Informace
Jsme domovem:
666 povídek
od 232 autorů
z 737 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

Tuhle statistiku jsme zavedli 13.4.2006
TOPlist
[Komentáře - 11] Tisk Kapitola nebo Povídka
- Velikost písma +
Autorská poznámka:

Všimol si, že jej ruka bola zase hore. Chvíľu rozmýšľal, či ju jednoducho odmietne brať na vedomie a vyskúša tak jej trpezlivosť a svalovú výdrž, no potom si to rozmyslel. Vedel, že oboje nemá hraníc. A napriek tomu, že už nemávala rukou tak protivne, ako v prvom ročníku, mohol si byť celkom istý, že ju nedá dolu, kým jej nepokývne.

„Prosím, slečna Grangerová?“ oslovil ju. Zamračil sa na ňu ako zvyčajne, i keď si uvedomoval, že Hermiona si nebude všímať ani to. Desil sa tej chvíle, keď sa strach študentov z neho vytratí a rozplynie do neúcty. Zvyčajne sa tak stalo niekedy počas posledných dvoch rokov, no nanešťastie preňho, Hermiona Grangerová bola popredu aj v tomto smere – prestala sa ho báť už ako tretiačka na Rokforte.

„Ja chcem len k tomu, čo ste napísali o získavaní drte z rohu dvojrožca, totiž, je to…“ a pomaly stíchla.

„Ako slečna Grangerová?“ opýtal sa zostra. V mysli rátal, koľko bodov by jej mohol strhnúť bez toho, aby musel znášať hnev Minervy McGonagallovej.

Dievča sa zatvárilo rozhorčene a niečo potichu povedalo. Začala mu dochádzať trpezlivosť. Odkráčal k lavici, o ktorú sa delila s Weasleym a uprene na ňu zvysoka pozrel.

„Prosím, podeľte sa o to so zvyškom triedy. Všetci čakáme na vašu bezhraničnú múdrosť,“ riekol a v hlase mu už nezaznieval hnev, ale jemné tóny výsmechu. Zdalo sa, že je urazená jeho blahosklonným tónom a on s hrôzou spozoroval, že namiesto toho, aby ju usadil, ako plánoval, jej len dodal sebavedomia.

,Do čerta s tými Chrabromilčanmi a ich odvahou,’ pomyslel si, keď mierne pozdvihla hlavu a pozrela mu do očí.

„Je to zle, pán profesor. Napísali ste na tabuľu, že dvojrožcov možno nájsť v Británii, ale nachádzajú sa len v Rusku a Peru. Je to jeden z dôvodov, prečo je drť z ich rohov taká drahá ingrediencia,“ povedala.

Prekvapene na ňu zízal a potom mu začala vrieť krv v žilách. Inštinktívne siahol po prútiku, keď si spomenul, že preklínaním študentov sa pohŕdalo.

„Spomedzi všetkých nehanebných a drzých… Len zato, že vás občas nazvem vševediacou bifľoškou neznamená, že naozaj verím tomu, že viete všetko,“ zavrčal. „Strhávam dvadsať bodov Chrabromilu za nedostatok rešpektu a neschopnosti prečítať text, ktorý som vám uložil.“

„Ale pane,“ zaprotestovala.

„A dnes večer zostávate po škole,“ dodal naviac. „A teraz všetci späť do práce!“

Všetky hlavy v miestnosti sa neochotne obrátili späť ku kotlíkom, zatiaľ čo Snape stroho kráčal popri laviciach. Počul, ako sa Malfoy a jeho kamaráti hihňajú na jej potupe a videl, ako sa ju Weasley pokúša utešiť. Všimol si, že jej tvár bola celá červená a po líci jej padali dve drobné slzy priamo do elixíru.

„Dajte sa do roboty, Weasley,“ vyštekol, keď znovu zastal pred ich lavicou.

„Vaše fňukanie je odpudzujúce a detinské, slečna Grangerová. Zničíte svoj elixír, ak doňho neprestanete plakať a veľmi nerád by som videl, ako nesplníte dnešnú úlohu po tom všetkom, čo ste už za túto hodinu dosiahli,“ povedal ticho a neľútostne. Neopätovala mu jeho prenikavý pohľad, ale vzdorovito si rukávom habitu utrela oči.

Snape sa narovnal a vrátil sa k svôjmu stolu s pocitom triumfu. Ukázal Grangerovej, kde je jej miesto, a ak by Chrabromil prišiel o ďalších desať bodov, mohol by Slizolin postúpiť dopredu. Mal pocit, že by tých desať bodov mohol ešte niekde strhnúť. Dnešný deň môže byť napokon celkom fajn.
________________________________________________________________________________________________________________________________

Zvyšok dňa strávil vymýšľaním úloh, ktoré by mohla Grangerová robiť po škole. Rozmýšľal, že ju nechá robiť niečo podradné ako drhnúť kotlíky bez čarovania alebo leštiť Sieň slávy, no nakoniec sa rozhodol, že ak má niekedy dostať ponaučenie, musí byť donútená vidieť svoje správanie v pravom svetle.

„Napíšete esej na šesť stôp pergamenu o úskaliach nehanebnej domýšľavosti. Definujete a rozoberiete ju a uvediete príklady, vrátane toho vášho, dnes v triede. To bude vaším trestom nateraz. Potom napíšete ďalšiu esej na dvadsať stôp o vlastnostiach drte z rohu dvojrožca a odovzdáte mi ju vo štvrtok,“ povedal jej v ten večer.

„Ale, pán profesor, blížia sa MLOK-y a potrebujem sa na ne pripraviť!“ namietla.

„Dovtedy máte ešte tri týždne času! A na to ste mali myslieť pred vaším dnešným divadielkom v triede.“

„Stojím si za tým, čo som povedala, pán profesor.“

Jej nepretržitý vzdor ho ohromoval. Posmešne na ňu pozeral, hrýzol do nej a ponižoval ju pred všetkými spolužiakmi. Strhol jej body a nechal ju po škole, no napriek tomu neochabovala vo svojej viere, že má pravdu a on sa mýli.

„Učil som elixíry skôr, než ste sa narodili, vy drzé dievčisko,“ vyprskol. „Naozaj si myslíte, že ste akosi získali nado mnou navrch, keď sa jedná o znalosť prísad do elixírov?“

„Nie, pane,“ odpovedala.

„To je dobre.“ Obrátil sa, aby ju zanechal jej práci, a nahlas si zavzdychol, keď ju začul znovu prehovoriť.

„Ale myslím si, že materiál, z ktorého čerpáte je zastaralý.“ Zvrtol sa k nej, habit preletel okolo neho.

„Chcete povedať, že som starý?“ dožadoval sa odpovede.

„Nie… nemyslela som tým… ja…,“ pokúšala sa o odpoveď. Jej jachtanie ho trocha upokojilo a náhle dostal nápad.

„Navrhujem vám stávku, slečna Grangerová,“

Prekvapená tou náhlou zmenou vystupovania k nemu vzhliadla.

„Stávku, pane?“

„Áno, ak mi podáte dôkaz, že máte pravdu a ja sa mýlim, vyhrali ste. Ak to však nedokážete, vyhrávam ja,“ objasnil.

„Ale čo vyhrám?“

„To ste si tým taká istá?“ opýtal sa v úžase nad jej neotrasiteľným sebavedomím.

„Nepristúpila by som na to, keby som nebola, pán profesor.“

„Takže súhlasíte?“

„Áno, o čo sa stavíme?“

„Domnievam sa, že by som vám mohol vrátiť body, o ktoré ste dnes prišli, pokiaľ a jedine v prípade, že dokážete, že máte pravdu.“ Zaistil, aby v celej vete neboli pri sebe slová „ja“ a „mýliť sa“. Štítil sa pripustiť si, že chyboval, i keď v tomto prípade si bol istý, že k tomu nedôjde. Ponižovanie slečny Grangerovej si rozhodne užije.

„To netreba. Získala som tie body späť na čarovaní,“ odvetila.

Takže to vysvetľovalo, prečo aj potom, čo strhol ďalších pätnásť bodov chrabromilskému tretiakovi, Slizolin pri večeri stále zaostával v medzifakultnej súťaži. Vyzeralo to tak, že napriek všetkým jeho snahám príde jeho fakulta o prvenstvo už siedmy rok po sebe.

„Navrhujem niečo hodnotnejšie než len body, pane.“

„A to?“

„Keďže vyzeráte taký odhodlaný naučiť ma niečo o nehanebnej domýšľavosti, myslím, že práve tou by sme mohli začať.“

„Nuž, počúvam vás,“ povedal a pokynul jej rukou, aby pokračovala. Toto môže byť ešte lepšie, než si myslel. Keby vyhral túto malú stávku, mohol by zaistiť, aby už nikdy viac nezdvihla ruku v jeho triede.

„Ak vyhráte, vyhlásim pred všetkými vo Veľkej sieni, že ste tým najlepším učiteľom, aký kedy na Rokforte učil.“

Tá myšlienka sa mu páčila. Predstavil si, ako sa budú tváriť ostatní, hlavne McGonagallová a Vectorová, po tom, čo Grangerová prizná, že jej najobľúbenejším profesorom je ten umastený učiteľ elixírov.

„A ak vyhráte vy?“ spýtal sa.

„Potom všetkým pri večeri oznámite, že som najlepšia študentka, akú ste kedy učil.“

To už nevyzeralo tak lákavo. V skutočnosti nemal rád nikoho zo svojich študentov. Zopár Bystrohlavčanov by aj ušlo, no každodennou skúškou trpezlivosti ho podrobovali aj jeho vlastní Slizolinčania. Rozhodne nemal v úmysle vyhlásiť, že najlepší študent, akého kedy učil, je z Chrabromilu.

„Prijímam, no mám jednu podmienku. Ak vyhrám, už nikdy v mojej triede nezdvihnete ruku, ani mi nepoložíte otázku.“ Sledoval, ako sa jej tvár zvraštila od hnevu.

„Sotva môžem pomyslieť…“

„Len pomyslite na to, akú získate záruku, že sa už nikdy viac nedostanete do situácie, ako je táto, slečna Grangerová,“ prerušil ju.

„V poriadku,“ podráždene odvrkla, „ale ak vyhrám ja, potom mi musíte sľúbiť, že ma vyvoláte ihneď, lenčo ju zdvihnem. Niekedy ma tá ruka fakt začína bolieť.“

„Môžete ju zložiť,“ podotkol. Neodpovedala, len naňho gánila.

„Tak dohodnuté?“ spýtal sa a napriamil k nej ruku. Pozrela na okamih na ňu a potom zdvihla oči k nemu, než ju napokon prijala a potriasla si s ním ruku.

„Dohodnuté, pán profesor.“ Chvíľu tam rozpačito stáli a hľadeli na seba, ani jeden si nebol istý ďalším pohybom.

„Tak sa dajte do práce,“ povedal nakoniec. „Chcem tých šesť stôp ešte dnes.“

„Čože?!“ spýtala sa pobúrene. „I tak musím zostať po škole! Myslela som…“

„Že čo? Že vaša malá stávka vás zachráni pred trestom? To si nemyslím. I keby ste mali pravdu, rozhodli ste sa na to upozorniť pred celou mojou siedmackou triedou pripravujúcou sa na MLOK-y. Bolo to neúctivé a prejavili ste tým určité pohŕdanie mojími osobnými názormi, čím ste ma urazili. A teraz sa dajte do práce!“

Kým nahnevane písala, sedel pri stole a listoval si v knihách o elixíroch. Keď konečne našiel, čo potreboval, bezstarostne prešiel k miestu, kde slečna Grangerová sedela a písala esej. Nahliadol ponad jej plece. Nezaprela sa, napísala viac než vyžadoval a zdalo sa, že končí. Všimol si však, že udalosť v triede spomína len v krátkom odseku.

„Prosím,“ podala mu esej do ruky, „som hotová.“

„A to je len…“ pozrel na hodinky na stene, „polnoc. Dúfam, že nemáte príliš veľa úloh.“

„Smiem odísť?“

Zistil, že jej predstieraná slušnosť ho dráždi a neprial si nič viac len, aby odišla. Ale až po tom, ako sa pozrie na jeho knihu.

„Ešte nie,“ povedal a položil pred ňu knihu. „Nalistujte si stranu 687 a prečítajte si druhý riadok tretieho odstavca.“ Nedôverčivo naňho zahliadla, ale urobila, čo jej prikázal.

„Na rozdiel od jednorožcov, dvojrožce sú zriedkavejšie, ale menšie populácie sa stále vyskytujú v južných oblastiach Walesu, Sibérii a Andách,“ prečítala nahlas.

„Tak vidíte, slečna Grangerová, vy ste tá, kto sa mýlil.“

„Ale ja viem, že som to niekde čítala…“ hovorila viac pre seba než k nemu. „Môžem si tú knihu požičať, pán profesor?“

„Na dva dni, slečna Grangerová. Máte dva dni a potom očakávam vaše vyhlásenie vo Veľkej sieni.“
________________________________________________________________________________________________________________________________

Nemyslel, že by počas tých dvoch dní opustila knižnicu. Popri náročných hodinách a písaní dlhočiznej eseje, ktorú jej zadal, tonula v hromadách pergamenu a zaprášených zväzkoch kníh.

Plný veľkých očakávaní sa tešil na večeru vo štvrtok.

„Aký máš dôvod, že sa takmer usmievaš, Severus,“ zahrkútala Minerva, protivne ako obvykle, keď zaujal svoje miesto pri učiteľskom stole. No potom odrazu zvážnela. „Koľko bodov si strhol tentokrát?“

„Žiadne, ty bosorka,“ odfrkol pohrdlivo. Nebola to však pravda. Strhol 36 bodov Chrabromilu, čo síce nebol jeho osobný rekord, ale nebolo to zas ani na škodu. Lež skutočnú príčinu svojej povznesenej nálady jej nemohol vyjaviť. Mohla by to povedať Albusovi a určite by sa tomu pokúsila zabrániť.

„Nebývaš taký veselý po celom dni strávenom vyučovaním len tak pre nič, za nič,“ oborila sa naňho a opätovala mu jeho nasupený pohľad. Preušil ich hlasný cinkot skla.

„Umm, ak dovolíte,“ začul prehovoriť Grangerovú, zatiaľčo vidličkou cinkala o okraj svojho pohára. Dokonca aj teraz si zachovala prehnanú sebaistotu, jej hlas nikdy nestratil ten panovačný podtón vševeda. Sediac na krajíčku, čakal.

„Chcem len všetkým oznámiť, že dnešný deň je Rokfortským dňom učiteľov a myslím, že je najvyšší čas, aby sme všetci ocenili profesora Snapea – najlepšieho učiteľa, akého Rokfort kedy videl.“

Všetci sa otočili a zízali na ňu. Lyžičky s rachotom popadali na dlážku a ich hlasné rinčanie bolo jediným zvukom, ktorý sa ozýval v stíchnutej sieni. Podaril sa jej zázrak, ktorý predtým videl uskutočniť len riaditeľa – primäla miestnosť plnú hlučných a hladných tínedžerov, aby stíchla.

„Dobre, tak…“ zajachtala a stratila sebadôveru. „Takže… nabudúci mesiac máme ďalší deň učiteľov, takže vás prosím, aby ste mi do tridsiateho oznámili, koho navrhujete. Eh… ďakujem.“ Rýchlo sa posadila.

V sieni sa rozpútal hurhaj, študenti pokračovali v rozhovoroch, v ktorých prestali, keď ich Hermiona prerušila a debatovali o jej vyhlásení.

„Aký skvelý nápad!“ začul Snape, ako volá Flitwick smerom k Minerve.

„To áno, len by ma zaujímalo, prečo bol Snape prvým nominovaným,“ riekla trpko. Snape sa v duchu usmial. Žiarlila presne, ako dúfal.

„Myslím, že je to jasné. Som očividne podceňovaný,“ zachmúril sa. „Bolo na čase, aby si niekto naokolo uvedomil moju cenu, len škoda, že to musel byť niekto ako Grangerová.“

Rýchlo dojedol a odišiel, len sa za ním habit zavíril. Až keď bol sám vo svojej pracovni a známkoval práce, dovolil si usmievať sa pri pomyslení na udalosti dnešného večera. A mohol sa tešiť na tri týždne nerušené otázkami Grangerovej. Škoda len, že ho to nenapadlo skôr, nemusel byť toľké roky vystavený jej neprestajným provokujúcim otázkam. Nuž, aspoň si to musí poriadne užiť, kým bude čas. Zo snenia ho vyrušilo klopanie na dvere.

„Voľno!“ vyštekol. Dvere sa otvorili a odhalili objekt jeho myšlienok.

„Á, slečna Grangerová, rád by som vám poďakoval za tú česť byť prvým nominovaným vášho dňa učiteľov. Bolo to od vás veľmi vynaliezavé.“

„Nie je zač, pán profesor,“ preniesla ľadovým tónom. „To je zhodou okolností aj dôvod, prečo som prišla.“

Zmätene sa na ňu pozrel.

„Je po stávke. Ja som vyhral a vy ste prehrala. Mal som pravdu a vy ste bola na omyle. Čo ešte k tomu máte?“ spýtal sa.

„Toto,“ strčila mu knihu do rúk. „Strana 567, piaty riadok tretieho odstavca.“

Vzal si od nej knihu, ale neotvoril ju.

„Čo to má znamenať, slečna Grangerová?“

„Len si prečítajte piaty riadok v treťom odstavci na strane 567,“ povedala pomaly.

Zamračene nalistoval tú stranu a začal čítať: „Populácií dvojrožcov za posledné polstoročie ubúdalo, takže získať ich rohy je ešte náročnejšie než predtým. Stáda, ktoré obývali hory na juhu Walesu, úplne vymizli kvôli zásahom muklovského obyvateľstva a nedostatku dostupných zdrojov potravy.“

Razom prestal.

„Nemôžem uveriť tomu, že som to nenašla skôr, ale vedela som, že som niekde čítala, že v Británii sa už nevyskytujú žiadne dvojrožce. Len som si nemohla spomenúť, kde to bolo, a potom ma zrazu po večeri napadlo, aby som sa pozrela do jednej z tých kníh, čo mi kúpili rodičia k narodeninám. Otvorila som túto a tu…“

„To by stačilo,“ odsekol a treskol knihu na stôl.

„Áno… pravdaže, je to celkom nová kniha, takže som si istá, že ste to preto nemohli vedieť. Vyšla len tento rok,“ rapotala ustrašene.

„Dvadsať bodov za to, že ste taká protivná bifľoška.“

„Ale, pán profesor,“ ohradila sa rozhorčene.

„Vraciam vám ich.“

„Netreba, pán profesor, no ďakujem. Budem sa tešiť na zajtrajšiu večeru,“ dodala s vyhýbavým úsmevom a vykĺzla z miestnosti skôr než stačil čokoľvek povedať.

Počul ju, ako si píska, ako doslova poskakovala po chodbe a na okamih mu šklblo rukou, v ktorej zvyčajne držal prútik, a pred očami sa mu mihli výjavy, v ktorých po nej vrhal kliatby. Boli v podzemných žalároch, nikto by to nepočul a po rýchlej úprave pamäti by na to ani nikto neprišiel, dokonca ani sama slečna Grangerová. Nie, on musí byť úbohý trapák, ale nie ani tak úbohý, ako skôr, a čo je dôležitejšie, mohol by byť pristihnutý potulujúcim sa študentom, duchom alebo všetečným portrétom.

Pomaly sa posadil a rozmýšľal nad týmto novým zvratom. Čo len urobí? Ona to oznámenie prefíkane zahrnula do ceny, avšak neexistovalo nič také ako Rokfortský deň študentov. Privolal si fľašku ogdenskej ohnivej whisky a odhodil práce stranou. Niečo už vymyslí, vždy sa mu to podarilo.
________________________________________________________________________________________________________________________________

Len tentokrát nie. Strávil dobrú časť dňa rozmýšľaním nad tým, čo by mohol povedať večer vo Veľkej sieni, ale nič ho nenapadlo, kým tá chvíľa neprišla. Videl ju, ako ho sleduje z miesta medzi Potterom a Weasleym. Vstal pomaly, s pocitom väzňa vedeného na popravisko.

„Počúvajte, vy banda tupých hláv, mám pre vás oznámenie. Včera večer pred vami slečna Grangerová vyhlásila, že by ste mi mali tento mesiac prejavovať uznanie. Ja tu však nie som na to, aby som prijímal vašu vďaku alebo vystavoval sa vášmu obdivu. Väčšinu dní sa modlím, aby som prežil vaše neschopné pokusy o výrobu elixírov. Tým vás chcem vyzvať, aby ste nasledovali príklad slečny Grangerovej, u ktorej je najmenšia pravdepodobnosť, že ma zabije katastrofálne pripraveným elixírom.“

Po tomto krátkom príhovore rýchlo opustil miestnosť. Nechcel vidieť ich reakcie a zvlášť nie tú jej.

V zásade svoju časť stávky nesplnil. V zásade mal priznať, že je najlepšou študentkou, akú kedy učil. Bol zvedavý, či naberie tú odvahu, aby ho na to upozornila, keď si všimol, že jej ruka je zase vo vzduchu. Od začiatku vyučovania neprešli ani tri minúty.

„Prosím, slečna Grangerová?“ spýtal sa jedovato. Víťazoslávne sa usmiala. Budú to dlhé tri týždne, než sa skončí tento rok.





Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.