedal, že si zranila moje city?"

Hermiona s prevrátením oči dala nižšie knihu. ,,Ty maš city?" falošne sa zasmiala a vrátila sa k čítaniu. ,,Čo keby som ti povedala, že ty niesi schopný mať nejake city?"

Draco sa znova oprel o svoje kreslo a vyložil si nohy na stôl. Poklepal topankou po obale knihy. ,,Čo keby som ti povedal, že sa pekelne mýlíš? Ja si citim mnoho citov."

Hermiona sa vzdala a zaklapla knihu. Silno ho buchla po vyleštenej čiernej topánke a odložila ju nabok. ,,Čo keby som ti povedala, že ti verím, ale potrebujem malú kontrolu?" spýtala sa klepkajúc prstami o stôl. ,,No tak povedz mi čo je to čo cítiš?"

Draco sa na ňu uškrnul, túto malu hru mál rád. ,,Čo keby som ti to ukázal namiesto toho, aby som to povedal?" spýtal sa a pri jej začervenaní sa usmial.

,,A čo keby som vyfackala tvoju odpornú tvár a povedala ti, že si hnusný zvrhlík?"

,,Čo keby som ti povedal, že som videl tvoje začervenanie a je mi jasné, že sa ti páči pomyslenie na to ako ti ukazujem čo cítim?"

Hermiona sa nervózne posunula v kresle. ,,Čo keby som ti povedala, že by som radšej cmúlala mačacie hovno akoby si mi mal niečo ukazovať?"

Draco sa zachichotal. ,,Čo keby som ti povedal, že by som sa na to rád pozrel a dokonca by som si išiel zaobstrať mačacie hovno do špinavého koša pre seba?"

Hermiona dobre vedela, že Draco Malfoy by nešiel nikde do blízkosti odpadkového koša. Predstava Draco ako si zapcháva nos a vydáva zvuky podobné zvracaniu zatial čo zbiera mačacie hovná s gumenými rukavicami- pretože samozrejme by rukavice mal- bola ta najzabávnejšia predstava na svete. ,,Čo keby som ti povedala, že to nebude potrebne, že to bol len žart?"

Dracovi viditeľne odľahlo. Čakal, že ho k tomu vyzve a on nebude mať na výber a bude sa musiť hrabať v koši a ten zápach by ho pravdepodobne zabil. ,,Čo keby som ti povedal, že tvoj zmysel pre humor má dosť velký nedostatok, že niesi ani kusok vtipna?"

,,Čo keby som ti povedala, že jediné čo je na tebe vtipne je tá príšerna kravata?" povedala s úškrnom. Oprela sa o stôl a zatiahla za jeho žltú kravatu. Vážne nepatrila medzi najkrajšie a pohľad na ňu ubližoval jej očiam.

Draco bol šokovaný, že sa ho dotkla- no nieje JEHO, ale bolo to celkom blizko. ,,Čo keby som ti povedal aby si moju perfektne zladenú kravatu nechala napokoji, lebo to budeš lutovať?"

,,Čo keby som sa spýtala, ako to chceš dosiahnuť?" spýtala sa stale držiac ho za tu kravatu. Cez stôl si ho pritiahla bližšie. ,,Umieram túžbou to zistiť," povedala. Vstala, naklonila sa a zvodne usmievajúc si ho pritiahla k sebe. Jeho tvár bola vo vyške tej jej. Mohol vidieť jednotlivé jej mihalnice, cítiť vôňu jej šamponu. ,,Čo ak ta pobozkám, Grangerová?"

Tvárila sa, že o tom rozmýšla. ,,Hmmm..znie to lákavo. Čo keby som povedala áno?"

,,Tak potom to spravim," zašepkal. Prekonal tu krátku vzialenosť medzi nimi a uveznil jej sladké pery v nežnom bozku. Keď sa od seba odtiahli s búšiacimi srdciami a chvejúcimi telami si hľadeli navzájom do očí.

,,Čo keby som povedal, že chcem ďalší bozk?"

,,Čo keby som ti odpovedala, že chcem viac ako len bozk?" povedala a optrela sa končekom nosa o jeho. Slastne zavrela oči, vychutnávajuc si jeho blízkosť. Milovala jeho vônu. Milovala spôsob ako ju prívadzal do šialenstva tymíto jeho malými hrami vždy keď sa v noci vrátil z práce.

,,Čo keby som sa spýtal mojej rozpálenej sexi ženy či to chce robiť znova v knižnici?"

Hermiona jedným uderom ruky zhodila kopu kníh na zem. ,,Čo keby som ti povedla o lepšiom využití tejto grotesknej kravaty?" Pomaly vyliezla na stôl a davalo mu dole sako.

,,Čo keby som ti povedal, že som ten najštaštnejší muž na celom svete?"

,,Čo keby si mi predviedol aký si šťastný?" navrhla mu a pritiahla si ho na seba. Ráno vyšli z ohňa domáci škriatkovia. Zbadali po zemi porozhadzovavé oblečenie a potom nahých pánov spiacich na stole.

,,Čo keby to robili v spálni ako normálny ludia," spýtal sa domáci škriatok hľadiac do ohňa.

,,Najdôležitejšie, čo keby nosil lepšie vyzerajúce kravaty?" ozval sa zo smiechom druhý držiac v ruke uzlovytý žltý hodváb.