Dvojčatá vyskočili na kuchynský dres. Pani Weaslyová sa zamračila, ale nekomentovala to, lebo v kuchyni bolo málo miesta. Lily si sadla hneď vedľa Harryho a chytila ho za ruku.

,,Nechcete niečo jesť, musíte byť hladná,“ začala sa ihneď starať pani Weaslyová.

,,Netvrdím, že nie,“ usmiala sa na ňu Lily. ,,Ale s plnými ústami, sa vysvetľuje ťažko. Nemáte niečo na pitie?“

,,Ja si myslím, že vysvetľovanie môže počkať,“ začala pani Weaslyová, ale keď videla, že Lily odmietavo zakrútila hlavou, tak to vzdala. ,,Ako myslíte, tak čaj?“

,,Ten by bol skvelý, ďakujem,“ prikývla Lily.

Za chvíľu, už pred Lily stál hrnček s citrónovým čajom, tá si odpila a pozrela sa po ostatných v kuchyni.

,,Takže, najprv, by som vás všetkých chcela poprosiť, aby ste mi tykali a volám sa Lily, keď mi ľudia vykajú pripadám si stará. Jasné detská? Ale je mi hlúpe navrhnúť tikanie vám,“ povedala rozpačito, a pozrela na manželov Weaslyovcov, ,,predsa len...“

Nedopovedala, lebo jej do reči skočila pani Weaslyová. ,,Nie, nie, to je v poriadku, môžeme si tykať, však Artur.“ Otočila sa na manžela, ten len prikývol.

,,Fajn,“ povedal Remus, keď si všimol, že Lily otvára ústa, aby niečo pani Weaslyovej odvetila,  ,,môžeme skončiť s tými nezmyselnými rozhovormi o jedle a tykaní, a prejsť konečne k téme.“

,,Veď dobre, máš pravdu, ale kde začať,“ zamyslela sa Lily, ,,asi bude najlepšie, začať tým dňom, keď nás našiel Voldemort, vďaka Petrovej zrade. Boli sme akurát po večery. Remus pamätáš sa, ako som často niekam odchádzala a vy ste nevedeli kam?“ otočila sa z nenazdania na Remusa.

,,Ano, na to sa pamätám,“ prikývol Remus, ,,Jamesa to dosť štvalo, mizla si ja na niekoľko hodín, a to dosť často,“ zamračil sa.

Lily sa na Remusa zamračila ,,Nepodvádzala som Jamesa, taká blbosť, nech ťa ani nenapadne.“

,,Veď som nič nepovedal.“

,,Nie, ale myslel si si to,“ zvrčala naspäť.

,,Chceš ma obviňovať s toho, čo som si myslel?“ spýtal sa nahnevane.

,,Hej, myslela som si, že sa chcete zaoberať faktami,“ ozvala sa Tonksová.

,,Má pravdu,“ súhlasil Remus.

,,Veď to ty si ma prerušil,“ odsekla Lily.

Remus sa nadychoval k odpovedi, ale Tonksová ho zpražila pohľadom, a tak radšej mlčal.

,,Kde som to skončila,“ zamyslela sa Lily. ,,Aha, už viem, boli sme po večery a ja som chcela Jamesovi povedať, kam tak často odchádzam. Prijal to dobre, lepšie, ako som čakala. Naopak, vypadal, že je rád, že som po toľkých rokoch našla odvahu mu to povedať. Pamätám si, ako som si sadla k Jamesovi na gauč a pobozkala ho, keď sa s izby ozval plač. Vybehla som na poschodie, plakal si,“ otočila sa na Harryho. ,,Nechápala som to, vôbec nič ti nebolo, ale nedal si sa utíšiť. Keď v tom sa zo spodu ozvala rana, ešte som ťa mala na rukách keď som vybehla pred dvere izby a počula som, ako na mna James kričí, aby som ťa zobrala a utiekla, že on Voldemorta zdrží. Vedela som, že ho nemôže zdržať a vedela som aj to, že ja nemám kade ujsť. Jamesov pútik bol totiž v pracovni a ten moj, bol v kuchyni.“

,,Vy ste odložili prútiky?!“ spýtal sa zhrozene Artur. ,,Ale veď, to bolo strašne nezodpovedné!“

,,Ale kto by niečo také predpokladal?“ ozval sa Remus. ,,Zradu“ dodal tvrdo a znechutene.

Lily zdvihla zrak a po lícach, sa je kotúľali slzy, ,,Nikdy som nemala Petra tak rada, ako Siriusa, alebo teba Moony, ale zradu, som od neho naozaj nečakala.“ Vzlykla, utrela si slzy a pokračovala. ,,Videla som Jamesa, ešte vbehnúť do pracovne, predtým, ako som zavrela dvere do izby a potom som počula, len krutý Voldemortov smiech a v tej chvíli som vedela, že James je mŕtvy. Položila som ťa naspäť do postieľky,“ pozrela znovu na Harryho, ,,a vedela som, čo musím urobiť.“

,,Ty si to vedela, že keď ponúkneš svoj život za Harryho, tak Harry prežije, že ano?“ pozrel Remus na Lily, akoby práve všetko pochopil. ,,Keby si to nevedela, nikdy by si sa pred Voldemortom nesklonila, nikdy by si ho neprosila, že je to tak, ty by si sa radšej bránila trebárs päsťami, ako jeho prosiť. A Dumbledore si myslel, že to kúzlo bola nehoda, neplánovaná nehoda.“

,,Čítala som o tom kúzle a vedela som, že som ochotná urobiť čokoľvek, aby Harry zostal na žive. Ano, to kúzlo som aktivovala zámerne, len som dúfala, že bude fungovať,“ prikývala Lily. ,,Potom si, už skoro nič nepamätám, len to, ako ho prosím a zelené svetlo. No a nakoniec, som sa zobudila o šestnásť rokov, konkrétne teraz v máji, v zlatej klietke, ako pre papagája a mimochodom v zlatých šatoch.“

,,Si si istá, že sa ti táto posledná časť, len nesnívala,“ spýtal sa Fred s nadvihnutím obočím.

,,Keby sa mi to snívalo, nemala by som na sebe také odporné šaty,“ odvetila Lily. ,,Zlatá je pekná, ale tie šaty boli odporné.“

,,Lily, k veci,“ pripomenul Remus.

,,Veď hej,“ povedala Lily. ,,Jednoducho, som po čase zistila, že ma väzní Voldemort, urobil si zo mňa domáce zvieratko. Také presné informácie, mám práve preto, lebo mi toho veľa povedal Voldemort osobne. Ale asi pred mesiacom, ma Voldemort ukázal, aj svojim smrtijedom. Vtedy si ma všimla Narcisie a došla za mnou do miestnosti, kde ma Voldemort držal a o všetkom mi rozprávala. Až do doby, než bol zabitý Dumbledore. Voldemort po Dracovi chcel, aby dokázal svoju vernosť a to tým, že uniesol jednu šesťročnú mukelku a chcel, aby ju Draco zabil. Draco ju nezabil, naopak, pomohol jej utiecť. Voldemort zúril a dal ho zavrieť do hladomorní. To my povedala tiež Cisa, a pomohla mi, ešte s jedným spojencom utiecť. Ale s kým, to vám zatiaľ nepoviem. Medzitým, už oslobodili aj Draca. Cisa mi povedala, kde leží mestečko, pri ktorom stojí dom Weaslyov. Viem že smrtijedi vedeli, že Narcisie mi pomohla, ale ona stihla tiež ujsť, pokiaľ viem, tak o našom spojencovi smrtijedi, ani nevedeli, je dobrý, v tom čo robí. Mojou úlohou bolo zobrať Draca a ujsť. Dva dni po úteku, mňa a Draca našli, bola to tá noc, čo sme sa dostali do mestečka pod kopcom. Tam nás napadli, ale podarilo sa nám ujsť, aj keď nie v najlepšom stave,“ ukončila Lily rozprávanie s úškrnom.  

,,Super, a kto je ten tajný spojenec?“ spýtal sa zo zaujatím Fred.

,,Ha ha, naozaj smiešne, ja som si vzala Pottera, a ten mal lepšie taktiky, ako zo mňa niečo vypáčiť, snáď si nemyslíš, že sa nechám nachytať, len nejakou, akoby mimochodom otázkou?“ znova sa uškrnula Lily.

,,Neboj sa,“ odvetil Fred, ,,iba sa rozohrievam.“

,,Fajn mládež,“ ozvala sa Pani Weaslyová. ,,Teraz, necháte Lily sa najesť, a nechcem nič počuť, jasné. Všetci, ktorým nie je minimálne dvadsať, von s kuchyne a žiadne frflanie.“

,,A čo sme, malé deti?“ spýtal sa naštvane Ron.

,,Ale prečo ich tu nenecháš, Molly, možno mi niečo zaujmavé povedia, že detská,“ povedala zase Lily.

 Fred a George sa zasmiali a sadli si naproti Lily. Pani Weaslyová sa síce netvárila nadšene, ale nenamietala. Chvíľu behala po kuchyni, a za chvíľu mala Lily pred sebou kopu jedla.

Fred a George sa chválili svojim obchodom, trio, rozoberalo učiteľov, roky ktoré prežili na Rokforte, to ako sa skamarátili, a podobne.

Keď hodiny odbili jednu hodinu v noci, pani Weaslyová začala všetkých naháňať do postelí.

,,Ale kam uložím teba, Lily?“ spýtala sa nešťastne Molly.

,,Hmm, je ešte v izbe dievčat, miesto na posteľ? spýtala sa Lily.

,,Nemôžem ťa dať predsa k dievčatám.“ oponovala Molly.

,,Čo by si nemohla, bude to sranda.“ povedala Lily s úsmevom.

Ginny s Hermionou sa na seba uškrnuli.

,,Tak fajn detská, ale dnes, teda už zajtra, no proste, je neskoro takže spať.“ povedala nakoniec Lily.       

Konečne sa všetci vybrali do postelí bez komentárov.