Informace
Jsme domovem:
670 povídek
od 235 autorů
z 770 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

Ona je čarodejnica od Licona
[Komentáře - 0] Tisk
- Velikost písma +
Autorská poznámka:
Moja prvá poviedka s HP tématikou. A určite nie posledná :)
„Poď! Pobehni!“ zakričalo dievča s červenými vlasmi.
„Počkaj ma! Lily, počkaj!“
Ale Lily nepočúvala, smiala sa a bežala ďalej.
„Lilyy! Počkaj ma!“
Druhé dievča sa márne pokúšalo dobehnúť kamarátku. Nakoniec to vzdalo. Zastalo uprostred kopca a namáhavo dýchajúc sa opieralo o  kolená, ktoré vykúkali spod príliš krátkej červenej sukne.
„Kate! Utekaj za mnou!“ začula ešte kdesi na opačnej strane kopca, ale nevládala odpovedať. Pokúšala sa opäť bežať. Na tejto strane kopca rástli husté kríky. Odvážila sa pridŕžať ich, ale len halúz, ktoré vyzerali najhrubšie a najpevnejšie. Pomaly sa posúvala hore, s rýchlym behom svojej kamarátky sa to nedalo ani náhodou zrovnávať. Akoby Lily pomáhali kúzla...
Namáhavo stúpala do kopca, kríky však začali rednúť, za chvíľu sa musela spoliehať aj na tenšie kríčky a tie sa pod jej rukami lámali, takže neustále padala na kolená, ktoré už i tak mala dosť obité z celých dní strávených na potulkách s Lily a niekedy aj s jej sestrou Petuniou.
Konečne vyšla na vrchol kopca a čistila si svoju prikrátku sukňu.
„Lilyy! Kde si?!“ zvolala. Obzerala sa dokola, ale jej kamarátka akoby sa pod zem prepadla. Nemohla predsa zájsť ďaleko. Mala by ju odtiaľto vidieť.
Ešte raz sa poriadne poobzerala. Z kopca bol úžasný výhľad na zelené kopčeky, doliny, rieku ktorá pretekala cez ich mestečko... ale Kate si to väčšinou nevšímala – bola tu hore tak často, že to už dávno prestala vnímať ako niečo nezvyčajné. Dnes sa však nad tým po dlhom čase pozastavila - spomenula si na deň, keď tu s Lily vyšli prvýkrát, vtedy tam zostala stáť s otvorenými ústami. Dnes na tom bola podobne, avšak ústa mala zatvorené – už vedela, že to nie je pekné a že sa to nesluší.
Utrela si svoje ruky ušpinené od hliny do sukne (ktorú ešte pred chvíľou márne čistila) a s obdivom sa pozerala na prírodu, ktorá bola v plnom rozkvete leta. Úplne zabudla na svoju kamarátku, ktorá sa jej záhadne stratila.
Pobehla o kúsok ďalej – po rovine sa jej bežalo ľahko – kde znenazdajky zbadala nejaké zvláštne ružové kvety, aké jakživ nevidela.
Vietor jej čechral vlasy a sukňa sa jej neustále dvíhala a ona si ju stále so smiechom zhŕňala dolu, i keď vedela, že ju tu nik okrem jej kamarátky nemôže vidieť. Keď si spomenula na Lily, bola už takmer pri kvetoch. Videla ich zvláštne skrútené hlávky a cítila ich silnú vôňu, ktorá opantávala všetky zmysly. Na chvíľu v behu zatvorila oči, čo však nebol najlepší nápad. Nezbadala totiž, že pred čistinkou s kvetmi sa zem akoby stratila.
Vykríkla, keď cítila pod nohami prázdnotu a už sa rútila dolu. Našťastie pád netrval dlho, takže nebol ani veľmi tvrdý.
„Kate!“ vykríkol hlas vedľa nej hneď nato, ako dopadla. Konečne otvorila oči – ani si neuvedomila, že ich mala zatvorené aj počas letu.
„Lily! Si v poriadku? Kde to sme?“ obzrela sa vôkol, ale vládlo tam šero.
„No super,“ ozval sa nejaký chlapčenský hlas v kúte až Kate nadskočila a vyplašene sa ta pozerala. Potom sa spýtavo pozrela na kamarátku. Lily len pokrčila plecami.
„Som tu uväznený s dvoma mukelkami. Deň už vážne nemôže byť lepší,“ pokračoval hlas. Kate zvedavo natiahla krk, aby dovidela na chlapca, ktorý vyriekol tie zvláštne slová, ale to už nebolo potrebné. Chlapec sa totiž v tom malom priestore premával hore-dole.
Keď podišiel bližšie, takže ho osvetľovalo svetlo zhora, Kate si ho obzrela.
Mal na sebe vyťahané tričko, pôvodne zrejme čierne, ale aj iné farby prichádzali do úvahy. Nohavice mal trochu prikrátke. Prvé, čo Kate napadlo bolo, že je veľmi škaredý. Okolo bledej tváre mu videli neupravené a špinavé vlasy tmavej farby a mal veľký a zahnutý nos, ktorý bol pokrytý uhrami aj napriek tomu, že mohol mať najviac jedenásť.
„Zvážme teda všetky možnosti,“ hundral si potichu, „spadol som tu do tejto jamy. Za malú chvíľu sa ku mne pridala jedna malá humusáčka a o ďalšiu chvíľu aj jej kamarátka. Som tu jediný, kto môže túto situáciu zvládnuť a dostať sa von, čo ale ony dve?“ pokrútil hlavou a na chvíľu zastal.
„Sú to len malé mukelky. Nikomu nebudú chýbať, ale zase...“ vyzeralo to, že súperí s vlastným svedomím.
„Koho tu nazývaš mukelkami?“ ozvala sa Lily nebojácne a napajedene vstala. Keď bola nahnevaná, jej červené vlasy akoby horeli a každý – aj ten najodvážnejší človek – sa jej musel zľaknúť. Bledý chlapec nebol výnimkou.
„Stále si tu len čosi sám pre seba hundreš a vôbec mi nepomáhaš v rozmýšľaní, ako sa odtiaľto dostať von,“ obvinila ho ostro.  
„A čo myslíš, že asi robím?“ oboril sa na ňu chlapec v novozískanej odvahe a pokračoval v chodení uprostred toho obmedzeného priestoru. Na tvári sa mu však usadil trochu iný výraz, ktorý Kate nevedela identifikovať.
„Vlastný prútik dostanem až o rok, rodičia nevedia, že som odišiel, takže ani od nich nepríde pomoc... Beztak sa doma stále hádajú...“
„Mohol by si s tým hundraním prestať? Nepočujem si vlastné myšlienky,“ povedala Lily a jej hlas znel tentokrát už pokojnejšie.
Chlapec nedával najavo, že niečo počul, ale Kate zaznamenala, že hundre o poznanie tichšie.
„Kde som skončil? Aha... rodičia nepomôžu. Možno ich rodičia?“ zastavil sa vo svojej chôdzi a Lily a Kate  prekvapene pozreli dohora.
„Hmm... ani som sa nepredstavil. Ja som Severus. Severus Snape,“ na tvári sa mu objavil náznak úsmevu, ktorý mal však zakrývať odpor, ktorý podvedome cítil.
„Lily Evansová. A toto je moja kamarátka Kate Burgreová.“
„Teší ma,“ odpovedal Severus a vyzeralo, že to myslí celkom úprimne. „Vie niekto, kde ste išli?“
Lily pokrútila hlavou a po malom zaváhaní to isté spravila aj Kate.
„Hm, tak toto bude problém,“ povedal Severus a pozrel sa dohora, kde bolo vidieť oblohu a aj trochu trávy, ktorá prečnievala cez  okraje diery a maskovala ju, takže jamu ste zbadali až keď ste do nej vleteli.
„Nie je to až tak vysoko. Mohli by sme sa pokúsiť...“ chlapec sa rukami chytil na strmej stene z hliny čo najvyššie a pokúsil sa zaprieť do nej aj nohy, ale neustále sa mu šmýkalo.
„Počkaj, skúsim to ja,“ povedala Lily a Severus prekvapene zodvihol obočie. Zrejme sa mu nestávalo často, že by sa mu niekto snažil pomôcť.
I keď, pomyslel si, tu nejde len o mňa, ale aj o ne.
Lily pristúpila k stene a skúmala ju rukami. Zatvorila oči, aby mala citlivejší hmat, ale nenašla nič, o čo by sa mohla nohami zaprieť.
Otvorila oči a odskočila od steny, akoby sa popálila. Pochytil ju záchvat zúrivosti.
„Lily! Čo to robíš?“ zhrozene sa spýtala Kate, ktorá doteraz všetko len mlčky sledovala. Nemohla však nezareagovať, keď jej kamarátka začala od zlosti kopať nohami do steny, takže vyvolala malú lavínu hliny, ktorá sa im sypala k nohám.
„Ja- nič,“ Lily trochu odstúpila, zhlboka dýchala a z očí jej sršali iskry.
„Keby som tak mohla vyskočiť až tam, hore,“ povedala a zatvorila oči. V tom okamihu sa začalo diať niečo veľmi zvláštne. Cítila to Kate a cítil to aj Severus. On však na rozdiel od Kate začal niečo tušiť...
„Vyskočiť, alebo vyletieť,“ zašepkala Lily a roztiahla ruky.
„Nie!“ skríkla Kate. Okolo nej akoby sa zhusťoval vzduch, ťažšie sa jej dýchalo. Lily však neposlúchla. Odrazila sa od zeme a letela...
„To... to nie je... to nie je možné,“ vydýchol chlapec dívajúc sa za Lily, ktorá bezpečne pristála nad jamou a už sa smiala od radosti.
„Ona je...“ nedopovedal. Zahľadel sa na Lily, ktorá sa nad nimi točila, akoby ju videl prvý raz.
„Ja som vedela, že to dokážem. Bolo to, ako vtedy, keď...“
„Slečna Evansová?“
„Áno?“
Lily sa otočila a pohliadla do tváre prísnej žene v dlhom plášti.
„ Kto je ešte tam dole?“ spýtala sa žena a ukázala na jamu.
„ Moja kamarátka Kate Burgeová a Severus Snape, pani,“ Lily si zahryzla do pery. Cudzími ľuďom by nemala prezrádzať mená svojich kamarátok.
Žena bez rečí vytiahla z kabelky lano akoby to bola bežná výbava na prechádzky po lúke.
„Teraz vás vytiahnem, poriadne sa držte, môžete obaja naraz,“ zakričala dolu a hodila dvom deťom lano.
Za chvíľu už Kate aj Severus zvedavo skúmali ženu, ktorá im prišla na pomoc. Práve si skladala lano naspäť do kabelky.
„Žiaľ, obávam sa, že sa s Kate už nebudete môcť kamarátiť,“ povedala žena smerom k Lily a Severusovi.
„ Ako to?“ spýtala sa Kate zvedavo. Nevedela prísť na jedinú príčinu, kvôli ktorej by to odteraz nešlo. Čudné veci sa jej kamarátke stávali často a ona si na to už zvykla. Samozrejme, ak žena myslí na to, ona to nikomu nepovie...
„ Budem vám, žiaľ, musieť vymazať spomienky. Obliviate...“
„ Kate!!“
„ Bolo to nutné...“ žena sa súcitne pozrela na Lily, otočila sa a s Kate, tkorú držala za plece akoby sa vyparila.
„ Ale prečo?!“ zašepkala Lily zúfalo.
„ Lily, ty si čarodejnica...“
 
 
 




Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.