Index

Kapitola 1: Stávka
Kapitola 2: Nová práca
Kapitola 3: Toto sa nemalo stať
Kapitola 4: Prvá reportáž
Kapitola 5: Ja viem po čom túžiš
Kapitola 6: Krum
Kapitola 7: Šťastie?
Kapitola 8: Dobrovolný únos
Kapitola 9: Si len prototyp muža
Kapitola 10: už je neskoro plakať nad rozliatym elixírom
Kapitola 11: Nečakané stretnutie
Kapitola 12: Rozhovor
Kapitola 13: Vina
Kapitola 14: Nádej
Kapitola 15: Áááááno
Kapitola 16: Epilog...The end

Kapitola 1: Stávka

Dvojica dospelich mužov sedela v bare a svoje okolie si takmer nevšímala. Kedže v tomto bare boli stálimi zákaznikmi čašníčka už vopred vedela, že ich nehodno rušiť pri rozhovore, ale nemohla si pomôcť a pohľadom bola zavesená na ich priťažlivé postavy. A kto by sa jej aj čudoval? Blonďak, ktorý bol k nej otočený chrbtom mal široký chrbát a mladú ženu by nebolo dvakrát prehovárať, aby si s ním zalaškovala a ten čiernovlasý taktiež nebol na zahodenie. Na oblečení obidvoch bolo vidno, že nepatria medzi tú chudobnú časť obyvateľstvá, čo bola ďalšia vidina, ktorá ju k ním lákala, ale nanešťastie nevenovli jej záujmu zvláštnu pozornosť. Smutne pokrčila ramenami a začala sa venovať svojej práci lebo kvôli očumovaniu týchto pohľadných zákaznikov o ňu mohla ľahko prísť. Medzi tým sa pri stole rozprúdila veselá vrava.

,,Tá maličká čašníčka nedokázala z teba spustiť pohľad ako vždy keď sme tu, Draco," oznámil Blaise Zabini svojmu nalepšiemu priateľovi a veselo sa zaškeril. Jeho priateľ sa len uškrnul a významne zdvihol obočie. Na ženy mal vždy takýto vplyv a nesťažoval sa. Naopak bolo mu to náramne príjemne a vyžíval sa v roli Don Juana. Zatiaľ sa nestretol z odmiednutim zo strany opačného pohlavia. Stačil jeden olňujúci úsmev s pár lichôtkami a bola jeho.

,,No vieš, priateľu, ktorá by mi odolala?" spýtal sa povznesene a jeho priateľ len právrátil očami. Draco vedel byť naozaj neznesiteľný.

,,Niekto by mu mal zhodiť ten jeho nafúkaný hrebienok," pomyslel si v duchu. Akoby touto myšlienkou privolal osobu, ktorá by toho bola schopná. Do baru kde sa stretávalo mnoho čarodejníkov práve vošla hnedovlasá žena v sprievode ryšavej a usadili sa neďaleko ich stolu. Tou ženou bola Hermiona Grangerová- známa chrabromilská šprtka v sprievode svojej kamarátky Ginny Weasleyovej. Ani nevedel, že je naspäť v Londýne lebo sa poprávalo, že pred dvoma rokmi po smrti jej prieteľa Weasleyho opustila mesto a nikdo o nej dlhý čas nepočul. Blaise sa zlomyseľne uškrnul.

,,A vieš, že o jednej by som vedel?" povedal mu naoko vážne, ale neskryvane v sebe dusil smiech nad výrazom svojho dlhoročného priateľa. Po vojne kedy konečne padol Voldemort boli nerozlučnými priateľmi a dokonca si aj spoločne založili čarodejnické noviny. Zo začiatku boli málo známi a ich noviny pod názvom "Po čom čarodjníci túžia" sa predávali sporadicky skoro vôbec, ale usilovnou prácou sa vypracovali na špičku a v predajnosti predbehli dokonca aj Denneho Proroka.

,,Ale nevrav?" nadhodil Draco z úsmevom v domnení, že Blaise si z neho len uťahuje, ale ten len súhlasne kývol hlavou a ukazal na ženu v za Dracovým chrbtom. Nepatrne otočil hlavu smerom, ktorým jeho priateľ ukazoval a zazrel hrivu neposedných vlasov. Jeho oči sa prekvapene rozšírili. Nevidel ju od konca školy, ale ako si všimol skoro vôbec sa nezmenila. Jediné čo sa na nej bolo iné bola jej tvár a postava. Tvár vyzerala o niečo staršie a strhanejšie akoby prežila mnoho utrpenia. Postava sa jej od vtedy ako ju naposledy videl ženský zaokrúhlila. Nevyzerala zle, ale Draco sa stretával s krajšími ženami a Grangerová nebola jeho typ.

,,Tou osobou, ktorá by mi odolala si myslel, Grangerovú?" spýtal sa otočiac sa naspäť.

,,Ehm," prikývol Blaise vážne.

,,Odolala by mi len preto, lebo nikdy by som s ňou nechcel mať," odsekol mu Draco a Blaise vyprskol smiechom.

,,Nikdy by si s ňou ani nič nemal lebo by sa ti ju nepodarilo ani zviesť. Kde to ešte niekam pozvať ," opravil ho zo smiechom a veselo sa zašklabil. Bavilo ho Draco takto dráždiť.

,,Chceš sa staviť?" spýtal sa ho Draco zo zábleskom v očiach. Neznášal keď niekto zhadzoval jeho mužné ego a Blaisemu sa dosť dobre darilo.

,,Si si istý, že dokážeš prekusnuť prehru?" odpovedal mu otázkou.

,,To by si sa mal opýtať seba, lebo ten kto prehrá nebudem ja, môj milý," oznámil mu Draco tým najsladčím hlasom čím svojho priateľa ešte viac rozosmial.

~*~*~*~*~*~*~*~*

,,Herm nieje tamto, Malfoy a Zabini?" opýtala sa Ginn svojej priateľky a nenápadne kývla hlavou na dvojicu, ktorá si práve podavala ruky, akoby sa na niečom dohodli. Zabini sa na niečom očividne zabával a tváril sa ako kanárik, ktorý práve zlízal smotanu pričom Malfoy sa na neho mračil.

,,Hm.vypadá to tak," odpovedala jej z nezáujmom Hermiona aj keď vnútri taká chladná nebola. Pohľad na mračiaceho sa blonďáka je pripomenúl staré časy na ktoré sa za tie dva roky snažila zabudnúť. Na malú chvílu sa vrátila do čias kedy ešte študovala a v jednom kuse sa s ním hádala a keď nie s ním tak s Ronom. S Ronom, ktorý si svojou smrťou zobral aj kúsok z nej, ale správne sa hovorí, že čas lieči všetky rany. Aj tie najbolestnejšie. Prudko zatriasla hlavou, aby zahnala tieto myšlienky a otočila sa na svoju priateľku.

,,Všetkým si nám velmi chýbala, Herm," prehovorila po chvíli Ginny.

,,Aj vy mne," povedala so smutným úsmevom.

,,Ale už tu ostávaš na stálo?" spýtala sa s nadejou ryšavá žena.

,,Samozrejme, ale musím si nájsť prácu," potvrdila Herm a usmiala sa na šťastnu tvár svojej priateľky.

,,A kde si vlastne pracovala v tej Amerike?" spýtala sa zo záujmom Ginn.

,,V jedných muklovských novinách ako novinárka," povedala s úsmevom hnedovlaska.

,,Tak to muselo byť vzrušujúce...aj tu si chceš hľadať podobnú prácu?" spýtala sa s nadšením.

,,No najradšej by som si, ale nemám na výber zoberiem hocijaká," prehlásila Herm s pokrčením pliec. Ginny sa na chvílu zamyslela a Hermiona videla, že nad niečim usilovne uvažuje. Zrazu sa jej výraz roziastnil.

,,Niekde som počula, že vydavateľstvo "Po čom čarodejníci túžia" hľadajú novú pracovnú silu," ozámila jej a Hermiona sa šťastne usmiala. Keby len vedela kto je majitelom tých novín úsmev by jej skysol, ale Ginny sa v tom nadšení akosi zabudla zmieniť.

,,Ty si poklad zajtra sa tam pôjdem popýtať," povedala vďačne.

~*~*~*~*~*~*~*~*

Ráno sa Hermiona svedomito pripravila na pohovor a obliekla si to najlepšie. Biely kostým do ktorého sa navliekla zvýrazňoval jej prirodzené opálenie. Hodila posledný pohľad do zrkadla a s tichým PUK sa premiestnila pred sídlo novín. Z hlbokým povzdychom vsúpila dovnútra a prešla k prímacemu pultu.

,,S čím Vám môžem pomôcť?" spýtala sa mladá blondína s milím úsmevom.

,,Prišla som sa opýtať na to volné miesto," povedala jej Hermiona nervózne. Mladá blondína sa len usmiala. Vyšla spoza pulta a naznačila Hermione, aby ju nasledovala. Zaklopala na dvere a strčila hlavu dnu.

,,Pane, je tu ďalší zaújemca a tu prácu," oznámila mužovi.

,,Tak ju priveď, Melody," odpovedal jej chladný hlas. Hermione bol povädomý, ale v tom zmätku, ktorý mala v sebe si ho nevedala priradiť k tvári. Melody jej kývla hlavou a odišla. Hermiona nervózne vošla dovnútra.

,,Dobr..-," začala, ale zvyšok slov jej uviazol niekde v hrdle. Prekvapene zalapala po dychu. Hľadela do prekvapených šedých očí, ktoré jej boli až príliž známe.

Zpět na obsah

Kapitola 2: Nová práca

,,Mňa snáď šalí zrak," povedala si v duchu a zamrkala očami, ale aj tak nezmizol. Stále nevedala pochopiť čo tu Malfoy robí aj keď to bolo očividné.

,,Nádych, výdych, nádych, výdych," snažila sa v duchu spamätať zo šoku a zastrájala sa, že pri najbližšiej príležitosti zabije Ginny Weasleyovú za to, že sa jej akosi zabudla zmieniť kto tie noviny vlastní.

,,Ja..ehm...p-prišla ssom sa opýtať či či je to miesto ešte volné," vysúkala zo seba a nervozne v ruke žmolila rukáv svojho saka.

,,Sadnite si," formálne povedal Draco a rukou ukázal na kožene kreslo. V duchu sa radoval, že mu ušetrila prácu svojím príchodom. Rozhodol sa, že zo začiatku ju bude oslovovať formálne, ale nie na dlho.

,,Myslím, že predstavovať sa nemusíme," začal pokojne a pousmial sa nad jej nervozitou. Na jeho vetu zareagovala len kývnutim hlavy.

,,Mate nejaké skúsenosti s novinárstvom, slečna Grangerová? Ste hadám slečna, alebo už pani?" opýtal sa jej.

,,Slečna..V Amerike som pracovala skoro rok a pol pre iste muklovské noviny," povedala a niečo vyrovnanejšie a neisto sa usmiala.

,,A boli ste s tou prácou spokojná?" spýtal sa jej a prepaloval ju pohľadom.

,,Ja..samozrejme inak by som ju nerobila," povedala rozhodne.

,,Tak prečo ste z tade odišli?" opýtal sa zo záujmom a vyčkaval na jej odpoveď.

,,To je osobné, pán Malfoy," prehlásila vyrovnaným hlasom a Draco hneď vedel, že odpoveď na svoju otázku nedostane.

,,Samozrejme Vás nebudem nútiť odpovedať...dohodneme sa takto," začal hovoriť.

,,Zobereme Vás na skúšobnú dobu a podľa toho ako sa Vám bude dariť uvidime či to bude aj doba určitá," povedal jej z úsmevom a vstal. Nasledovala jeho príklad a potriasla mu napriahnutou rukou ako znak spečatenia ich dohody. Draco držal jej ruku vo svojej dlani o niečo dlhšie ako bolo normálne a prekvapila ho jemnosť jej kože. Mal pocit akoby držal hebký satén a zaplavilo ho príjemne teplo.

,,Ukážem Vám vašu kanceláriu, ktorú budete zdielať ešte s jednou našou pracovníčkou," povedal po chvíli a pustil jej ruku. Vyšiel z dverí a hlavou jej naznačil, aby ho nasledovala. Trošku vykoľajene kráčala za ním a naskytol sa jej pohľad na jeho široký chrbát. Očami skĺzla o niečo nižšie a pozrela na jeho dobre tvarované pozadie.

,,Hmm...už na škole bol dobré stavaný, ale teraz to je lahoda pre oči," pomyslela si v duchu, ale vzápäti si vynadala.

,,Kam to hľadíš, Grangerová oči pekne hore!" prikázala si v duchu. Kedže bola taká zaujatá obdivovaním jeho predností nevšimla si kedy zastal a nabúrala do jeho chrbta. Zapotácala sa a rýchlo sa od neho vzdialila. Prekvapene sa na ňu otočil.

,,P-prepáččte...zamyslela som sa," koktala v rozpakoch a najradšej by sa prepadla pod zem.

,,To je v poriadku," povedal pobavene a vstúpil do kancelárie. Hermiona ho s jemnou červenou na tvári nasledovala a všimla si drobnú brunetu, ktorá ich výtala s milím úsmevom. Hermione sa zapáčila na prvý pohľad a mala silne tušenie, že s ňou bude dobre vychádzať.

,,Kathrin toto je Hermiona Grangerová tvoja nová kolegiňa," predstavil ju usmievavej brunete.

,,Teši ma," zazubila sa na ňu Kathrin a Hermiona jej úsmev opätovala.

,,Tu si môžete zložiť svoje veci," povedal a ukázal na prázni stôl. Hermiona len prikývla.

,,Tak ja Vás nechám, aby ste sa bližšie zoznámili," zdelil im a než stihli niečo povedať už ho nebolo. Hermiona prešla k stolu a zvalila sa do pohodlného kresla. Ulavne si vydýchla a zahladela sa na svoju novú koleginu.

,,Ako dlho tu pracujete?" spýtala sa jej.

,,Čo keby sme prešli k tykaniu..cítim sa ako stará rároha, ked mi vykaš a volaj ma Katy," povedala šibalsky Katy.

,,Dohodnuté Katy..tak ako dlho tu už robíš?" spýtala sa veselo.

,,Skoro dva roky a s touto prácou som spojná...vždy som chcela byť novinárka a týto dva fešáci mi to splnili," povedala uprimne a zaškerila sa.

,,Dvaja fešáci?" spýtala sa nechápavo.

,,No majitelia novín....Draco Malfoy a Blaise Zabini," vysvetľovala jej Katy. Hermiona prekvapene vytreštila oči.

,,Tak Blaise Zabini je spolumajiteľ," skonštatovala.

,,Vidiš tu nohatú blondínu?" spýtala sa jej Katy a prstom ukázala na ženu.

,,To je Elisa Woodsová a je tá najnamyslenejšia žena na celom svete," oboznámila ju Katy. Hermiona kývla, že súhlasi. Na prvý pohľad bolo na tej príťažlivej bloncke vidno, že je to namyslená fiflena. Katy porozprávala Hermione čo-to o nových kolegoch vedela a rozprávala to taký vtipným spôsobom, že sa vela krát nasmiala. Prave jej rozpravala o nejakom Robertovi Dawnovi, ktotý svoju plešinu zakrýval nevkusnou parochňou, keď do kancelárie niekto vošiel.

,,Katy, ach prepáčte," povedal, keď si všimol Hermionu. Bol to vysoký muž približne v Hermioninom veku. Jeho modré oči si Hermionu prezerali hodnotiacim pohľadom. Jeho mohutná postava zaplňala dvere a Hermione pripadal ako obor. Presnejšie povedané príťažlivý obor.

,,Alex ty nevychovanec ani nevieš zaklopať?" sprdla ho hneď Katy, ale podľa iskričiek v jej čiernych očiach bolo jasné, že to nemyslí vážne.

,,Hlboko sa ospravedlňujem," povedal naoko kajúcne potom sa otočil k Hermione.

,,Alexander Sanborn, ale pre Vás som len Alex," povedal jej galantne a uklonil sa.

,,Hermiona Grangerová, ale pre teba Hermiona," predstavila sa mu zo smiechom v hlase.

,,Ani som nečakal, že nám pribudne taká príťažlivá kolegyňa," povedal šibalsky a Hermiona sa jemne začervenala.

,,Alex ty sa nezaprieš..poznáš ju len pár minút a hneď na ňu skúšaš to svoje "čaro"," povedala zo smiechom Katy.

,,Ja som chcel byť len slušný," ohradil sa urazene hnedovlasý obor, ale v očiach mal smiech. Podal vysmiatej Katy nejký ružový fascikel a pobral sa na odchod.

,,Neskôr, dámy," uklonil sa ešte a bol fuč.

,,Alex je vtipálek, ale je to správny chlap," povedala jej Katy po jeho odchode.

,,Kedy myslíš, že dostanem prvú reportáž?" spýtala sa Hermiona vážne.

,,Vždycky ráno sa rozdelujú, takže podľa môjho názoru zajtra."

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*

,,Tak ráno sa stretneme, Herm," zamavala Katy pred budovou a už jej nebolo. Hermiona sa v duchu usmiala a chcela sa odmiestniť, ale zastavil ju muž, ktorý práve vyšiel z budovy.

,,Hermiona tak ako sa ti páčilo prvý deň v práci?" spýtal sa jej Draco a ona prekvapene vyvalila oči.

,,Už niesom slečna Grangerová?" opýtala sa ho v duchu, ale nahlas to samozrejmne nepovedala.

,,Nesťažujem sa, pán Malfoy," povedala mu.

,,Už niesme v práci, Hermiona a poznáme sa dosť dlhú dobu na to, aby sme si vykali," prehlásil s úsmevom a došiel celkom k nej. Hermiona sa striasla. Vôbec sa jej nepáčilo, že je pri nej tak blízko a ani tá jeho zmena v správani.

,,Čo by si povedala keby sme zašli niekam na pohárik?" spýtal sa zoširoka sa na ňu usmial.

,,Mýslim, že by to nebol dobrý nápad," odmietla ho, ale on zakrútil hlavou.

,,Neboj sa nehryziem," povedal pobavene. ,,Ale teba by som rád pohrýzol, maličká," pomyslel si vzapätí v duchu. Táto stávka sa mu začínala celkom páčiť. Ešte sa za ňu Blaisemu poďakuje.

,,No tak dobre," súhlásila rezignovane a Draco sa výťazne usmial.

,,Začína sa to dobre," pomyslel si v duchu.

Zpět na obsah

Kapitola 3: Toto sa nemalo stať

Usadili sa v malej kaviarničke v centre Londýna. Keď im čašníčka doniesla obiednané pitie zavládlo ticho. Hermiona vôbec nevedela čo povedať, kedže sa s Dracom nikdy nerozprávala bez hádok a k tomu bola zmätená jeho priateľským chovaním. Najviac ju rozrušoval jeho hodnotiaci pohľad- vlastne on ju znervoznoval už len svojou prítomnosťou.

,,Počul som, že si sa odsťahovala do Ameriky," začal Draco usmievajúc sa.

,,No áno," vypadlo z nej inteligentne.

,,Daj sa dokopy, Grengerová! Už teraz si musí o tebe myslieť, že si blázon," ozval sa prísny hlas v jej hlave.

,,Vieš po tom všetkom som potrebovala zmenu prostredia a utriediť si myšlienky v hlave," usmiala sa s jemným pohodením hlavy. Usrkla si s červeného vína a zahľadela sa na svojho spoločníka.

,,Viem presne ako to myslíš. Po Voldemortovom páde bol všade chaos," súhlásil s nou Draco. V kaviarničke bolo šero a poskytovalo nechcenú romanticku atmosféru.

,,No ako sa ti páčil prvý deň v práci?" zmenil tému. No než stihla otvoriť ústa na odpoveď pristúpila k ich stolu vysoká blondína a túžobne sa na Draca zahľadela.

,,Draco, zlatko som rada, že som ťa konečne stretla," povedala nadšene, zodhla sa a chcela ho pobozkať, ale Draco nastavil tvár tak, aby jej pery skončili na jeho bledom líci.Blondína na neho zarazene pozrela, ale napriek tomu sa usmiala. Herminu prítomnosť si buď nevšimla, alebo ju okázalo ignorovala.

,,Ahoj, Chloe. Ako sa máš?" spýtal sa, ale v duchu preklínal tu prekliatu smolu. Prečo musel stretnúť práve ju? Ta ženská nim bola úplne posadnutá. Spoločne s Blaisem jej dali prezývku stíhačka a netreba vysvetľovať prečo.

,,Priznám sa, že doteraz mizerne, lebo som čakala, že sa ozveš ako si slúbil," povedala vyčitavo. Draco v duchu prevrátil očami. Rozmyšlal či je naozaj taka zabednená ako vyzerá.

,,Prepáč Chloe, ale mal som veľa práce," povedal čo najpokojnejšie. Mrkol okom na Hermionu, ktorá sa pozerala všade inam len nie jeho smerom. Ani sa jej nečudoval.

Blondína pokrčila pleciami a dôverne sa k nemu nahla uzajúc všetko čo sa dalo. Chytila ho okolo krku a perami sa mu priblížila k uchu.

,,Tentokrát ti to odpúšťam miláčik a čakam, že sa mi zajtra ozveš. Slubujem, že potom dostaneš odmenu," zašepkala mu zvodne do ucha a zahryzla do ušného lalôčka.

,,Ja...," začal, ale nedopovedal lebo bol prerušený brunetou s ktorou sem prišiel.

,,Myslím, že ja už radšej pôjdem Draco," povedala Hermiona, zodvihla a rozhodným krokom kráčala k východu. Vedela, že sa nezachovala zrovna slušne, ale nemála náladu sledovať ako sa na Draca zliepa tá bloncka. Vonka sa nadýchla čerstvého vzduchu a chystala sa premiestniť, keď ju zastavil Dracov hlas.

,,Hermiona!"

Pomaly sa otočila. ,,Prosím?"

,,Prečo si tak rýchlo odišla?" spýtal sa zadýchane.

,,Ty sa ma to ešte aj pýtaš?" odpovedala mu v duchu.

,,No nechcela som ťa rušiť s tvojou..ehm..priateľkou," zamrmlala a rukou sa poškrabala na líci.

,,Pár krát som sa s ňou stretol, ale nič viac.. len ona si asi myslela, že z toho bude niečo viac," vysvetloval s úsmevom a pristúpil bližšie.

,,Draco nemusíš mi nič vysvetlovať to nieje moja vec," odpovedala pokojne a usmiala sa. Nechcela si priznať, ale jeho odpoveď ju potešila.

,,Prečo je pri mne tak blízko a hlavne prečo sa tak zvodne usmieva?" spýtala sa v duchu, keď zastal rovno pred ňou s úsmevom Don Juana. Dych jej zastal niekde v hrdle a do tela jej preniklo teplo. V ušiach cítila hukot vlastnej krvy. Pohľad uprela na jeho červené pery a v duchu uvažovala aké by to bolo, kebyže ju bozkavajú po celom tele.

,,Na takéto myšlienky zabudni! Je to tvoj šef a k tomu myslíš, že chlap ako on by o teba zakopol?" okríkla sa.

,,Čo by si povedala na malú prechádzku?" spýtal sa jej znenazdaky.

,,Čo si hovoril?" spýtala sa lebo vôbec nepočúvala čo jej hovoril. ,,Tento chlap je nebezpečím pre ženské srdce," skonštatovala roztrasene.

,,Že, čo by si povedala na malú prechádzku," zopakoval pobavene. Bol na seba vrcholne pyšný.

,,Už je neskoro, mala by som sa isť vyspať," odmietla aj keď celá jej bytosť túžila súhlasiť.

,,Veď hodinka ťa nezabije," presviečal ju.

,,Rada by som, ale už je vážne neskoro," opakovala a dúfala, že svojmu tonu dodala patričnu rozhodnosť.

,,No tak dobre," neochotne prikývol. Chcela otvoriť ústa na rozlúčku, ale slova jej uviazli v hrdle, keď si ju pritiahol do náručia.

,,Draco, čo to....," prehovorila, ale umlčal jej protest bozkom. Pod tlakom jeho pier pootvorila ústa a on hneď vklzol jazykom dovnútra. Zo začiatku nežný bozk a zmenil na divokú vášneň. Hermiona zabudla kde je, ako sa volá. Vnímala len Dracové horúce pery a jeho ruky na svojom tele. Prstami mu vošla do hustých vlasou a pritiahla si jeho hlavu bližšie k sebe. S hrdla sa jej vydral vzrušený ston, keď sa presunúl na jej krk.

,,V živote by som nepovedal, že bozkávanie s Grangerovou bude také úžasne," pomyslel si vzrušene. Sklamane vzdychol, keď ho Hermiona od seba prudko odstrčila. Malý kusok od nej poodstúpil a zahladel sa do jej sčervenanej tváre. Ešte v živote nevidel v očiach taký podmanivý lesk a potešene si uvedomil, že on je jeho pôvodcom.

,,Toto sa nemalo stať," zamrmlala chraplavým hlasom a rostrasene sa nadýchlo.

,,Uvidíme sa zajtra v práci," povedala rozpačito a bez jediného pohladu na Draca sa premiestnila. Ten sklamane zvesil plecia a v duchu si nadával, že na ňu ide tak rýchlo. Ona nebola ako tie ostatné, ktorým stačil jediný jeho úsmev, sladké slovo a bola v jeho posteli.

,,Dúfam, že som to nepohnojil, lebo nerád by som prehral tu blbú stávku," pomyslel si v duchu. Ale bola pravda, že mu ide len o stávku?

Zpět na obsah

Kapitola 4: Prvá reportáž

Ráno sa zobudila celá dolamaná a v duchu preklinala Draca Malfoya. Bola zmätená z pocitov k nemu. Ten bozk zamával jej nadobudnutou rovnováhou a spôsobil búrku emócii v jej vnútri.

,,Je to tvoj šef a k tomu Malfoy, ktorý by o teba ani nohou nezakopol," presviečala sa v duchu, ale jej romantické ja odmietalo takéto tvrdenie. Nevedela ako sa ma teraz k nemu správať a ako sa tváriť. Najradšej by zaliezla do postele a nevyliezla , ale to nemohla.

Keď vošla do kancelárie Katy už sedela za svojím stolom.

,,Dobré ráno," pozdravila Hermiona brunetu a hodila na stôl svoju kabelku. Katy sa na ňu skúmavo zahľadela.

,,Vyzeraš, že si toho vela nenaspala, moja milá," skonštatovala zamyslene.

,,Nedalo sa my zaspať na tom nieje nič čudné," pokrčila ramenami a pohodlne sa uvelebila na stoličke.

,,Nespavosť má aj svôj dôvod," inteligentne podotkla Katy, ale už ďalej nevrtala. V miestnosti závladlo ticho.

,,Ja hlava deravá..musíme isť do zasadačky," bruneta sa vystrela sa na stoličke a hodila pohľad na koleginu, ktorá na ňu nechápavo hľadela.

,,A na čo?"

,,Idú sa predsa rozdelovať reportáže," vysvetlovala.

,,A kto...," začala, ale bola prerušená.

,,Dúfam, že dostanem toho sexy metlobalistu," mrmlala si potešene Katy a vyšla z dverí.

,,...ich bude rozdelovať?" dokončila si pre seba a srdce sa jej nervozne rozbúchalo. Bala sa stretnutia s blonďakom, ktorý ju matál vo snoch ako čert kríža.

-*-*-*-*-*

V zasadačke bolo pomerne dosť ludí. Bola tam tá dlhonohá blondína, ktorá si znudene obzerala svoje nalakované nechty, chlapík s umelou parochňou, Alex, ktorú jej kývol na pozdrav s neodolatelným úsmevom na perách no ju zaujal niekto iný. Elegantne oblečený čiernovlasý muž sedel za vrchom stola hľadiac na svojich podriadených. Na jeho opalenej tvári sa rysovali príťažlivé črty a z čiernych oči mu sršalo doslova nebezpečie pre ženské srdcia. Nebol to nikto iný ako Blaise Zabini, ktoreho poznala zo školy, ale podstatne zmenený.

,,Draco sa mi aj tak páči viac," pomyslela si v duchu no vzápeti sa zarazila. Ako jej to preboha mohlo napadnúť?

,,Malfoy sa mi vôbec, ale vôbec nepáči," presviečala sa sadajúc si na volné miesto vedla Katy, ktorá sa k nej hneď naklonila.

,,Ten Blaise je ale fešák, že?" zašepkala jej do ucha a uprela pohľad na šéfa. Hermiona jemne kývla, pozrela na čiernovlaseho muža a zachichotala. Katy nepoznala síce dlho, ale už mala o nej svoj názor vytvorený.

,,No tebe sa zrejme páčia blonďaci, nemám právdu?" pokračovala šeptom a nevinne zamrkala očami.

,,Na to si prišla ako preboha?" povedala Hermiona keď sa konečne zmohla na slovo.

,,Tie pohľady aké si hádzala na našeho blonďaveho šéfa sa nedali prehliadnuť," uškrnula sa Katy a Hermiona sa začervenala.

,,Netrep blbosti, Katy," snažila sa ju uzmeniť, ale z pohľadu, ktorý na ňu vrhla úsudila, že sa jej to zrejme nepodarilo.

-*-*-*-*-*-*-*-

Blaise blúdil pohľadom po miestnosti a jeho pohľad sa uprel na dve ženy. Bruneta niečo šepkala hnedovlaske, ktorá sa vzápeti zachichotala a obidve na neho nenápadne pozreli. Uškrnul sa. Nepochybne sa bavili o ňom. Jeho úškrn sa rozšíril ešte viac, keď si spomenul na svoju raňajšiu hádku s priateľom. Draco chcel silou-mocou rozdeľovať reportáže a Blaise samozrejme vedel prečo aj keď sa chcel vyhovoriť.

,,Vraj chcem ti ušetriť prácu," zopakoval si v duchu Dracové slová. ,,To si vážne myslí, že som taký idot?" Nahlas sa zasmial, keď si vybyvil Dracov naštvaný pohľad, keď jeho milú a nezištnú pomoc odmietol. Ludia utichli a vrhli prekvapený pohľad na šéfa, ktorý rýchlo zvážnel.

,,Ako vidím môžeme začať, tak hor sa do toho," povedal s úsmevom a začal rozdelovať jednotlivé reportáže. Katy spoločne s Hermionou si schválne nechaval nakoniec. Drobná bruneta ho síce zaujala už vtedy, keď k nim nastupila, ale nikdy jej nevenoval nejakú zvláštnu pozornosť. No nie pretože, by sa mu nepáčila práve naopak. Ta malá potvora mu neustale behala po rozume aj dobre vedel, že to nieje typ ženy, ktorý by vyhľadaval. Mal radšej flirtiky na jednu noc a koniec a Katy taká nebola. Bolo by pre neho nebezpečné zapliesť sa s nou. Keď nakoniec ostali len tie dve otočil sa k predmetu svojich myšlienok.

,,Katy spravíte rozhovor s Teddom Whitom je to pracovní z oddelenia záhad, nech sa páči podklady, aké otazky by ste mu mala približne klásť," vysvetloval s úsmevom a podal jej modrý fascikel. Ich ruky sa nepatrne dotli a Katy spravila vec, ktorá Hermionu prekvapila. Prudko odtiahla ruku, pohľad sklopila na zem a s tichým ďakujem odkráčala. Hermiona nenápadne pozrela na Blaiseho, ale ten jej nevenoval pozornosť a zamyslene hľadel na dvere, ktorými pred chvílou odišla brunete. Hnedovláska si potichu odkašlala, aby na seba uputala pozornosť.

,,A, Hermiona skoro som na Vás zabudol," prehovoril priateľsky. Prešiel k stolu, zobral bieli fascikel a vrátil sa.

,,Vy budete robiť rozhovor s Viktorom Krumom a pretože sa s ním poznáte osobne to budete mať lahšie," vysvetoloval, keď jej podaval podklady. Hermiona prekvapene zamrkala očami. S Viktorom sa nevidela od štvrtého ročníka. Síce si vymenili pár listov, ale to bolo akurat tak všetko.

,,V poriadku," prikyvla trošku vykoľajene. Po jej odchode sa Blaise pohodlne uvelebil v pohodlnom kresle. A v myšlienkach sa vrátil k brunete, ktorá ho zaujala..

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

,,Zabiť toho čiernovlaseho idiota je málo," precedil cez zaťaté zuby Draco, keď si prezeral rozpis reportáži. Dobre vedel, že ho chce jeho milí priateľ poriadne naštvať.

,,Tak preto my ten darebak nechcel dovoliť rozdelovať tie poondiate reportáže," zavrčal . Blaise dobre vedel, že Krum bol kedysi do Hermiony zabuchnutý a dúfal, že keď ju znovu uvidí jeho citi sa vrátia. No toto dosiahnuť nebol jeho jediný ciel. Samozrejme, že chcel Dracovi sťažiť stávku.

,,Akoby to bolo teraz lahké,"pomyslel si trpko blonďák. Zaťal ruky v päsť, keď sa v mysli vrátil k včerajšiemu bozku. Ani v tych najbláznivejšich snoch by si nebol pomyslel, že bozkávanie s bývalou chrabromilskou šprtkou bude také opojné a vzrušujúce. Ešte sa mu nikdy nestalo, žeby pri obyčajnom bozku stácal chladnú hlavu či sebaovládanie.

,,Je načase na rozhovor," rozhodol sa a namieril si to rovno do Hermioninej kancelárie. Pred dverami zastal a započúval sa do rozhovoru, ktorý práve prebiehal.

-*-*-*-*

,,Ty robíš rozhovor s Krumom? Viktorom Krumom?" vypliešťala na ňu Katy. Už bola zasa vo svojej koži.

,,No, áno," rozpačito prikývla Hermiona.

,,Hmm..rada by som ho spoznala osobne," povzdychla si Katy.

,,Ja ho poznám osobne," povedala skôr ako to stihla zastaviť.

,,Čože?!"

,,No..Viktor ma pozval na ples šampionou v 4 ročniku," habkala zo seba červená hnedovláska.

,,Fíha..takže ty si chodila s najlepším metlobalovým stíhačom?"

,,No nieviem či by sa...," začala HErmiona.

,,Ako sa bozkáva?" dychtivo ju prerušila bruneta.

,,Nieje na zahodenia," odvetila Herm a obydve vybuchli smiechom.

,,Možno sa ti ho znova podarí chytiť do osídiel lásky," poznamenala šibalsky Katy čím Hermionu ešte viac rozosmiala. No smiech jej zadrhol niekde na spodku hrdla, keď sa otvorili dvere a v nich sa objavila zamračená tvár.

,,Prepáčte, že ruším vaše klebetenie," povedal Draco chladne.

,,Ja ehm..," začala koktať Herm.

,,Katy, mohla ma nechať osamote zo slečnou Grangervou?Potrebujem s ňou niečo dôležité prediskutovať," povedal hlasom, ktorý nepripúšťal žiadne námietky. Po Katynom odchodom uprel svoj nepreniknuteľný pohľad na Hermionu, ktorá sa nervozne zavrtela.

Zpět na obsah

Kapitola 5: Ja viem po čom túžiš

Po Katynom odchode si Hermiona zložila ruky do lona, aby Draco nevidel ako sa jej trasú. Neochotne zdvihla pohľad a pozrela sa na nepreniknuteľne tváriaceho sa blonďáka pred sebou. Ten sa zatiaľ ležérne oprel o dvere s rukami skríženými na prsiach. Ohlušujece ticho jej bilo do uší no aj tak si nedovolila prehovoriť.

,,O čom ste sa chceli rozrpávať, pan Malfoy?" konečne sa odvážila ozvať. Draco zodvihol obočie pri tom formálnom oslovení.

,,Draco," povedal a odlepil sa od dverí.

,,Prosím?" spýtala sa nechápavo. Veď predsa vedela aké je jeho krstné meno.

,,Tak ma volaj," zašepkal. Došiel k nej a bez varovania ju vytiahol zo stoličky. Prudko vydýchla, keď prsiami narazila do jeho pevnej hrudi.

,,Pán Malfoy čo to..?"

,,Draco," opravil ju tesne pri jej ústach. Zreničky sa jej rozrušene rozšírili, keď zácitila jeho horúci dych.

,,Draco toto..," začala no znova nepovedala to čo chcela, kedže sa ústami prisal na jej pery. Jemným tlakom ju prinútil ich otvoriť. Keď tak spravila okamžite to využil. Vklzol dovnútra a jazykom ju privádzal do šialenstva. Chvílu sa snažila protestovať, ale bolo to márne. Jej rozum odletel niekam do dialy. Jediné čo bola schopná robiť, bolo s rovnakov vášnou opätovať jeho bozky. Rukami mu vošla do hustých vlasov a pritiahla si jeho hlavu bližšie k sebe. Z úst sa jej vydral vzrušený ston, keď sa od nej konečne odtiahol. Keď znova sklonil hlavu k bozku roztrasene ho od seba odtisla.

,,Nie," zašepkala. Vykrútila sa mu z náručia prešla na druhý koniec stola. Čo najďalej z jeho dosahu.

,,Toto už nikdy viac nerobte," povedala nepresvedčivo hľadiac do jeho šedých očí. Túžba, ktorú v nich zbadala ju zarazila. Mala pocit akoby jej v bruchu lietalo tisíce motýlov.

,,Nevrav, že sa ti nepáčilo," povedal zachrípnutým hlasom. Snažil sa zbaviť návalu vášne v jeho tele.

,,Nebudem popierať, že sa my to páčilo, ale už sa to nikdy nezopakuje," vyhlásila čo najrozhodnejšie. ,,A ak je to všetko čo chce chceli, tak by som sa rada pripravila na reportáž."

Jej posledná veta zapôsobila na Draco ako ľadová sprach. Úplne zabudol na čo za ňou vlastne prišiel. Rysy na tvári mu stuhli a ruky zaťal v päsť.

,,Čo na reportáž," odfrkol si. Hermiona na neho prekvapene pozrela.

,,Neviem o čom hovoríte," povedala a jej prechod k vykaniu Draca ešte viac podráždil. Zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil, ale nepomáhlo to. Zlosť bola skoro rovnako intezívna, ako vášeň, ktorú pred chvílou cítil.

,,Tešíš sa na stretnutie zo svojou bývalou láskou?" vybafol nepríjemne.

,,To nieje Vaša vec, pán Malfoy," odsekla zarazene. ,,Čo sa s ním preboha porobilo?"

Draco pevnejšie zovrel päste a cítil ako sa mu zaryli nechty do dlaní.

,,Odpovedz!" prikazal prísne a obyšiel stôl. Z hrdla sa jej vydral zlostný povzdych.

,,Dobre viete, že sa s ním mám stretnuť len kvôli tomu rozhovoru," vyhlásila a do jej tónu sa vkradlo podráždenie.

,,Chceš mi nahovoriť, že si od toho neslubuješ nič viac?" spýtal sa chladne. Hermione sa zlostne zablízkalo v očiach.

,,Aj keby som si niečo od toho niečo slubovala opakujem...TO NIEJE VAŠA VEC!" vyprskla s dôrazom na posledné slová. ,,Čo si to ten nafúkanec dovoluje?"

Draco zlostne zavrčal a začal sa k nej približovať. Hermiona vystrašene cúvla pred intenzitou jeho hnevu. Keď chrbtom narazila na stenu v panike sa okoo seba poobzerala. No než stihla zauvažovať nad útokom Draco bol už pri nej a chrbtom ju pritlačil o stenu. Pritisol sa na jej pery a drsne ju pobozkal. Jej protesty boli márne a tak to napokon vzdala a opätovala jeho bozky. Po chvíli, ktorá jej pripadala ako večnosť sa od nej s výťazným zábleskom v očiach odtiahol. Chytil je tvár do dlaní a s tvrdým pohľadom sa jej zahľadel do očí.

,,Na toto si spomeň, keď ťa pobozká ON," oznámil jej zo šepotom. ,,Po tom zistíš po čom skutočne túžiš, lebo ja to už viem dávno."

,,Po čom podľa teba túžim?" spýtala sa roztrasene, keď sa jej vrátil hlas. Vôbec si neuvedomila, že mu znova tykala. Draco medzi tým už prešiel k dverám.

Otočil sa k nej. ,,Túžiš po mne tak isto ako ja po tebe," výhlasil. Nadychovala sa na odpoveď. ,,Nesnaž sa klamať...cítim to z tvojich bozkov a tie nikdy neklamu," bolo posledné čo povedal než odišiel.

Blaise po dlhej chvíli vyšiel zo zasadačky a nemieril si to rovno do malej kuchynky. Keď vošiel dovnútra pohľad mu okamžite padol na bruneta, ktorá zamyslene zvierala šálku. Ticho si odkašlal, aby na seba upútal pozornosť. Nepatrne sa strhla a zodvihla hlavu. Zazdalo sa mu, že v jej očiach zazrel záblesk radosti. Keď si sadal vedla nej jemne sa usmiala.

,,Čo tu tak sama Katy?" spýtal sa s úsmevom.

,,Pred chvílou prišiel do kancelárie pán Malfoy a poprosil ma o to, aby som ho s Hermionou nechala na chvílu osamote," začala vysvetlovať. ,,Ževraj s ňou potrebuje niečo prediskutovať." Kuchyňou sa ozval jeho hlboký smiech. Keď si všimol Katyn zarazený pohľad zvážnel. Jediné čo prezrádzalo jeho veselosť bo šibalský pohľad v očiach.

,,Čo na tom bolo také smiešne?" spýtala sa prekvapená jeho reakciou.

,,Ked sa smeje je ešte krajši," napadlo jej.

,,Ale nič..len som si spomenul na niečo smiešne," zaklamal. Keď si všimol jej podozrievavý pohľad usmial sa popod nos.

,,Tušil som, že Dracovi nejde len o stávku. Som zvedavý, kedy si to konečne prizná," zauvažoval s úškrnom..

Zpět na obsah

Kapitola 6: Krum

,,Hermiona som rád, že ťa stretávam," usmial sa Krum na svoju spoločníčku. Tá sa len zdvorilo, neprítomne usmiala. Myšlienkami bola na míle ďaleko. Presnejšie pri istom blondýnovi, ktorý ju už pomali mátal aj v snoch. Vôbec si neuvedomovala, že sa nachádza v najluxusnejšej čarodejnickej reštaurácii v spoločnosti slávneho metlobalového stíhača. Skoro každá žena by jej závidela, ale ju to nevzrušovalo. V mysli sa jej stále premietali posledné Dracové slová.

,,Ževraj ja viem po čom túžiš," zopakovala trpko v duchu.

,,Keby si len vedel po čom všetkom ja túžim a nemám to," vravela mu v duchu. Potriasla hlavou, keď jej do mozgu konečne prenikli Viktorové slová.

,,Prosím?" spýtala sa zdvorilo, kedže nemala ani šajnu čo celý čas vravel.

,,Pýtal som sa ako si sa za ten dlhý čas mala," zopakoval trošku mrzuto.

,,Občas zle a občas dobre, ale tak to v živote chodí. Raz si hore raz dole," odvetila nezhovorčivo no napriek tomu sa usmiala. Rozhovor ďalej pokračoval v priateľskej rovine a jej to tak vyhovovalo. Nechcela sa baviť o minulosti. Nakoniec sa zohla po notes a usmiala sa.

,,NIeže, by mi bolo nepríjemne, ale treba aj pracovať," oboznámila ho zo smiechom v očiach.

Keď po polhodinke zaklapla notes úlavne si vydýchla.

,,Ešte to prepísať, lepšie sformulovať a článok je na svete," pomyslela si radostne v duchu.

,,Hermiona, mohol by som ťa pozvať zajtra na večeru?" spýtal sa znenazdajky Viktor a dôverne sa k nej naklonil. Hnedovláska zaskočene preglgla.

,,Neviem či by..," začala, ale stíchla uprostred vety. Príčinou bola dvojicha usádzajúca sa nedaľeko ich stola. Zaúpela.

,,Akoby nestačilo, že na neho celý deň myslím..on sa musí ešte dotrepať aj do tej istej reštaurácie, kde som ja," soptila.( netreba písať, kto tá osoba je..:D) No napriek svojim nemilím myšlienkam od neho nedokázala odtrhnúť pohľad. Ako zhypnotizovaná pozorovala dôverné pohľady, ktorými častoval svoju spoločnosť. Samozrejme ženskú.

,,A čo si si myslela? Že má o teba vážne záujem?" ozval sa posmešný hlas v jej hlave.

,,Nemyslela!" oponovala dôrazne.

,,Samozrejme, a za chvílu budú po oblohe lietať kravy," ironicky poznamenal onen otravný hlas.

,,SKLAPNI!" zavrčala Hermiona naštvane. Viktor ju medzi tým chytil za ruku a ešte bližšie sa k nej naklonil. Jemne ju stisol, aby na seba upozornil, ale nevšimla si to. Jej pohľad sa stretol zo oceľovošedými očami. Zazdalo sa jej akoby v nich prebleskla zlosť, keď sa upreli na Viktora no než to stihla bližšie zanalizovať odvrátil sa. Nervózne si vymanila ruku a s tichym potrebujem si odskočiť odišla smerom na ženské záchody. Cesta sa jej zdala nekonečná, kedže priam cítila ako sa jej do chrbta zabodol pár oči. Na ženských záchodoch sa oprela o umývadlo a zahľadela sa do zrkadla.

,,Dnes to už nemôže byť horšie," povedala svojmu odrazu z hlasným povzdychom a preto nepočula osobu, ktorá vošla dovnútra hneď po nej. Za zavretým očami sa oprela o zrkadlo.

Draco medzy tým ticho kúzlom zaistil dvere lačným pohľadom hltajúc jej telo odeté do čierneho zamatu, ktorý jej vyzývavo obopínal oblé boky a pevný zadok.

,,Hriešne zvodné," zhodnotil v duchu s úsmevom, ktorý mu vzápäti zmeravel, keď si uvedomil na akú priležitosť sa takto obliekla.

,,Keď ťa zoberiem do parády ja, maličká, na nejakeho Kruma hneď zabudneš," sluboval v duchu. Sebe či jej?

,,Dobrý večer, kráska," pozdravil ju schválne zvodným hlasom. Vystrašene poskočila a prudko otvorila oči.

,,Nepomýlil si si náhodou dvere?" spýtala sa snažiac získať čas na spamätanie.

,,Nemyslim," odpovedal lahkovážne bez toho, aby od nej odvrátil pohľad.

,,No..každý má nejakú úchylku, ale musim poznamenať, že ty máš až nezvyčajne zvláštnu," oznámila mu a hlas jej od nervozity poskočil.

,,Ehm..to máš teda pravdu, zlatičko," súhlasil nesnažiac sa vyvrátil jej slová. Milo sa na ňu usmial.

,,Niesom žiadne zlatíčko," odsekla. Cítila nový príval odvahy a to ju uklúdnilo.

,,Viac sa ti páči oslovenie chrobáčik?" spýtal sa šibalsky zo zvodným pohľadom v očiach.

,,To by si sa mal spýtať svojej priateľky s ktorou si sem mimochodom prišiel," odsekla a jej promtná odpoveď vykúzlila na jeho tvári pobavený úsmev.

,,Žiarliš?" spýtal sa nevinne.

,,Bože, on je nenapravitelný," zaúpela v duchu. Potešilo ju, že zanechal svoju spoločníčku samú a prišiel za ňou, ale nepriznala by to ani keby ju rezali.

,,Čudujem sa, že zo svojim obrovským egom prejdeš vôbec cez dvere," povedala pokojne.

,,Vieš, že niesi jediná čo mi to hovorí?" spýtal sa zo smiechom.

,,Tomu sa nečudujem," uistila ho vážne no prezradil ju smiech v očiach. Keď si všimla, že sa k nej začal nenápadne približovať bolo jej hneď jasné čo bude nasledovať. No prekvapilo ju, že vôbec nemá chuť zabrániť mu v tom.

,,Asi z neho vážne prichádzam o rozum," pripustila. Ústami sa pritisol no jej pery a ona to bez protestou uvítala. Ba dokonca si ho pritiahla bližšie k sebe čím ho prekvapila. No na prekvapenie okamžite zabudol a z vášnou nedočkavo ochútnavol temné zákutia jej úst. Hermiona sa cítila ako opitá a keď sa od nej nakoniec odtiahol protestne zavzdychala.

,,Draco prosim...," zašepkala rýchlo dýchajúc.

,,O čo ma prosíš?" spýtal sa chrapľavo.

,,Pobozkaj ma," vydýchla a ponukla mu pery zo svojím srdcom na dlani.

Zpět na obsah

Kapitola 7: Šťastie?

Draco drtil Hermionine pery vášnivým bozkom vôbec si neuvedomujúc miesto na ktorom sa momentálne nachádzali. Jedine čo dokázal vnímať bola živočíšná túžba, ktorá ovládala celé jeho telo. Perymi sa presunúl na jej krk a jazykom začal nežne krúžiť po klúčnej kosti.

Blažene vydýchla a nemala ani poňatia, že Draco sa s nou zatial stihol presunúť na druhú stranu miestnosti, kde ju telom pritlačil o stenu. Z úst sa jej vydral túžobny zvuk, ktorý mu znel v ušiach ako rajská hudba. Zhíkla od prekvapenia, keď jej vyhrnul šaty až po pás a teplou rukou prešiel po jemnej koži na stehne. Zručním pohybom jej ovinol stehná okolo svojich bokov a lonom sa pritlačil o miesto, kde jej túžba pulzovala najviac.

,,Och, Draco..," zašepkala omámene, keď sa začal jemne ale vyzývavo o ňu trieť. Uvolnil si jednu ruku a ako v extáze zovrel jej naliaty prsník.

,,Ani nevieš ako som po tomto túžil," šepkal horúčkovito medzi dych berúcimy bozkami. Ak mala Hermiona nejaké pochybnosti o správnosti svojho konania teraz sa úplne vytratili. Zabudla, že sa nachádzajú na ženských záchodoch, že ona tu je s Krumom a on z nejakou druhou ženskou. Jediné čo chcela bolo splynutie ich tiel. Roztrasenými rukami mu začala rozopináť košelu, ktorá vzápeti pristála na zemi. Keď odhalila jeho svalnatú hruď zalapala po dychu.

,,Dá sa zomrieť od túžby?" blyslo je myslou no nemala už čas nad tým uvažovať, kedže Dracove ruky zručným pohybom vyzliekli je spodné prádlo( ďalej to už nejdem opisovať a necham to na vašu fantáziu..:D)

O niekoľko minút, ktoré jej pripadali ako večnosť sa zosunula na zem chrbrom opierajúc o stenu. Na čele sa jej perlili kvapky potu a jej milenec bol na tom tak isto. Obidvaja prudko dýchali. Rukou si vošla do roztrapatených vlasov snažiac sa popadnuť dych.

,,Čo som to preboha spravila?" pýtala sa v duchu, keď sa jej konečne vrátil kúsok rozumného uvažovania. Jedným okom mrkla na Draca a zistila, že ju pozoruje upretým pohľadom, ktorý ju prepaloval až do špiku kosti.

Bez slova sa poobzerala okolo seba a keď zbadala kúský svojho oblečenia hneď sa k nim vydala. Trošku rozpačito si na seba navliekla spodné prádlo cítiac na sebe Dracov pohľad.

Pomali sa otočila. ,,Draco toto čo sa stalo bolo..," začala trošku roztrasne.

,,Prekrásne," dokončil za ňu s úsmevom už celkom oblečený. Prešiel až celkom k nej chytiac jej tvár do dlaní.

,,Už nikdy viac to nechcem zažiť s niekým iným," zašepkal nežne a pobozkal ju na líce.

,,Jediné čo lutujem, že sa to stalo na tomto mieste no na druhej strane nelutujem, že sa to stalo," pokračoval a pevne ju objal akoby sa bál, že mu znova ujde.

,,Však ani ja to nelutujem," zamrmlala šťastne s pocitom, že je po dlhom čase dokáže byť konečne šťastná. V tomto momente mala pocit akoby všetko v živote bolo šťastné..akoby sa vznášala na nejakom omamnóm oblaku blaženosti.

Zpět na obsah

Kapitola 8: Dobrovolný únos

Hermiona sedela vo svojej kancelárií a nepritomným pohľadom mapovala stenu pred sebou. Na perách sa jej pohrával tajomný úsmev. V myšlienkách sa vracala k blonďákoví, ktorý jej úplne poplietol hlavu a spravil ju šťastnou. Nikdy nedúfala, že by sa to niekomu podarilo a predsa sa to stalo. Bola zamilovaná. Áno, konečne si priznala čo k Dracovi cítila. Ešte teraz sa smiala na Krumovom výraze keď sa vrátila zo ženského vecka úplne strapáta, ale vysmiata. Vedela, že sa k nemu nezachovala správne, ale vtedy to tak necítila. Miestnosťou sa ozvalo ľahké zaklopanie a vzápäti sa otvorili dvere. S úsmevom zdvihla hlavu vediac kto to je.

,,Ahoj, Draco," pozdravila blonďáka pred sebou.

,,Ahoj kráska," opätoval pozdrav, zavrel za sebou dvere a pomali k nej vykročil. Zastal tesne pred nou a letmo ju pobozkal. Potom sa rukami oprel o stôl a prepaloval ju svojim zvyčajným pohľadom.

Hermiona natiahla ruku a neisto ho pohladkala po líci.

,,Čo potrebuješ?" spýtala sa po chvíli ticha. Na jeho perách sa zjavil darebácky úsmev a naklonil sa tesne k jej uchu.

,,Prišiel som ťa uniesť," zašepkal potichu. Zachvela sa ako vždy keď pocítila jeho horúci dych.

,,Uniesť?" zopakovala trocha zadýchane. Srdce jej bilo ako splašené.

,,Ano, uniesť. Dneska sa mi nechce pracovať," oznámil jej zo smiechom v očiach.

,,Takže to znamená, že keď sa nechce tebe tak nebudem ani ja?" skonštatovala s úsmevom na perách.

,,Vždy som vedel, že si inteligentná," pochválil ju a brknkol jej po nose.

,,Ale ja musím nemôžem len tak odísť z práce. Šéf by ma vyhodil," upozornila ho nooko pohoršene, ale prezradila ju iskra humoru v jej očiach.

,,S tým si nerobte starosti, madam. Váš šef Vám dáva na dnes voľno," oznámil jej a vytiahol ju na nohy. Zatiaľ čo ju ťahal k dverám ona sa zachichotala.

Keď boli pred budovou vybuchla smiechom.

,,Ty si blázon Draco," oznámila mu, ale jej slova zmiernil nežný pohľad v jej čokoládových očiach.

,,Úplne s tebou súhlasim," usmial sa. Pevne jej stisol ruku a s hlasným PUK sa s nou premiestnil.

-**--*-**-*-*-*-

Keď sa spamätala s premiestnenia rýcho sa okolo seba poobzerala. Pred sebou videla krištalovo čistú hladinu rieky, ale jej pohľad zaujala rozložená deka na ktorej sa nachádzal prútený košík. Otočila sa ku škeriacemu sa blonďákovy a hodila na neho spýtavý pohľad.

,,Napadlo ma, že dneska je perfektné počasie na piknik," vysvetľoval zatiaľ čo došli tesne k deke. Hermiona prekvapene pozorovala ako si vyzúva topánky, stahuje ponžky a sadá si na deku. Po chvíle sa spamätala a nasledovala jeho príklad. Chrbtom sa oprela ho jeho široký hrudník.

,,Hmmm...," vzdychla blažene a do nosa vtiahla čerstvý vzduch. Draco ju s úsmevom pobozkal do hustých vlasov a natiahol sa za šampanským. Keď obidvom nalial, strčil Hermione pohárik do ruky a ona sa k nemu otočila. Zarazil ho jej pohľad. Vyžarovalo s neho toľko lásky až ho to vystrašilo.

,,Veď si chcel, aby sa do teba zalúbila," napomenul ho hlások v hlave.

,,Ale nechcem aby si toľko od našeho vzťahu slubovala," odporoval mu Draco neisto, kedže sám nebol istý čo vlastne chce.

,,Deje sa niečo?" spýtala sa ho Hermiona, keď si všimla, že sa zamračil. Draco sa nepatrne strhol

,,Nie, nie len som sa zamyslel," povedal a krčovito sa usmial no Hermiona sa na neho pozerala ďalej podozrievavo. Sklonil sa k nej a pobozkal ju tak vášnivo, zúrivo i nežne, že zabudla čo sa ho chcela spýtať. Keď sa od neho po chvíli odtrhla zrýchlene dýchala a on bol na tom podobne.

,,Takto unášaš, keždé nevinne dievča?" spýtala sa šibalsky a pobozkala ho na líce.

,,Hmmm..toto nebol únos, drahá..iba ak by sme to nazvali dobrovolný únos," poopravil ju s úsmevom. ,,A odpoveď na tvoju otázku znie: NIE, ty si prvá ktorú som uniesol."

,,Tak, keď to budeš chcieť spraviť zasa nebudem namietať," zapriadla spokojne a nastavila pery k ďalšiemu bozku. Domov sa dostali až o podstatne dlhšie.

Zpět na obsah

Kapitola 9: Si len prototyp muža

Muž s ocelovo šedými očami držal v ruke sklenený pohár a zo zamysleným pohľadom skúmal jeho dno. Myšlienkami bol však na kilometre vzdialený od reality. Miatlo ho, že len pomyslenie na Hermionu vnáša do jeho srdca nežnosť, teplo a žeby aj lásku?

,,Hlúposť!" zamietol to ihneď. ,,Proste mi je s ňou príjemne, telesne ma priťahuje a to je všetko. Ja nedokážem milovať," presviedčal sa ďalej. Jediné čo si bol ochotný pripusťiť bolo, že sa mu tá hnedovlasá kráska dostala pod kožu a zanechala po sebe hlbokú stopu.

,,Musim to ukončiť," povedal pevne a jediné čo prezrádzalo jeho divne rozpoloženie bolo pevné zovretie úst. Srdce mu zovrela ocelová ruka pri predstave na to akú bolesť jej svojím rozhodnutím spôsobí, ale kebyže ju necháva aj naďalej v predstave, že je schopný takého citu ako je láska ublížil by jej viac.

,,Musim docieliť, aby ma znenávidela," rozhodol sa a na jeden hlt vypil hrejivú tekutinu.

-*-*-*-*-

Na druhý deň sedel vo svojej pracovni, keď sa ozvalo zaklopanie. Vzápäti sa otvorili dvere a dovnútra vkročila usmievavá hnedovláska. Po tichu za sebou zavrela.

,,Ahoj Draco," pozdravila zachmureného blonďáka. Jeho výraz ju znepokojil a akýsi ženský inšinkt jej nahováral, že sa stane niečo zlé. Niečo čo jej značne ublíži a zároveň zmení život.

,,Dobrý deň, Hermiona," odzravil ju formálne rukou ukazujúc na kreslo pred sebou. Trošku neisto sa usadila nervozne ho pozorujúc. Ticho, ktoré nastalo jej neprijemne bilo do uši. Vo vzduchu doslova viselo napätie.

,,Čo sa deje?" spýtala sa s neblahou predtuchou. Zhlboka sa nadýchol, aby zatlačil túžbu zbozkávať jej znepokojenú tvár. Ruký skryté pod stolom zaťal v päsť.

,,Nemôžme sa viac stretávať," vysypal zo seba rýchlo. Tieto slová jej spôsobili takú bolesť a stále jej zneli v ušiach ako ozvena. Do očí sa jej natlačili slzy no zatiaľ ich úspešne zatlačila.

,,A povieš mi aj dôvod?" spýtala sa chladne napriek tomu, že jej vnútro kričalo od utrpenia. Neukáže mu ako jej ublížil. Na chvílu zavrel oči, aby sa upokojil. Do tonu svojho hlasu vložil všetku arogantnosť, ktorej bol schopný.

,,Bolo mi s tebou výborne, ale hádam si nečakala, že náš romanik bude trvať večne?" spýtal sa posmešne a len on vedel kolko síl ho stojí, aby niečo takéto vôbec vyslovil. Jediné čo prezrádzalo ako ju jeho slová zranili boli oči. Navonok bola chladnokrvne pokojná.

,,Nechápem ako som mohla byť taká hlupaňa a naletela ti. Si presne taký istý ako v škole. Namyslený, rozmaznaný prototyp muža," povedala celkom pokojne zdvýhajúc sa zo stoličky. Keď sa za ňou zabuchli dvere dala konečne priechod svojim citom. Oprela sa o stenu a jej telom začali otriasať vzlyky. Niekto jej položil ruku na plece a ona zdvihla uplakané oči a zahľadela sa do ustarostených čierných.

,,Hermiona preboha čo sa ti stalo?" spýtal sa Blaise znepokojene. Hermiona len pokrútila hlavou a z plačom sa pobrala k východu. Blaise pokrútil hlavou a vošiel k Dracovi. Keď vošiel dovnútra bolo mu hneď jasné, ktorá bije. Jeho blonďavý priateľ sa tváril ako zbitý pes

Zpět na obsah

Kapitola 10: už je neskoro plakať nad rozliatym elixírom

,,Nemyslel som si, že si až taký idiot ako vyzeráš," oboznámil Blaise kamaráta sadajúc si oprati nemu.

,,Choď do čerta nemam na teba náladu," zavrčal Draco podráždene.

,,Ako vidím niekto dnes vstával hore zadkom," poznamenal zo zdvyhnutým obočím. Pohodlne sa oprel, prekrížil si ruky na prsiach a prepaľoval zamračeného priateľa pohľadom. Ten len bezmocne privrel viečka vediac, že sa ho nezbaví tak ľahko.

,,Čo chceš?" spýtal sa o niečo miernejšim hlasom, ale aj tak sa to nedalo pomenovať zrovna priateľskou reakciou na jeho prítomnosť.

,,Čo vy som mal chcieť? Nemôžem ťa len tak priateľsky navštíviť v tvojej pracovni," ohradil sa Blaise naoko urazene. V skutočnosti prišiel dať tomuto tvrdohlavcovi trošku rozumu.

,,Možno som idiot ako si poznamenal, ale až taký zasa nie," odsekol Draco na čo sa Blaise rozosmial no hneď zvážnel, keď zbadal vražedný pohľad akým ho jeho spoločník častoval.

,,Na chodbe som sa stretol s Hermionou," oboznámil nevinne. Pri vyslovený mena ženy na ktorú myslel mu zovrelo srdce. Velmi jej ublížil a vedel, že ho teraz stopercentne nenávidi. Keď už bolo po tom nebol si taký istý či jeho rozhodnutie patrilo medzi najspravnejšie. Červník pochybnosti hlodal jeho vnútro.

,,Vážne niesom schopný lásky?" spýtal sa sám seba v duchu.

,,Keby si aj bol teraz ti to je na starú belú lebo ona ťa už aj tak nenávidi," ozval sa mu v hlave otravný hlások. Síce otravný, ale pravdivý.

,,Rozišli sme sa," zamrmlal Draco a vôbec sa nesnažil skrývať svoje rozbúrene emocie. Aj tak by mu to bolo na nič, kedže Blaise ho poznal ako svoje ponožky.

,,Skôr ty si sa rozišiel s ňou," poopravil ho vážne Blaise a po zvyčajných iskričkach v jeho čiernych očiach nebolo ani chýru ani slýchu.

,,Takto to bude lepšie," zašepkal Draco po tichu no Blaise ho aj tak počul.

Pokrútil hlavou. ,,Lepšie? Pre koho?" Draco otvoril ústa, ale k odpovedi sa nedostal.

,,Pre Hermionu určite nie lebo ona ťa vážne milovala. Pravdivo, čisto a nie ako tie tvoje doterajšie známosti, ktorým išlo len o tvoje prachy a výzor..a nesnaž sa mi to vyvrátiť," povedal Blaise, keď videl odmietavý pohľad v očiach svojho priateľa.

,,Milovala ťa aj z vedomým, že si nafukaný, tvrdohlavý a neviem čo všetko ešte. Na druhej strane ty. Snažiš sa predstierať, že niesi schopný niečoho takého podradného ako je láska...aj keď láska je podľa mna najúžasnejšia vec na svete. Povedzme si pravdivo koho chceš oklamať? Seba či celí svet?" pokračoval ďalej Blaise.

,,Ty si ten pravý, ktorý mi ma čo vyčítať," odsekol Draco. No napriek tomu cítil ako sa mu tieto pravdivé slova zarývajú hlboko do duše.

,,To maš teda pravdu, ale ja som prišiel na to čo mi chýba. A chceš vedieť čo to je? Láska," nedal sa odbyť Blaise.

,,Mňa už nebavia tie takzvané "lásky" na jednu noc. Už ma nevaví vracať sa do prázdneho bytu s vedomím, že ma tam nikto nebude čakať," zakončil svoju reč Blaise a zhlboka sa nadýchol. Dracovi náhle blyslo v očiach poznanie.

,,A tou ktorá by ťa doma čakávala je Katy, že?" poznamenal blonďák s mierným úsmevom. Blaise prekvapene zalapal po dychu, ale kývol hlavou.

,,Ako si na to preboha prišiel?" spýtal sa.

,,To by videl aj slepý ako sa na ňu pozeráš a jej niesi tiež lahostajný," odpovedal.

,,Hmm...ta mala čarodejnica mi počarila už v prvý deň ako k nám nastúpila, ale nikdy som ju nikam nepozval z toho istého dôvodu prečo si sa ty práve rozišiel z Hermionou," zdvôveril sa mu Blaise. Draco náhle posmutnel. Hermiona. Kde asi tak teraz je?

,,Asi som si nechal ujsť šťastie pomedzi prsty, ale dúfam, že ty nespravýš to isté..pekne choj za Katy a pozvy ju niekam," poradil Draco smutne.

,,Kamoško nevzdavaj sa...ak jej vysveliš, že si bol zbabelec a nedokázal si priznať, že ju miluješ určite ti odpustí," presviedčal Blaise priateľa, ale ten len odmietavo pokrútil hlavou.

,,Nie, Blaise...ja som už svoju šancu premárnil a Hermiona by mi aj tak neodpustila. Povedal som jej také veci, ktoré su neodpustitelné. Ona si zaslúži niečo lepšie ako som ja," povedal zo zvesenou hlavou. Blaise len pokrútil hlavou.

,,Už je neskoro plakať nad rozliatym elixírom," zamrmlal si ešte popod nos Draco.

Zpět na obsah

Kapitola 11: Nečakané stretnutie

Hermiona sa domov dostala ako vo sne. Z rozrušenia sa nedokázala ani len premiestniť. V bezpeči svojho bytu sa zvalila na postel a po lícach jej stekali horúce slzy. Slzy poníženia, bolesti a mnoho citov, ktoré zmietali jej vnútro ako vulkán. Zmietala sa medzi nenávistou a láskou.Láskou k mužovi, ktorý jej pošlapal srdce, dôstojnosť a nalalomil ťažko nadobudnutú dôveru. Bolo až smiešne, že ho milovala rovnako ako nenávidela. Zaborila hlavu do vánkáša tlmiac tak bolestné vzlyky. Po chvíli sa zodvihla z postele a prešla k velkému zrkadlu zahladiac sa na svoj odraz. Z prepadnutej, poblednutej tváre na ňu hľadeli červené plačom opuchnuté oči. Rozhodne si zotrela poslednú slzu a zovrela pery do úskej linky.

,,Žiadne slzy, žiadna lútosť...," povedala pevne. Od dnešneho dňa začína od znova akoby nikdy v živote nestretla Draca Malfoya. Unavene zavrela oči uvedomujúc, že to nebude také ľahké akoby si niekto myslel.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

Hnedovlasá žena stala pred zrkadlom pozorujúc svoje jemne zaoblené bruško. Usmiala sa, keď pocítila nepatrný pohyb maličkého stvorenia, ktoré bolo jej najväčší poklad. Jediné svetlo šťastia, ktorý z dňa na deň žiarilo silnejšie v pochmúrnych dňoch. Do oči sa jej vkradli slzy, keď si spomenula na muže vďaka ktorému v sebe nosila tento poklad. Už prešlo skoro 5 miesiacov odkedy ho naposledy videla no neprešiel deň bez toho aby na neho nepomyslela. Keď sa dozvedela, že je tehotná vystrašilo ju to no zároveň potešilo. Z úvah ju vyrušilo zazvonenie. Rýchlym pohybom si uhladila šaty a pobrala sa k dverám. Z úsmevom otvorila a objala svoju priateľku.

,,Ahoj, Mia," pozdravila Katy kamarátku s úsmevom. S Katy udržiavala kontakt aj naďalej a za ten čas sa ešte viac zblížili.

,,No čo je naša budúca maminka pripravená vyraziť?" spýtala sa bruneta, ktorá jediná vedela o identite nádejneho otca. Katy bola jediná osoba ktorej sa s tým Hermiona zdvôverila.

,,To vieš, že je," odvetila hnedovláska zapinájuc gombiky na tenkom kabátiku.

Keď vošli do reštavrácie usadili sa k stolu. Katy náhle zvážnela.

,,Hermiona mala by si Dracovi povedať o dieťati..nech už spravil čokoľvek mal by vedieť, že budete mať dieťa," povedala bruneta pokojne no hnedovlaska zakrútila hlavou.

,,Nie..nechcem aby sa o tom dozvedel," odporovala Hermiona. Katy len zakrútila hlavou a trošku smutne pozrela pred seba. Vedela pochopiť Hermionne dôvody, ale celkom s nimi nesúhlasila. Z úvah ju vyrušilo Hermionine zalapanie po dychu. Prekvapene sa pozrela na hnedovlasku, ale ona si ju nevšímala. Jej pohľad bol upretý niekde smerom za Katynim chrbotom. Z neblahým tušením sa otočila a zbadala blonďaká v spoločnosti jej až príliž známeho čiernovlaseho muža ako práve vstupujú do vnútra. Obidvaja ako na povel pozreli smerom k prekvapenej dvojici žien a automaticky sa vybrali k ich stolu.

Zpět na obsah

Kapitola 12: Rozhovor

Hermiona zbledla ako stena a v šoku sa nemohla nadýchnuť. Pod stolom krčovito zovrela ruky a ako zhypnotizovaná hľadela na prekvapeného bloňďáka pred sebou. Draco zastal pár krokov pred Hermionou vysiac na jej tvári. Nemol sa nabaži pohľadom na ženu, ktorá s nim bola v jeho myšlienkach všade. Jej patrili jeho pochumrne rána i noci.

,,Je nejaká ina," pomyslel si v duchu. Aj napriek bledosti žiarila silou, ktorá sa mu zadala akosi blizka. Jeho pohľad sklzol z vystrašených hnedých očí nižšie a prekvapene zalapal po dychu, keď si všimil zaoblené bruško. V šoku zamrkal očami snažiac sa utriediť si to v hlave, ale nejako sa mu to nedarilo. Cítil sa akoby stiahol dve flaše ohnivej wisky.

,,Jé, dobrý večer," pozdravila Katy očividne si nevšimajúc Dracovu rozčarovanosť a Hermioninu srtnulosť. Draco sa nepatrne strhol, keď mu do omámeneho mozgu vkĺzol Katyn pozdrav.

,,Dobrý večer," odzdravil a jeho hlas mu znel akosi cudzo. Po chvíli si uvedomil, že tam stojí ako stolný stĺp. Hermiona si podvädome položila ruku na bruško snažiac sa uklúdniť svoje rozbúrene emocie. City, ktoré za ten čas usilovne potláčala vylávali napovrch ešte vo väčšej sile. Trošku nemotorne, ale rozhodne sa postavila vyhýbajúc sa pohladu na blonďáka a sústrediac pohľad na priateľku.

,,Musím už isť, Katy. Potom sa ti ozvem," vyhkla rýchlo a nedávajúc možnosť nikomu na odpoveď. Rýchlím krokom sa pobrala k východu ignorújuc volanie jej mena. Chcela odtialto čo najskôr zmiznuť. Draco sa spamätal ako prvý a vybehol za Hermionou. Dobehol ju až vonka.

,,Hermiona prosím ťa počkaj," zakričal za ňou no tým spôsobil len to, že pridala do kroku. Keď ju konečne dobehol otočil ju k sebe.

,,Pusti ma," zavrčala, ale neznelo to tak presvedčivo akoby si želala. Nemohla si pomôcť, ale jeho dotyky mali na ňu vždy takýto účinok.

,,Prosím ťa chcem sa s tebou len porozprávať," povedal zúfalo pevne sa na ňu zahľadiac.

,,My dvaja si nemáme čo povedať," odbila jeho prosbu nekompromisne. V jeho očiach sa zračila bolesť, ale to už na ňu neplatilo. Už raz mu naletela a nemienila to spraviť už nikdy v živote. Nie, už nie.

,,To čo som ti...,"

,,To čo si mi vtedy povedal mi otvorilo oči," prerušila ho Hermiona.

,,Ja viem. Bol som idiot," priznal pravdivo Draco no ona len pokrútila hlavou.

,,To bolo slabé pomenovanie čo si..nie čo si bol," poznamenala hnedovlaska.

,,A čo naše dieťa?" vyhrkol zrazu Draco a uprel pohľad na jej bruško.

,,NAŠE dieťa? To nieje žiadne naše dieťa, ale iba moje dieťa...," odpbila ho s podivným leskom v očiach.

,,Som jeho otec takže to je aj moje dieťa," nedal sa odbyť blonďák.

,,Len za to, že si poskytol spermie na jeho splodenie ťa nerobí jeho otcom," odsekla Hermiona a prudko sa my vymanila zo zovretia. No z prudkého pohybu sa jej zatmelo pred očami. Očividne tackájúc prešla až ku stene o ktorú sa vzápäti roztrasene oprela. Draco na chvílu zhypnotizovane hľadel pred seba no potom sa spametal a pribehol k bledej Hermione.

,,Hermiona čo sa deje? Si v poriadku?" spýtal sa so strachom. No Hermiona mu neodpovedala. Cítila ako jej po stehnách steka niečo horúce a presakuje cez látku nohavíc. Draco, ktorý si to po cahvíli všimol v panike zalapal po dychu.

,,Hermiona ty krvácaš," vhrkol zúfalo. Chytil ju do náručia premiestniac sa k Mungovi.

Zpět na obsah

Kapitola 13: Vina

Draco sedel v nemocničnej čakárni. Jeho bledá pleť takmer splývala s bielou malovkou. Roztrasenou rukou čo malo za dôsledok, že si ešte viac roztrapatil. V hlave mu zbesilo blúdili myšlienky, ale vždy sa stretli pri ten istej osobe. Presnejšie pri Hermione a pri dieťati o ktotom sa dozvedel dnes. Aký paradox dnes našiel niečo čo jeho náladu vyviedlo do výšin no vzápäti to stráca a nech by po tom túžil čo najviac nedókázal by tomu zabrániť.

,,Ak príde o dieťa je to moja vina. Len a len moja," obviňoval sa mysliac na to najhoršie. Prudko sa vzpriamil, keď z dverí vyšiel liečitel. S bušiacim srdcom počkal kým došiel až k nemu so strachom vysiac na jeho tvári.

,,Ste pán Malfoy?" spýtal sa poblednutého muža liečitel. Draco len prikývol hlavou neschopný dostať zo seba ani len hláska.

,,Našťastie sa nám podarilo zabrániť tomu narhojšiemu, ale bolo to len o vlások," začal liečitel vážne a Dracovi sa do tela rozliala nepopísateľná úlava. Nedokázal slovami vyjadriť uvolnenie, ktoré mu týchto pár slov dožičilo. Ešte v živote necítil taký strach ako posledných pár hodín a to si toho zažil dosť. Žiadne utrpenie by sa nevyrobnalo bolestnej úzkosti, ktorú cítil len pri predstve, že by stratil svoju Hermionu a dieťa.

,,A-ako sa má?" vypadlo z neho s námohou, kedže jeho zovreté hrdlo mu neposkytovalo vela možností na konverzovanie.

,,Momentalne spí a to v jej stave nalepšie, kedže..musí nabrať energiu. Ona a dieťa su stále v možnom ohrození," upozornil muž v bielom plášti a Dracove radosť zmizla tak ako prišla. Vnútro mu znova zovrela desivá obava o to najdrahšie čo v živote má.

,,Ako to, že su stále v ohrození? Myslel som, že sú už v poriadku..ja..," mrmlal nesúvislo.

,,Ženám v tehotenstve neprospieva akéľkovek rozrušenie, ktoré tak ako pôsobí na matku tak i na dieťa. Stres nieje dobrý spoločník pre akéhokoľvek človeka kde to ešte pre tehotnú ženu...," vykladal liečitel a Dracovi tým spôsoboval nezensiteľnú bolesť dodávajúc mu pocit viny. On môže za to v akom stave je Hermiona. Naprázno otvoril ústa.

,,Ale vaša manželka je mimoriadne silná či už po psychickej alebo fyzickej stránke..toto bolo povedzme bolo také malé varovanie," dokončil liečitel upokojújúco polžiac Dracovi ruku na plece. Draco ho v omamámeni ani neopravil, že Hermiona nieje jeho manželkou. Zhlboka sa nadýchol

,,Čo odporúčate, aby sa to už neopakovalo?" spýtal sa trošku istejším hlasom.

,,V prvom rade žiadne rozrušovanie, stres, veľa oddychu a dobrú životosprávu," poradil.

,,A prejavovanie lásky i náklonosti to zaváži najviac," dodal ešte liečitel s úsmevom. Draco jeho úsmev opätoval síce trochu krčovito, ale úprimne. V duchu sa zaprisahl, že nedovolí, aby sa Hermione niečo stalo. Zahrnie ju toľkou láskou akéj len bude schopný.

,,Len či to bude také ľahké," povzdychol si.

,,Mohol by som ju vidieť?" spýtal sa s nádejou v hlase. Muž s priateľským úsmevom ukázal na dvere za sebou a Draco sa k ním okamžite vidal. Pred nimi zastal dodávajúc si odvahu a potom ich opatrne otvoril. Jeho pohľad automaticky zablúdil k posteli na ktorej ležala. Hnedé vlasy mala rozprestreté na vankúši ako závoj. Potichúčky pristúpil celkom až k nej započúvajúc sa do jej pravidelného dychu. Znepokojene zaznamenal hlboké kruhy pod jej očami. Dlhú chvílu nehybne visel pohľadom na jej tvári, keď si nakoniec pritiahol kreslo k posteli a potíchučky sa do neho usadiac. Zrazu sa zodvihol a tvárou sa naklonil tesne jej.

,,Lúbim ťa," zašepkal a prekvapivo si uvedomil, že nebolo také ťažké vysloviť tieto dve slová. Síce krátke, ale vyjadrujúce jeho pocity. Hermiona sa trošku pomrvila, ale neotvorila oči. Draco si s úlavou vydáchol. Nechcel ju zobudiť. Sadol si do kresla.

,,Draco..," zašepkala Hermiona zo sna a Draco sa láskyplne usmial.

Zpět na obsah

Kapitola 14: Nádej

Hermionine vedomie sa vznášalo na vlnách spánku no postupne sa prebudzala. Skúsila nadvihnuť viečka. Ako tak sa jej to podarilo. Izba v ktorej ležala bola ponorená do ponurého šera a keď si oči privykli na tmu zazrela pred sebou siletu muža schuleného v neprirodzenej polohe v kresle.. Presnejšie Dracovu siluletu. Najprv jej nedošlo ako sa ocitla na tomto mieste a čo tu vlastne robí muž, ktorý jej tak neznesiteľne ublížil. Pod vplyvom náhleho poznania rukou siahla na svoje bruško. Z úst sa jej vydralo úlavne i radostne vydýchnutie, keď zistila, že je stále zaoblené a, že vo svojom vnútri cíti prítomnosť dieťaťa. Jemne otočila hlavu a dovolila svojím očiam visieť na jeho tvári. Aj v tme si všimla bledosť a strhanosť jeho tváre. Ďakovala všetkým svätým, že Draco spí kedže sama nevedela čo mu povedať. Jej chaotické myšlienky sa nachádzali v rovine s chuťou ho vyhodiť a zároveň schúliť sa do tepla jeho náručia. Zhlboka sa nadýchla a znavene privrela viečka.

,,Čo odo mňa ešte chce? Nestačilo mu čo mi spravil minule?" pomyslela s horkosťou. Celý celučičký čas sa snažila zabudnuť na etapu života prežitú s ním. Celkom sa jej to aj darilo, ale len dovtedy kým ho znova nezbadala Všetky potlačované city vyplávali na povrch ešte vo väčšej intezite akoby si dokazala predstaviť. Rukou si rostrapatila vlasy a s hlbokým povzdychom otvorila oči. Pozrela na spiacu tvár muža pred sebou. Všetko čo k nemu cítila bolo prehnané. Bola na neho taká naštvaná, žeby ho dokázala aj uškrtiť no na druhej strane túžila zbozkavať z jeho tváre všetký starosti či vrásky. Draco niečo po tichu zamrmlal pomali sa posadiac do vzpriamenej polohy. Zavrela oči robiac sa, že spí, ale nespravila to tak dostatočne rýchlo aby si to nevšimol. Zachripnuto si odkašlal. ,,Viem, že nespíš," prehovoril po chvíli čudujúc sa ako mu jeho vlastný hlas znie cudzie.

Dávala si na čas kým odtvorila oči. Trošku neoochotne na neho pozrela, ale naďalej zaryto mlčala. Bola zvedavá čo jej chce povedať.

,,Raz, dva..," uklúdnoval sa zavriac sa v kresle.

,,To čo som vtedy povedal som nemyslel vážne..ja bol som zmätený a na smrť vystrašený zo všetkých tým pocitov," začal tichým hlasom. Ďalej mlčala a tak pokračoval. ,,Ja viem, že mi určite neuveríš, ale myslím to naozaj vážne ani nevieš koľko krát som ťa chcel vyhladať a povedať ti ako ťa milujem..ano milujem," zopakoval keď si všiml jej neveriaci pohľad.

Srdce sa jej rozbúchalo ako o preteky. Kolko krát snila, že bude počuť tieto slová z jeho úst. Verila mu. Videla to v jeho očiach. Videla jeho lásku, strach z toho, že mu neuverí, ale bole pre ňu ťažke na to niečo odpovedať. Áno milovala ho. Vždy ho milovala, ale na druhej strane červík pochybnosti ostane.Jej srdce mu odpustilo v tom momente, keď zbadala jeho ustaranú tvár. Otvorila ústa no vzápäti zavrela.

,,Bol som idiot, ale už teraz viem čo som stratil..prosím dáš mi ešťe jednu šancu?" spýtal sa vážne s nahliehavou prozbou v očiach.

Zhlboka sa nadýchla. ,,Ja..Draco neviem čo ti mam na to povedať..strašne si mi úbližil..ja si to musim premyslieť..neviem či ti budem schopná niekedy znova uveriť," prehovorila vážiac kážde slovo. V jeho očiach sa zjavili zvlášne svetielka. Tieto slovu mu dali nádej, že raz bude so ženou, ktorú skutočne miluje. Počka aj tisíc rokov.

,,Počkam kolko budeš chcieť a raz ty, ja a naše malé a dalšie deti budeme jedna šťastná velká rodina," prehovoril odhodlane. Nepovedala nič. S úsmovom na perách, s rukou na buršku sa oddala ríši snov

Zpět na obsah

Kapitola 15: Áááááno

Tyždne ubiehali a Draco si postupne začínal získavať Hermioninu dôveru. Dvoril jej ako gentlmen. Pri každej návšteve jej doniesol kvety, alebo nejakú maličkosť. Krok za krokom bol bližšie získať si jej dôveru, ale napriek tomu nezáspaval na vavrínoch. Išlo mu o životné šťastie a zaumienil si chytiť ho za pačesi a nikdy nepustiť. Dnes ju pozval na večeru a ona to na jeho veľkú radosť prijala. Teraz stál pred dverami jej bytu modliac sa, aby sa nič nepokazilo. Po chvili zaklopal čakajúc kým mu otvorí dvere. Keď sa konečne otvorili zalapal po dychu. Bola jednoducho náderna. Tehotnestvo jej pristalo. Oblečené mala dlhé červene tehotenské šaty, ktoré jej obopínali sedem mesačné bruško. V duši a mu rozlial pocit pýchy.

Usmial sa. ,,Si krásna," povedal jednoducho. Jemne sa pod jeho pohľadom začervenala. Kývla hlavou. Pomohol jej do kabátu a gentlmensky nastavil plece.

,,Pripravená vyraziť?" spýtal sa s jemným úsmevom na perách. V očiach sa jej divne zalesklo, keď mu súhlasne odpovedala.

-*-*-*-*-*-

Usadili sa v útulnej reštavrácií. Kedže sa tam nachádzalo pomerne málo hostí malo prostredie ešte romantickejšiu atmosféru. Panovalo šero. Miestnosť bola osvetlená plamienkami zo sviečok a v ovzduší sa vznášala zvláštna vôňa. Hermiona sa trošku rozpačito zahľadela na vázu s kvetom snažiac si utriediť myšlienky. Napriek tomu, že sa mu bála uveriť pomali začínala. Toto všetko bolo pre ňu akosi nové. Jeho chovanie, pozornosti, pohľady ktorými ju častoval. Cítila sa ako ta najužasnejšia bytosť na svete. Aspoň vtedy, keď sa zahľadela do jeho šedých očí, ktoré vyjadrovali všetky jeho pocity.

,,Ale čo keď mi zasa ublíži?" spýtala sa v duchu. Dieťa akoby chcelo túto myšlienku vyvrátiť. Koplo ju na znak nesúhlasu. Aspoň tak to cítila. Nieže by sa nejako slovne vyjadrilo. Jemne sa usmiala a pohladila sa po brušku. Zdvihla pohľad a všimla si, že Draco jej zamyslenie celý čas pozoroval. Jeho zrak sa preniesol na jej ruku spočívajúcu na brušku a v očiach sa mu rozohriali plamienky. No nepovedal nič. Všetko čo spravila sa mu zdalo až magický podmanivé. Najradšej by ju stisol vo svojom náruči a nikdy nepustil. Dlane ho svrbeli, aby ju nepohadil po líci. Silno si zahryzol do spodnej pery, aby sa ovládol.

Lúbim ťa," pomyslela si. V hlave sa jej tieto slová premietali ako svetelná reklama no jej ústa sa zdráhali tieto slová vysloviť.

,,Musim mu povedať, že som mu odpustila a potom uvidíme ako to bude medzi nami ďalej," rozhodla sa v duchu. Zhlboka sa nadýchla, aby si dodala odvahu. Pevne stisla ruky ukrýte pod stolom.

,,Draco musím ti niečo povedať," začala traslavo. Strhol sa akoby sa prebral z tranzu.Z obavami sa na ňu pozrel.

Hľadala slová. ,,Odpustila som ti," povedala po chvíli jednoducho. S očakavánim sa na neho pozrela.

Jeho oči sa zmenili na šede studničky plné lásky i šťastia. Naklonil sa k nej tak blízko ako mu stôl dovolil. Chvílu sa kochal pohľadom na jej krásnu tvár. Natiahol ruku a jemne ju pohladil po líci. Slastne privrela oči.

,,Milujem ťa," zašepkal ticho, ale ona ho počula. Jej srdce bilo ako zvon. Tieto dva jednoduché, krátke slovička dokázali s jej rozbúrenými hormonmi poriadne zamávať. Do očí sa jej natlačili slzy dojatia. No stále sa bála vysloviť tie dva magické slovíčka.

,,Ja..," zhlboka sa nadýchla. ,,Mil..milujem ťa," vyslovila sa konečne. Vzápäti počula ako šťastne zvýskol, vyskočil zo stoličky vytiahol ju z tej jej a pevne ju zovrel v náruči. Niekoľko ľudí sa na nich prekvapene otočilo.

,,Milujem ťa..zbožnujem ťa..lúbim ťa," šepkal horučkovíto s každým jedným slovíčkom ju pobozkal na líce.

Šťastne sa zasmiala. ,,Ty si blázon.

Trošku sa od nej pootiahol. ,,To máš pravdu, drahá, ale do teba," odvetil z úsmevom.

,,Mali by sme sa posadiť..každy sa na nás díva akoby sme spadli z marsu," oznámila mu akože vážne aj keď jej bolo momentálne jedno čo si kto o nich myslí. Draco záporne pokrútil hlavou a bez upozornenia sa prisal na jej pery. Bol to krátky bozk, ale o to intenzívnejší. Keď sa od nej odtiahol kľakol si na jedno koleno. Prekvapene sa pozrela dolu do jeho očí.

,,Vydáš sa za mňa?" spýtal sa Draco zo zatajeným dychom. Vedel, že na ňu ide prirýchlo, ale nemohol si pomôcť.

,,Áno!" skríkla Hermionina myseľ a dieťa sa v nej pohlo. Všetko okolo nich stíchlo a každá osoba pozorovala klačiaceho muža a tehotnú ženu.

,,Hmmm..," zatiahla. Kútiky jeho úst začínali pomali klesať a tak sa rozhodla, že ho nebude ďalej trápiť aj keď by si to zaslúžil za to čo jej spravil. No bola taká šťastná, že nemala chuť predlžovať.

,,Ano vydám," povedala šťastne. Dracovi chvílu trvalo kým mu došiel význam jej slov. Keď sa tak stalo vyskočil na nohy, vášnivo ju pobozkal a na prst jej nastokol rodinný prsteň. Potom ju pobozkal na kameň prstenu. Konečne sa nachádzal tam kde mal byť. Na prste ženy, ktorú miloval.

Zpět na obsah

Kapitola 16: Epilog...The end

Hnedovlasá žena vo vysokom štádiu tehotenstva hľadela na svoj odraz vzrkadle. Na sebe mala oblečené dlhé, volne biele šaty, ktoré však neskrývali jej bruško. Hnedé oči žiarili viac ako inokedy. Kučeravé vlasy mala vypnuté do jednoduchého účesu. Okolo nej sa krútila natešená bruneta, ktorá neustale hovorila. Hnedovláska sa usmiala. Typická Katy.

,,Vyzeš krásne Herm..som rada, že ste s Dracom našli cestu k sebe," povedala s úsmevom Katy.

Hermiona sa šťastne zasmiala. ,,Ani si nevieš predstaviť aká som ja šťastná," odvetila.

,,Inak všimla som si ako z Blaisem po sebe pokukujete," poznamenala akoby nič Hermiona a Katy sa začervenala no napriek tomu sa šťastne usmiala.

,,No vieš..," začala, ale svoju reč prerušila, aby sa zhlboka nadýchla. ,,Blaise ma pred nedávnom pozval na večeru a ehm..od vtedy sa stretávame."

Hermiona sa rozosmiala a objala kamarátku okolo pliec. ,,Ja som vedela, že vy dvaja sa dáte dokopy."

Katy pokrčila plecami. ,,Dosť bolo bľabotania..toto je predsa tvoj svadobný deň..hor sa do toho, aby sa tvoj nastavajúci nezbláznil od toľkého čakania," povedala Katy a spoločne s Hermionou vyšla z dverí. Obrad bol síce krátky, ale o to krajší. Po spoločných sľuboch novomanželaia oputili kostol a zo šťastným smiechom sa pobrali na oslavu. Ruka v ruke spoločne kráčali k svojej buducnosti plnej lásky.

O 8 ROKOV NESKOR

,,MALFOY!" zvreskla hnedovlasá žena rozzúrene. Rýchlim krokom mierila na rozľahlú záhradu a ruky mala pevne zovreté v päsť. Tvár jej od rozrušenia očervenela. Menovaný jej očividne nevenoval pozornosť a ďalej šantil zo svojím malým synom. Totiž to aj napriek prísnemu zákazu manželky učil svojho potomka lietať na metle. Chlapec mal sice ledva osem rokov, ale mal talent a Draco si vždy prial, aby jeho prvorodený syn bol metlobalovým hráčom.

Hermiona od nich zastala pár metrov. Ruky mala zložené bozk a hnedé vlasy jej viali vo vetre.

,,MALFOY!" zvreskla znova lenže tentoraz bol jej hlas zvýšený pomocou kúzla. Blonďak zo sebou prudko trhol a ledva-ledva sa udržal na metle. Malý chlapček sa napodiv nezľakol a s radostným výskotom zosadol na zem. Draco po chvíli nasledoval synov príklad. Chlapček medzi tým pribehol ku svojej mame, ktorá sa zohla, pobozkala ho na líce. Jej tvár podstatne zjemnela. Potom synovi niečo pošepkala a on sa vzápäti rozbehol do domu. Draco medzi tým nerozhodne prešlapoval z nohy na nohu a čakal výbuch. No Hermiona ho len prepaľovala pohľadom a tak sa odvážil pristúpiť až celkom k nej. Predsa sa nebude ospravelnovať, že svojho syna niečo učil.

,Koľko krát som ti hovorila, že náš syn je na to ešte maly?" spýtala sa ho až prekvapivo pokojne. To neveštilo nič dobré. V poslednom čase bola neznesitelná a jej nasvedčoval blížiacu sa búrku v podobe hádky.

,,Dával som pozor, aby sa mu nič nestalo," uistil ju Draco. Pochybovačne na neho pozrela, ale nepovedala nič.

,,Ach, miláčik veď vieš, že by som nedovolil, aby sa drobcovi niečo stalo," povedal nežne a vzal ju do náručia. Pritúlila sa k nemu a do očí sa jej natlačili slzy.

,,Ach prekliate hormony!" soptila v duchu. Dneska bol pre ňu jeden z vynímočných dni. Zistila, že je znova tehotná. Bola už v tretom mesiaci, ale dozvedela sa to len dnes. Bola taká zaujatá, že si ani nevšímla, že jej mešká cyklus. Draco ju nežne chytil za bradu a keď si všimol slzy v jej očiach zarazil sa.

,,Čo sa deje, drahá? Ak ťa to tak rozrušilo tak počkam kým ešte podrastie a potom ho budem učiť," zašepkal chlácholivo a bruškom prsta jej zotrel slzy.

Usmiala sa. Bože ako tohoto chlapa milovala. Bol všetko čo chcela, kedy mať. Jemne si ho k sebe pritiahla a pobozkala ho.

,,Budeme mať ďalšie bábätko," zašepkala medzi bozkami. Cítila ako stuhol a vzápäti ju silno stisol v narúči. Zdvihol ju do vzduchu a zatočil.

,,Draco zlož ma na zem," prosila ho zo smiechom. Spravil tak ako chcela a chytil jej tvár do dlaní.

,,Hermiona ty si všetko po čom čarodejník túži," zašepkal úsmevom. ,,Po čom ja túžim," dodal ešte s úsmevom pred tým ako ju pobozkal....

Zpět na obsah