Potter Povídky CZ - Harry Potter Fanfiction :: Povídková sekce stránek <a href='http://www.potterweb.cz/web/' target='

Harry Potter & New Dark Lord napsal(a) Lucius M

Disclaimer: All publicly recognizable characters and settings are the property of their respective owners. The original characters and plot are the property of the author. No money is being made from this work. No copyright infringement is intended.

Tato povídka je archivována na: http://www.potterpovidky.cz/web/viewstory.php?sid=95

Index

Kapitola 1: Kapitola 1
Kapitola 2: Kapitola 2
Kapitola 3: Kapitola 3
Kapitola 4: Kapitola 4
Kapitola 5: Kapitola 5
Kapitola 6: Kapitola 6
Kapitola 7: Kapitola 7
Kapitola 8: Kapitola 8
Kapitola 9: Kapitola 9
Kapitola 10: Kapitola 10
Kapitola 11: Kapitola 11
Kapitola 12: Kapitola 12
Kapitola 13: Kapitola 13
Kapitola 14: Kapitola 14
Kapitola 15: Kapitola 15

Kapitola 1: Kapitola 1

Po návrate zo štúdií šiesteho ročníka Rokfortskej Strednej Školy Čarodejníckej bol Harry ako telo bez duše. Takmer nejedol , takmer nespal.

Často sa uložil na posteľ vo svojej(Dudleyho bývalej izbe) a premýšľal. Asi v polovici prázdnin sa takto zamyslel:

" Ron mi ešte celé tieto prázdniny nenapísal. To sa ešte nikdy nestalo. Hermiona mi tiež ešte nenapísala."

"Veď sa nečuduj ty hlupák po tom čo si im povedal na konci školského roku sa nečuduj, že už o teba nestoja. Zavrhol si ich, a oni zavrhli teba. Zavrhol si ich aj Rokfort. Tak sa nečuduj!!!" okríkol sám seba. Pozrel na hodinky. Boli dve v noci. "Už pôjdem spať" povedal si. Nespal však v pokojne. Sny mal znovu nepokojné, ale tentoraz boli iné ako predtým.

Tentoraz sa mu nesnívalo o Voldemortovi .Snívalo sa mu o rodičoch. Presnejšie o otcovi .Stál v nejakej tmavej miestnosti bez okien.

Oproti nemu stála nejaká postava zahalená v čiernom plašti, ktorej Harry nevidel do tváre. Jeho otec sa s tou postavou rozprával .Harry začul čo hovorili: "Musím to urobiť pre vašu bezpečnosť ."povedal harryho otec. "To nepripustím bola by to zrada rodu a krvi!! Ak by si to urobil zradil by si tým aj mňa. "vykríkol bezmocne ženský hlas. Harrymu sa zdal povedomý, ale nevedel ho zaradiť. Jeho otec sa zatváril utrápene. Zdvihol zrak na osobu stojacu pred ním a povedal: "Odpusť mi."a vytiahol prútik, a potom vykríkol: "Oblivio ". Harry sa strhol z aj tak nepokojného spánku, bol celý spotený a unavený. "To bol zvláštny sen"pomyslel si.Zrazu ho premklo zúfalstvo.Zaboril si hlavu do dlaní.

Uvedomil si, že po Dumbledorovej smrti sa už nemá s kým podeliť o problémy. Pred nejakým časom by o tomto napísal Ronovi alebo Hermione.

Túto myšlienku však ihneď zavrhol." Vykašlali sa oni na mňa, vykašlem sa aj ja na nich. "pomyslel si. Vzápetí však sklonil hlavu a po tvári mu začali stekať slzy. Hneď ju však zdvihol pretože zdola sa ozval výkrik. "Smrťožrúti" pomyslel si .Keď zišiel dolu po schodoch uvedomil si, že mal pravdu.

V jedálni ležalo telo tety Petúnie a Dudleyho. Podľa ich prázdnych pohľadov ktoré spôsobí len smrťiaca kliatba usúdil, že sú mŕtvi. "Crucio" zvreskol ženský hlas vo vedľajšej miestnosti ,potom bolo počuť už len bolestné výkriky strýka Vernona. Harry vtrhol do obývačky. Čakal, že tam nájde légiu smrťožrútov na boj s ktorými nebol psychicky ani fyzicky pripravený. Bola tam však len jedna osoba. Osoba ktorú hneď po Voldemortovi nenávidel najviac na svete. Bellatrix Lestrangeová. Otočila k nemu hlavu. Keď ho uvidela ľadovo sa naňho usmiala. Potom takmer okamžite zrušila Cruciatus.

Namierila na ležiaceho Vernona a vykríkla:

"Avada kedavra." Vzápetí sa po izbe rozlialo zelené svetlo ktoré vydáva len smrťiaca kliatba. Keď zelené svetlo ustalo Harry namieril na Bellatrix a bez rozmýšľania vykríkol:

" Avada kedavra". Kliatba ju zasiahla do hrude a hodila o stenu. Keď sa k nej Harry priblížil. Zistil, že ešte žije. Spomenul si, čo im vo štvrtom ročníku hovoril Moody(z ktorého sa vykľul Barty Crouch jr.):

"na použitie smrťiacej kliatby musíte mať v sebe veľmi silný magický potenciál. Keby ste teraz na mňa namierili prútiky a vyslovily tieto slová pochybujem, že by sa mi pustila čo i len krv z nosu". Zrazu k nemu zdvihla hlavu. V tvári mala zvláštny výraz.

Ťažko ho opísať slovami, miešali sa v ňom rôzne pocity: zúfalstvo, hnev....láska.

“Ideš ma zabiť Harry? “povedala potichu. Harry sa zarazil, takýmto tónom ju ešte nikdy nepočul hovoriť. „Chcel by si vedieť pravdu o svojej rodine?“ opýtala sa ho tým istým hlasom.“ Čo už len vy môžete vedieť o mojej rodine? Viem, že nech mi poviete čokoľvek budú to len klamstvá!“ Bellatrix sa naňho len chladne usmiala a povedala:

“V tom prípade navrhujem aby si sa lepšie pozrel na toto.“ a hodila pred neho nejaký zrolovaný pergamen. Mieriac prútikom na Bellatrix sa Harry zohol po pergamen. „Otvor ho“ povedala mu Bellatrix potichu. Harry roztvoril pergamen a pritom nevedomky sklopil prútik.

Bellatrix však neurobila nič. Harry začal pergamen čítať odspodu. Zistil, že je to rodokmeň.Posledné meno bolo: Harry Potter. Nad ním boli dve mená:

James Potter a Lilly Evansová-Potterová. Od mena James Potter viedla však ešte jedna čiara, keď sa Harry prizrel bližšie bolo tam napísané meno: Belatrix Potterová-Lestrangeová, a pod menom bolo ešte napísané: Kvôli jej bezpečnosti bola ukrytá medzi Blackovcami po vzájomnej dohode s Potterovcami, bola tiež zapísaná do ich rodokmenu ako Bellatrix Blacková. Harrymu telom akoby prešiel elektrický impulz.“ Takže Dursleyovci nie sú moji jediní príbuzní“ Zostala mi ešte teta z otcovej strany rodiny“ a potom ho to poznanie zasiahlo ako blesk.“ Áno zostala mi rodina lenže aká.

Je to niekoľkonásobná vrahyňa.To áno ale aj tak je to moja rodina.“Harry si takto niekoľko minút protirečil vo vlastnej hlave, až ho Bellatrix oslovila:“ Vidím,že ťa trápi mnoho nezodpovedaných otázok.“ povedala potichu.“ Tak prečo ich nevyslovíš nahlas?“ Harry tam len stál a nebol schopný slova. Prvá z mnohých otázok , ktoré mu vírili v hlave bola:“Ako si môžem byť istý, že toto celé nie je Voldemortova pasca?“ Bellatrix sa len usmiala a odpovedala mu:“ Harry Harry Harry.“ Povedala s úsmevom.

“ Ešte ti nezišlo na um, že zatiaľ čo si tu ti v pokoji prezeráš rodokmeň vlastnej rodiny som ťa mohla zabiť už mnohokrát.“ Harry v duchu uznal, že mala pravdu, zatiaľ čo si tu on pokojne vyčituje a ona stojí oproti nemu s prútikom v ruke mohol byť už skutočne dávno mŕtvy.“ Ak si naozaj moja teta prečo si sa ma nikdy doteraz nepokúšala hľadať?“ opýtal sa jej zmatene.“Ako je napísané v tom rodokmeni bola som ukrytá u Blackovcov, a keďže som s tým odlúčením nesúhlasila tak mi tvoj otec vymazal spomienky.“ odvetila mu pokojne. Harrymu teraz obrovský kus mozaiky zapadol na svoje miesto.“ a môžeš mi tykať.“ povedala mu s úsmevom.“ A spomínala si nejakú pravdu o rodine“pripomenul jej Harry jej výrok.Bellatrix začala hovoriť:“Viem,že v duchu si teraz asi hovoríš:“čo za rodinu mi to zostalo“ Viem, že máš celkom slušný prehľad o mojej údajnej smrťožrútskej minulosti. povedala s úsmevom. Harry chcel niečo povedať ale nenechala ho, a pokračovala dalej:“ Vieš Harry to celé čo sa dnes deje okolo Voldemorta, myslím to, že je temný pán atd. Celé je to kamufláž Dumbledore a Voldemort boli spolupracovníci.Harry vyvalil oči ale nepovedal nič. Belatrix pokračovala: “Skutočným temným pánom bol tvoj otec Harry je pravda, že ho zabil Voldemort, lenže zabil ho zbabelo odzadu. V skutočnom súboji by proti tvojmu otcovi nikdy nemal šancu. Harry ju konečne prerušil:“ počkaj! zastavil ju „hovoríš, že sa ti vrátili spomienky.

Prečo sa ti vrátili práve teraz?“ Vieš keď si na mňa vyslal smrťiacu kliatbu celkom sa ti nevydarila.“povedala mu s úsmevom ,“ale bolo v nej neuveriteľne veľa magickej energie a keby si túto energiu, ktorú máš v sebe ovládal už by som bola mŕtva.,ale to že tá energia nebola celkom ovládnutá spôsobilo aj isté vedľajšie účinky zaklínadla .ako v tomto prípade navrátenie vymazaných spomienok. “ukončila Bellatrix svoj vyčerpávajúci monológ.““A tvojím osudom je stať sa novým temným pánom. dodala ešte .

“

“ale čo proroctvo...“začal Harry ,ale Bellatrix ho prerušila:“ to proroctvo bolo iba Dumbledorov výmysel aby ťa udržal pri sebe.““Ale prečo ma potreboval udržať pri sebe, keď som bol syn temného pána?“ opýtal sa Harry zmatene.“ Chcel ťa udržať pri sebe preto, aby si sa nedostal do kontaktu so mnou a nedozvedel sa to čo ti tu teraz hovorím.“ odvetila mu.“ Tak čo Harry budeš sa učiť znalostiam temného umenia ktoré sa v našej rodine dedí z generácie na generáciu?“ opýtala sa ho potichu.

Harry tam stál a na túto otázku nevedel odpovedať. Belatrix naňho pozrela, usmiala sa a povedala:“ Chápem ťa takéto poznanie muselo byť pre teba takto bez prípravy veľmi ťažké.“ povedala mu nežne.“ Keď sa rozhodneš napíš mi, tvoja sova ma určite nájde.“ dodala ešte a odmiestnila sa

Zpět na obsah

Kapitola 2: Kapitola 2

Na druhý deň Harry stál v úplne prázdnom dome Dursleyovcov(ktorí boli už po smrti. Na mŕtve telá použil miznúce zaklínadlo, členom rádu posielal pravidelne správy o tom, že je v poriadku. Ľudia z rádu mu napísali, že ho už ich ľudia nesledujú, tak aby bol opatrný.).Harry uvažoval nad tým čo mu včera povedala jeho teta.Zvláštne je že odkedy sa dozvedel kto v skutočnosti je Bellatrix Lestrangeová tak ju začal mať rád.Áno skutočne Harry Potter si obľúbil Bellatrix Lestrangeovú. Premýšľal o jej návrhu celý deň a neskoro v noci asi o druhej sa rozhodol, chytil do rúk brko a pergamen a začal písať:

Milá teta
Rozhodol som sa, že návrh,ktorý si mi dala pred pár dňami príjmem.Rád by som sa s tebou o tom porozprával medzi štyrmi očamiProsím ťa odpíš mi čo najskôr kedy a kde sa môžeme stretnúť.

Harry

Keď Harry dopísal ešte niekoľkokrát si dopis po sebe prečital.Potom ho priviazal Hedvige na nohu a vyhodil ju z okna zo slovami:“Toto prośim ťa odnes mojej tete Bellatrix“ zašepkal jej ptredtým ako ju vyhodil z okna..Medzitým o mnoho míľ ďalej na ústredí smrťožrútov Bellatrix Lestrangeovás sedela v kruhu Voldemortových najvernejších., počúvala megalomanské plány človeka, ktorý zabil jej brata.Voldemort sa jej nevypytoval na to či sa jej podarilo zabiť Harryho, pretože tento útok bol namierený voči Dursleyovcom, a vyšiel takže Voldemort Bellatrix pred všetkými vyznamenal. Bellu na druhý deň zobudilo klopkanie na okno. Keď zdvihla hlavu k oknu všimla si, že je to nádherná snežná sova harryho sova.Vyskočila a utekala sove otvoriť.Keď sove náhlivo odviazala z nohy list od harryho všimla si, že sova tam aj naďalej stojí.“harry jej asi povedal nech čaká kým nenapíšem odpoveď.“pomyslela si.Keď čítala harryho list usmievala sa stále vačšmi a vačšmi keď dočítala usmievala sa už od ucha k uchu. Rýchlo otočila list na druhú stranu a začala písať stručnú odpoveď:

Zajtra po teba prídem

Bellatrix

Priviazala list sove na nohu a vyhodila ju z okna. Potom si ľahla do postele a spala ďalej.Nespospala si však dlho, zanedlho ju zobudil výkrik je manžela Rodolphusa .Bella okamžite vstala z postele a z nočneho stolíka vytiahla prútik.Keď vošla do druhej miestnosti uvidela svojho muža ako bojuje s neznámim, ptravdepodobne čerstvo prijatým členom rádu. .

Namierila prútik na postavu v plášti a vykríkla „Avada Kedavra.“Po miestnosti sa rozlialo jedovato zelené svetlom, potom bolo počuť zasvišťanie blížiacej sa smrti.Keď zelená žiara ustala Bella uvidela na zemi ležiace telo a a podľa jeho prázdneho pohľadu uśudila, že je mŕtvy.“Vďaka.“povedal Rodolphus. Bella namierila na telo a povedala:

“Evanesco“. Mŕtve telo zmizlo z podlahy. „Chcela by som sa s tebou o niečom porozprávať.“povedala Bella .Rodolphus len prikývol.Bella sa pustila do rozprávania.Vyrozprávala mu všetko od toho,že James Potter bol jej brat a bol temnym pánom zatiaľ čo Voldemort bol iba Dumbledorovým sluhom.Keď skončila Rodolphus na ňu len vyjavene pozeral a zdalo sa, že nie je schopný slova.“A si si istá tým čo mi tu hovoríš?“dostal zo seba napokon.“Stopercentne.“potvrdila s úsmevom.“Môžeš to podložiť nejakými dôkazmi_“opýtal sa jej Rodolphus.Bella mu podala ten istý rodokmeň čo Harrymu.Rodolphus sa pri jeho čítaní tváril podobne ako Harry.Keď dočital spýtal sa jej:“ Čo teraz plánuješ urobiť?““Chcem Harryho naučit umeniu čiernej mágie a urobiť z neho nového temného pána.“odvetila.Rodolphus na ňu pozrel a povedal:“Verím ti a stojím za tebou.“Bella sa len usmiala a povedala:“ďakujem.“ V tej chvíli obaja pocítili dobre známe pálenie na zápestí.Pozreli na seba a odmiestnili sa.Keď sa objavili pred Voldemortom, všimli si, že dorazili medzi prvými. Voldemort na nich pozrel a pokynul im aby si sadli. V tej chvíli sa začali primiestňovať aj ostatní.Porada sa pretiahla ž do neskorých nočných hodín, aj keď sa na ničom poriadnom nedohodli.Keď sa vrátili domov okamžite padli do postele a zaspali. Na druhý deň obaja vstali veľmi zavčasu.Celé dopoludnie prebehlo rutinne, po obede sa Bella premiestnila do domu

. Harry práve sedel za stolom a čítal nejakú knihu keď sa Bella primiestnila. Zdvihol hlavu a povedal:“ Á to si ty už som si myslel...ale nič.“ “Mám dobré správy“povedala Bella s úmevom.“Aké?“opýtal sa Harry bez nadšenia. “Našla som ďalšieho človeka, ktorý je ochotný sa k nám pridať.“oznámila mu.“ Harry vyvalil oči.“ Kto je to ?“opýtal sa prekvapene. “Je to môj manžel Rodolphus.“ Odvetila. Onedlho ťa s ním zoznámim dodala ešte. Harry prikývol. “Kedy môžeme vyraziť?“ opýtal sa “Ak si pripravený tak aj hneď teraz.“odvetila.“ Hneď som tu len si skočím po veci.“ povedal Harry.Bella prikývla.Harry vybehol hore schodmi, Bella zatiaľ postávala v kuchyni. Harry sa onedlho vrátil aj s kufrom. Bella povedala:“Teraz sa premiestnime do nášho domu. Nemôžme použiť hop-šup prášok. Ministerstvo by to hneď zistilo a ak by to vedelo ministerstvo do niekoľkých minút by to vedeli aj ľudia z rádu, a to si nemôžeme dovoliť. Harry prikývol na znamenie, že rozumie. Pristúpil ku Bellatrix a chytil sa jej zápestie.“tak na tri.“povedala „ Raz, dva, tri...“ harry pocítil šklbnutie a odrazu stál pred nejakým už na pohľad veľmi starým a neudržiavaným domom.“Určite chápeš, že celoštátne hľadaným vrahom sa ťažko zháňa prvotriedne ubytovanie.“poznamenala sarkasticky. “Jasné.“uškrnul sa Harry. Z domu vyšla akási postava zahalená v čiernom plášti. Bol to Rodolphus Lestrange. Keď pristúpil k nim Bella povedala: „ Myslím páni, že vás dvoch nemusím predstavovať.“ „To teda nemusíš“ uškrnul sa Rodolphus. Keď vošli do domu Harry si všimol, že prvý dojem ho v tomto prípade klamal. Všetko bolo zariadené v duchu čiernej mágie. Zvláštne je .že odkedy sa Harry dozvedel kto v skutočnosti je a čo je jeho poslaním, našiel veľkú záľubu v čiernej mágii, smrťiacich a mučiacich kúzlach. A v postate všetkom čo malo určitý temný charakter. Keď len tak neviazane hovoril s Bellou a Rodolphusom, zistil. že so svojim strýkom si veľmi dobre rozumie. Spoločnú záľubu našli hlavne v smrťiacich kliatbách a akýchkoľvek kúzlach s veľkou mocou, zatiaľ čo Bella bola zameraná skôr na mučiace kliatby ako napríklad Cruciatus. Takto spolu hovorili až do neskorých nočných hodín. Keď sa konečne zhodli, že už je čas ísť spať boli už takmer dve hodiny. Bella zaviedla Harryho do jeho izby kde mu už medzitým domáci škriatkovia vyložili jeho veci. Popriali si navzájom dobrú noc a Bella odišla a nechala harryho osamote. Vedela, že si potrebuje utriediť myšlienky. Harry bol však taký unavený, že zaspal takmer hneď potom čo si ľahol do postele. Keď sa na druhý deň ráno prebudil a zišiel do kuchyne. Za stolom sedela Bella s Rodolphusom ( Harryho Bella pri včerajšom rozhovore priam dotlačila k tomu aby ju a Rodolphusa oslovoval krstnými menami pretože tvrdila, že keď jej hovorí „teta“ cíti sa hrozne staro) a o niečom sa spolu bavili tak zanietene, že si ani nevšimli, že Harry už vstal.“ Dobré ráno.“ Pozdravil Harry. „Dobré.“ Odzdravili Bella s Rodolphusom zborovo.“ Dáš si niečo na raňajky.“ opýtala sa Bella. „Teraz nie ďakujem.“ odvetil. „ Práve sme sa bavili o tom, ktoré kúzla by si sa chcel naučiť ako prvé.“povedala mu Bella.“ A keďže ťa tu teraz máme pekne osobne tak už sa nemusíme zdržovať zbytočnými úvahami a prejdime rovno k veci.“ Dodala s úsmevom. „ Ktoré kúzla by som sa podľa vás mal učiť ako prvé?“ opýtal sa Harry „ Mučiace!“ vykríkla Bella. „Smrťiace!“ vykríkol zároveň Rodolphus. Harry sa len usmial a potom povedal: „A nedalo by sa to nejako skĺbiť dohromady?opýtal sa“ Lebo inak sa mi tu pravdepodobne povraždíte.“ Dodal s úškrnom. „ Veľmi vtipné.“ Poznamenal sarkasticky Rodolphus. „ takže kedy môžeme začať?“ opýtal sa Harry veselo. „Pre mňa za mňa aj hneď.“ Uškrnula sa Bella. Hneď potom ako sa harry naraňajkoval, ho Rodolphus zaviedol do pivnice. Ukázalo sa, že sa tam nachádza jedna veľmi priestranná miestnosť. „Je to zabezpečené tými najstaršími kúzlami. Ministerstvo ani náhodou nezistí, že tu niekto čaroval.“ Vyhlásil Rodolphus so zjavnou pýchou. „ Však si to zabezpečenie robil ty?“ opýtal sa ho Harry s pochopením. „ Hmm...Áno ale ako si na to prišiel?“ opýtal sa prekvapene Rodolphus. „ Keby si to nerobil ty neukazuješ mi to s takou pýchou.“zaškeril sa Harry. Vtom zišla dole k nim aj Bella a povedala: „ Harry myslím, že s tvojím výcvikom by sme mali začať až zajtra lebo teraz som si všimla, že táto miestnosť potrebuje ešte nejaké kozmetické úpravy. Oznámila mu Bella. Harry to pochopil a prikývol. Zvyšok dňa si Harry opakoval nejaké kúzla bielej mágie, ktoré preberali v nižších ročníkoch. Večer Harry zistil, že aj keď nerobil nijakú zvlášť namáhavú činnosť je prekvapivo veľmi unavený. Zaspal hneď ako sa uložil do postele.

Zpět na obsah

Kapitola 3: Kapitola 3

Harry ráno vstal vykonal potrebnú hygienu, zišiel do kuchyne a naraňajkoval sa. Keď už dojedal s pivnice vyšla Bella. Na tvári mala mimoriadne spokojný výraz.“ Čo sa deje?“ opýtal sa Harry prekvapene. „Práve som dokončila posledné úpravy v pivnici.“ Oznámila mu s úsmevom „ Takže môžeme začať s tréningom.“ Dodala ešte. „Poď sa pozrieť.“ Pokynula mu. Harry za ňou zišiel dolu. Keď uvidel ako je to tu upravené ihneď mu zišla na um Núdzová miestnosť, ktorú v piatom ročníku použili ako hlavný stan Dumbledorovej armády. „Je to tu zariadené podobne ako Rokfortská núdzová miestnosť. A aj to tu funguje podobne Objaví sa tu čokoľvek na čo si pomyslíš.“ Povedala s úsmevom Medzitým zišiel k nim ja Rodolphus.“ Môžeme začať?“ opýtal sa. Harry aj Bella prikývli. Bella mávla prútikom a uprostred miestnosti sa objavila nádoba. Keď sa harry prizrel bližšie uvidel, že je plná myśí. Spýtavo pozrel na Bellu. Ona sa len usmiala a povedala: „Vieš Harry na kúzla ktoré ťa idem učiť by si asi dobrovoľníkov nezohnal“. „ Začneme s neodpustiteľnými kliatbami.“ Povedala Bella. „ s Imperiusom. Predpokladám, že vieš na čo slúži“.dodala. Harry prikývol. „Zaklínadlo je „Imperio“. Aby si bol schopný niekoho ovládnuť musíš to chcieť a musíš sa vžiť do toho človeka, ktorého chceš ovládnuť. Poučila ho.
Harry prikývol, namieril na myš a vykríkol: „Imperio!“ „Skús jej niečo prikázať“ povedala mu Bella. Harry sa zamyslel. „Uhryzni sa!“ prikázal napokon. Myš sa skutočne uhryzla.“ Výborne! Teraz to vyskúšame na ťažšom cieli“ povedala mu Bella a zvláštne sa pritom usmievala a pozerala na svojho manžela.“ A čo má byť ten ťažší cieľ?“ opýtal sa Rodolphus s obavami. „ Ty“ povedala Bella s úsmevom. „ Harry teraz urobíš to isté s Rodolphusom. A prosím ťa neprikazuj mu nič nemorálne. Zaškľabila sa “A ty sa zatiaľ nebráň“ povedala Rodolphusovi. Harry naňho namieril prútik a povedal: „Imperio“ Rodolphusovi sa zrazu v očiach zjavil neprítomný výraz.“ Dobre to stačí. Ovládol si ho.“ povedala Bella. Harry mávol prútikom a zrušil kliatbu.“ „Dobre teraz to zopakujeme, ale s tým rozdielom, že teraz sa bude Rodolphus brániť.“povedala Bella. Obaja prikývli.“Imperio“ vykríkol Harry. Teraz pocítil , že ovládnuť človeka nie je také jednoduché. Rodolphus sa bránil, bránil Harryho mysli aby sa vžila doňho. Asi po troch minútach urputného súboja myslí sa Harry zmohol na mimoriadne silný útok, ktorý prelomil Rodlphusovu obranu. V očiach sa mu objavil zasnený výraz ako keby lietal v oblakoch. Harry mávol prútikom a obaja od vyčerpania klesli na kolená. “No toto bolo trochu zložitejšie, ale keď to o chvíľu skúsime znovu Rodolphus sa bude brániť viac.“ Povedala Bella „Hm.. Bella ja som sa bránil zo všetkých síl.“ Povedal mierne zahanbene Rodolphus. Harry aj Bella sa zatvárili nanajvýš prekvapene. Ťažko povedať, ktorý viac Bella sa zamyslela a povedala: „ No dobre vyzerá to tak , že teraz budeš skúšať na mne“ oznámila mu. Harry sa zaškeril.“ Nie že ťa napadne prikazovať mi niečo nemiestne“ povedala mu výhražným hlasom. Harry sa len uškrnul. Znovu sa rozostavili po miestnosti a Harryho prvý pokus bol síce neúspešný, ale takmer sa mu to podarilo. Na druhý pokus ju po obrovskom vypetí vnútorných síl predsa len ovládol, ale to už bol unavený na najvyššiu možnú mieru . Takže vyšli hore do jedálne kde Bella vyčarovala večeru. Pri jedle Bella povedala Harrymu: „Povedala by som, že Imperius si už zvládol takže zajtra prejdeme na Cruciatus.“ „ Na čom to budem skúšať? Opýtal sa Harry „ lebo dosť pochybujem o tom, že vy dvaja by ste boli až taký ochotný.“ Uškrnul sa.“ „ Nie až taký ochotní naozaj nebudeme ale nejako to už vyriešime.“ Povedal Rodolphus. Keď dojedli rozišli sa do spální. Harry zaspal takmer okamžite. Túto noc mu však nebolo súdené spať pokojne. Snívalo sa mu že stojí v nejakej tmavej miestnosti. Zrazu sa ozvalo klopanie na dvere.“ Ďalej“ povedal Harry zvláštnym chladným hlasom, ktorý nepatril jemu, ale bol mu povedomý. Do miestnosti vstúpila postava zahalená v čiernom plášti. „ Volali ste ma pane?“ ozval sa spod kapucne hlas , ktorý Harry veľmi dobre poznal. Bol to hlas Luciusa Malfoya. „ Ó áno Lucius volal som ťa lebo Avery mi povedal, že máš pre mňa nejakú dôležitú informáciu.“ Prehovoril znovu Harry. „ Mám pane.“ Začal Mafoy „ Pane dozvedel som sa, že Lestrangeovci nás zradili.“ „ako si to zistil?“ opýtal sa Harry (Voldemort). „ Sledoval so ju a videl som ako si k sebe nasťahovala Harryho Pottera a učila ho neodpustiteľné kliatby“ zašepkal Malfoy. „ Dobre Lucius . Môžeš ísť.“ Pokynul mu Harry. „ Harry!! Harry!!“ budil ho Rodolphus. „ Čo sa deje?“ opýtal sa Harry. „ Začal si vykrikovať zo sna tak som ťa zobudil“ pokrčil plecami Rodolphus. „ Dobré ráno“ vstúpila do izby Bella Harry sa odrazu rozpomenul na svoj sen. „ Voldemort o nás vie.“ Povedal.“ Čože?“ nechápala Bella. „ Malfoy niekoho z vás sledoval a zistil o čo sa tu pokúšame.“povedal dôrazne Harry. „Došľaka!!“ uľavil si Rodolphus. „Pokiaľ Voldemort poslal svojich ľudí okamžite čo asi spravil tak sa sem nedostanú skôr ako o týždeň .“ povedala Bella.“ “Prečo až o týždeň?“ nechápal Harry. „Lebo široké okolie je začarované proti premiestňovaniu“ vysvetlil Rodolphus. „Takže sa s tvojou výukou musíme poponáhľať“ poznamenala Bella. „ Ideme dolu.“ Zavelila Bella. Zišli do pivnice. Bella začala hovoriť: „Keď chceš na niekoho použiť Cruciatus musíš naozaj chcieť tomu človeku ublížiť. Zo začiatku ho budeš schopný použiť len na osoby, ktoré naozaj nenávidíš, ale neskôr ho už budeš schopný použiť na kohokoľvek“ povedala Harrymu Bella. Podobne ako včera Bella mávla prútikom a znovu sa objavila nádoba s myšami. Harry jednu vybral namieril na ňu prútik a vykríkol: “Crucio“. Myš sa začala krútiť v bolestiach. „Výborne“ pochválila ho Bella „Priveď ho“ prikázala Bella Rodolphusovi. Rodolphus vyšiel z miestnosti a o chvíľu zo sebou priviedol človeka,ktorý už na prvý pohľad vyzeral ako mukel.“ Teraz to vyskúšaj na ňom.“ povedala mu Bella. „Harry sa zarazil. „Pochop musíš si zvyknúť aj na to, že to budeš používať na ľuďoch.“ povedala Bella.“ Ja viem len prvýkrát je to trochu zvláštne“ povedal Harry s úsmevom.„ Zvykneš si.“ Usmiala sa Bella. Harry namieril na neznámeho prútik. “Crucio“vykríkol. Muž sa okamžite začal zvýjať v bolestiach, ale Harry vo svojom vnútri neprestával živiť túžbu ublížiť mu. Keď mu začala s úst vytekať krv Bella ho zastavila. “Výborne Harry zdá sa, že talent na túto kliatbu si zdedil po mne.“usmiala sa. „A teraz zostáva už len jedna vec.“ Prehovoril Rodolphus. „Aká?“ nechápal Harry. „Doraz ho“ povedala Bella pokojne. Harry sa len usmial namieril na muža prútik a vykríkol:“ Avada Kedavra!“ Z prútika mu vyšľahol prúd zeleného svetla s ktorého už na prvý pohľad vyžarovala obrovská moc. Prúd svetla sa vpil do mužovej hrude. Po izbe sa rozlialo Harrymu dobre známe zelené svetlo, potom sa ozvalo zasvišťanie akoby vzduchom letelo čosi ťažké. Keď zelená žiara ustala na zemi ležalo mŕtve telo neznámeho mukla. Jeho prázdny pohľad jasne svedčil o tom, že je mŕtvy. Vtom sa zhora ozvalo puknutie. „Ako keby..“začal Rodolphus“ sa niekto primiestnil“ dokončil Harry . Všetci traja vytiahli prútiky a vyšli nahor. V kuchyni stáli dve postavy keď uvideli, že domáci vedia o ich prítomnosti, zložili si masky. Boli to Crabbe a Goyle. „ Myslím, že Voldymu už dochádzajú sily keď na zlikvidovanie svojich dvoch bývalích najlepších ľudí pošle takýchto kreténov“ uškrnula sa Bella. Crabbe a Goyle sa hlúpo zatvárili(čo nie je až taký rozdiel oproti normálu), potom vytiahli prútiky. Harry mal po prvýkrát vyskúšať svoje nové znalosti v boji. Namieril prútik na Goyla a vykríkol“ Crucio“. Goyle spozoroval záblesk červeného svetla neskoro a tesne uskočil, ale to ho už zasiahol zelený záblesk, ktorý naňho vyslala Bella. Zablyslo sa zelené svetlo a Goyle už o chvíľu ležal na zemi mŕtvy. Crabbe ihneď zbadal, že nemá šancu tak sa otočil a dal sa na útek, ale to ž Harry naňho vyslal Cruciatus. Zasiahol. Crabbe sa začal krútiť v bolestiach. Bella pokynula Harrymu nech sklopí prútik. Urobil tak. „ Poslal sem Voldemort okrem vás aj niekoho iného?“ opýtala sa Bella hoci poznala odpoveď „Nie“zasyčal Crabbe. Bella sa len ľadovo usmiala vstala namierila naňho prútik a prehodila:“Smola“ potom vykríkla: „ Avada Kedavra!“ „Použila som legilimenciu a vyzerá to tak, že Voldemort sem poslal celú svoju armádu. Takže musíme vypadnúť“ povedala naoko pokojne. „Do dvoch minút sa tu dole stretneme so všetkými svojimi vecami a pôjdeme na jediné miesto kde by nás Voldemort nehľadal.“ Prikázala im. „Kam pôjdeme?“ opýtal sa Harry „ K Malfoyovcom“ odvetila. „ Veď Lucius nás udal Voldemortovi.“ Namietol Rodolphus „A dosť pochybujem o tom, že teraz nás privíta vo svojom dome s otvorenou náručou.“ Dodal ironicky. „Povedala som snáď, že tam pôjdeme v mieri?“ poznamenala pokojne. „Som si istá, že moja sestra ani Draco nebudú odporovať, keď im všetko vysvetlíme. Takže nám stačí zabiť Luciusa. Povedala. Do dvoch minút sa skutočne zišli v pivnici Bella vydala ešte niekoľko inštrukcií ohľadom boja a vyrazili. Premiestnili sa pred pozemok Malfoyovcov pretože okolie domu bolo začarované proti premiestneniu. Keď prišli ku starodávnym bohato vyrezávaným dverám Harry sa chystal zaklopať, ale Bella ho zastavila: Harry pametaj na to, že tento dom chceme obsadiť nie zničiť. Prútik maj pripravený. Otvorí ti pravdepodobne domáci škriatok. Hovoriť budem ja s Rodolphusom. Škriatkovi oznámime, že sme ťa chytili a chceme ťa vydať Voldemortovi len sa ešte predtým chceme s tebou trochu pohrať. Keď nás vpustí dnu zavedie nás do haly, kde budeme čakať na Luciusa. Keď dorazí zabijeme ho pravdepodobne tam budú aj Narcissa s Dracom takže dávaj pozor aby si ich nezasiahol.“ Harry prikývol. Bella zaklopala. Ako predpokladala otvoril im domáci škriatok. Bella povedala škriatkovi všetko tak ako sa dohodli. Ten ich uviedol do ohromnej príjmacej sály. Nečakali dlho. Onedlho vstúpili do miestnosti traja Malfoyovci. Lucius Malfoy predstúpil pred nich a povedal: „Gratulujem vám k tomuto úspechu a dúfam, že pred temným pánom spomeniete aj moju zásluhu na tomto úspechu.“ Povedal preňho typickým úlisným hlasom. „ Určite „ usmiala sa Bella. Harry na ňu spýtavo pozrel a ona prikývla. Harry Okamžite vytiahol prútik a namieril na Malfoya s výkrikom: „Avada Kedavra!“. Malfoy ale reagoval pohotovejšie než by ktokoľvek z nich čakal . Vo chvíli keď z Harryho prútika vyšľahol zelený záblesk, pohotovo uskočil dozadu. A už aj vytasil prútik a vykríkol: Crucio!“. Potom si vykúzlil štít. Harry nevedel aký štít to je ale už napohľad bol veľmi silný. Potom sa však ozval trojnásobný výkrik: „Avada Kedavra!“

Zpět na obsah

Kapitola 4: Kapitola 4

Lucius Malfoy ležal na zemi mŕtvy.
„ Proti takej mocnej kliatbe by nepomohol žiadny štít“ prehovoril Rodolphus. Harry pristúpil k mŕtvemu telu namieril naň prútik a vykríkol: „Mortetio“. Kliatba udrela do Malfoyovho mŕtveho tela. Na sekundu sa rozžiarilo červené svetlo. Keď žiara ustala z Malfoyovho tela zostala už len hromádka popola.
„Mohol by mi konečne niekto vysvetliť čo sa tu deje?!“ zvrieskla hystericky Narcissa Malfoyová. Vysvetľovania sa ujala Bella. Keď dohovorila Draco a Narcissa sa tvárili absolútne šokovane.
„Takže nám pomôžete?“ opýtal sa Harry. Dlho sa zadívala na Harryho a povedala: “ Som ochotná ti pomôcť pod jednou podmienkou.
“ „Akou?“ opýtal sa „Chcem aby naša rodina bola zbavená svojej povesti.
“ Harry prikývol. „ Keď zničíme našich nepriateľov bude naša rodina najváženejšia na svete.“ Povedal Harry odhodlane.
„Pomôžeme ti“ prehovoril konečne Draco. Celý zvyšok dňa strávili zoznamovaním. Vlastne zoznamovať sa musel len Harry, ale aj tak to bolo dosť vyčerpávajúce. Preto okamžite ako ho škriatkovia zaviedli do jeho novej izby, ešte oblečený padol na prikrývky a zaspal. Keď ráno zišiel do kuchyne, práve prebiehala bojová porada. „Dobré ráno“ pozdravil Harry rozospato. „Dobré“ odzdravili všetci zborovo. „ Harry práve sme sa bavili o tom či potrebujeme špióna na Rokforte.
Čo si o tom myslíš?“ oslovila ho Bella.
„ Ja som za“ povedal Harry
„ A kto by mal byť ten špión?“ opýtal sa.
„Ty“ odvetil Rodolphus pokojne.
„ Prečo ja?!“ rozčúlene sa spýtal Harry.
“ Lebo tebe jedinému budú veriť na sto percent, a keďže si už dospelý určite ťa prijmú aj do rádu“ vysvetlila mu Bella.
„ Súhlasím“ prikývol Harry.
„ Ale myslím, že by som tam mal mať aj nejaké krytie“ dodal.
„Budeš mať. Budem tam ja v prestrojení za Lupina. A budem používať všehodžús.“ Povedala.
„Prečo za Lupina?“ nechápal Harry.
„ Lebo nedávno sa mi podarilo ho zajať a dobre ho ukryť. “ oznámila mu víťazoslávne.
„ Priebežne ho budem vypočúvať aby som sa o ňom dozvedela čo najviac, ale má dosť pevnú vôľu takže s vypočúvaním budem musieť počkať.“ Dodala znechutene
“Čo je?“ nechápala lebo Harry sa začal neovládateľne chechtať.
„Je ti jasné, že keď sa budeš vydávať za Lupina budeš musieť chodiť s Tonksovou?“ spýtal sa Harry cez smiech. Odrazu sa všetci pri stole rozrehotali.
„Došľaka“ uľavila si Bella.
“Mimochodom, kto teraz vedie rád?“ Opýtal sa Harry.
„ McGonnagallová „ odvetil Rodolphus.
„Došľaka tá nám narobí asi dosť problémov.“ Odfrkol si Harry znechutene.
„ Stále je to lepšie ako keby ich viedol Moody. To by sme potom zažili ródeo.“ Zaškľabil sa Rodolphus.
„ Harry školský rok začína už za pár dní. Kedy si pôjdeš nakúpiť veci?“ opýtala sa ho Bella.
“ Možno už dnes. Uvidím. “ Odvetil. „Harry potrebovala by som sa s tebou porozprávať medzi štyrmi očami.“ Povedala mu Narcissa. Harry prikývol. Keď spoločne vyšli do harryho izby Narcissa spustila:
„ Našiel sa Dumbledorov závet v ktorom píše, že si praje aby Draco naďalej študoval na Rokforte.“ Začala.
„ Čo je na tom také čudné? “ nechápal Harry „ Harry pochop. Vyzerá to tak, že Dumbledore bol veštec. On vlastne dopredu vedel, že zomrie.“ Hlesla Narcissa zúfalo.
“ No dobre ale stále nechápem čo je také tajné, že to nemohli počuť ostatní.“ Harry už začínal strácať trpezlivosť.
„ Harry ja od teba chcem aby si Draca ochraňoval počas školského roku.“ Harry už otváral ústa. „ Samozrejme nie vždy chápem, že by bolo nadmieru podozrivé keby si zrazu začal ochraňovať človeka, ktorý bol šesť rokov tvojím úhlavným nepriateľom.“ Dodala rýchlo. „ Dobre budem chrániť Draca vždy keď to bude možné . „ súhlasil Harry. Zišli dolu. Ostatní sa ich na nič nepýtali, lebo vedeli, že aj tak im nič nepovedia. Len Draco sa tváril podozrievavo. Harry si myslel, že Draco vie o čom hovoril s jeho matkou. O niekoľko minút sa porada skončila. Bella si však Harryho zavolala k sebe. Keď vošli do Harryho izby Bella ho oslovila: “ Harry počúvaj chcela by som ti ukázať zopár spomienok ešte z času keď vládol tvoj otec. „ Harry prikývol. Bella mu posunkom naznačila aby išiel za ňou. Keď vošli do jej izby zaviedla ho k mysľomyse. Chytili sa za ruky a Harry ponoril tvár do striebristej látky. Chvíľu sa točili v rozmazanom víre farieb a neidentifikovateľných tvarov. Keď zrazu dopadli na nejakú rozľahlú pláň. Harry sa poobzeral. Všimol si, že sa nachádzajú na statku Riddlovcov. Okolo nich lietali zaklínadlá a kliatby každého druhu a sily. Bella ho oslovila: „ V tejto bitke Voldemort prišiel o svoj ľudský zjav.
“ Oznámila mu. Vtedy Harry uvidel mladého Toma Riddla. Videl ako ho obklopila skupina ľudí ktorý mali na sebe čisto biele habity.
„ Toto je Voldemortova garda jeho najnebezpečejší ľudia. Sú medzi nimi napríklad: Arthur Weasley, Sirius Black, Remus Lupin alebo Alastor Moody.“ Upozornila ho „ A títo ľudia sa tiež podieľali na naplánovaní vraždy tvojho otca. „ dodala nenávistne. Medzitým sa Voldemort so svojimi najvernejšími stiahol do domu. Okamžite sa za ním pustila skupina ľudí na čele s harryho otcom bol medzi nimi Rodolphus, Bella, Narcissa, Rabastan. „ Myslím, že sa pôjdeme pozrieť za nimi“ povedala mu s úsmevom. Vošli do domu ako vychádzali po schodoch prekračovali mŕtve telá členov Voldemortovej gardy. Keď vošli do priestrannej sály na druhom poschodí naskytol sa im pohľad na nesmierne krutý boj. Všade lietali zelené záblesky poslední Voldemortovi stúpenci utekali. Vyskakovali z okien a za letu sa odmiestňovali, pretože dom bol začarovaný proti premiestňovaniu. Voldemort už stál sám a bolo vidno, že kliatby odráža s posledných síl. Ale ešte sa mu podarilo vzoprieť vstal namieril na skupinu ľudí pred sebou a vykríkol nejaké zaklínadlo, ktoré Harry nepoznal. Z prútika mu vyšľahol hrubý prúd červeného svetla. Ktorý zasiahol Rodolphusa . Izbou sa rozlialo červené svetlo. Keď žiara ustala, všetci Potterovci okrem Harryho otca boli omráčení. James Potter sa poobzeral okolo seba. Potom uprel svoj pohľad na Voldemorta. Namieril prútik na Voldemorta a z prútika mu vyšľahol prúd krvavočerveného svetla, ktorý sa vpil do Voldemortovho prútika. Onedlho začal z neho vychádzať naspeť . Z voldemortovho prútika ho vytláčal prúd zeleného svetla. Na tvárach obidvoch sa objavilo obrovské až nadľudské sústredenie. Prúd červeného svetla vrazil do voldemortovho prútika. Okolo voldemortovej tváre začali šľahať plamene. Postupne sa začal podobať na svoju súčasnú podobu. Vtedy sa celkom nečakane primiestnil Dumbledore. Prudko šľahol prútikom čím odťal Jamesovi ruku. Ten vykríkol od bolesti a padol na kolená. Dumbledore chytil Voldemorta za rameno a odmiestnil sa s ním. James mávol prútikom a ruku si uzdravil si ruku. V tej chvíli sa začali ostatní prebúdzať. Bella chytila Harryho za rameno. Harry pocítil trhnutie a už leteli nahor . O chvíľu sa objavili v Bellinej izbe.
„ Tak teraz ti ukážem ešte dve spomienky jedna sa odohráva tesne po svadbe tvojich rodičov, a druhá zachytáva dobytie Durmstrangu . “ povedala mu.
„ Môj otec dobyl Durmstrang? „ prekvapene sa opýtal Harry
„ Samozrejme bola to jedna z najdôležitejších vojnových udalostí. Určite vieš, že Durmstrang bol odjakživa školou temných mágov. “ odvetila. Harry prikývol.
„ Spomienka na ktorú sa teraz pozrieme zobrazuje ako sa tvoj otec dozvedel pravdu o svojich schopnostiach a pôvode. “ vysvetlila mu. Znovu sa ponorili do víru spomienok. Objavili sa pred nejakým honosne zariadeným domom.
„ Toto je Godrikova úžľabina asi pred osemnástimi rokmi. „ informovala ho. Vošli do domu. Bella ho zaviedla do nejakej miestnosti, o ktorej si harry myslel, slúži na ukladanie rodinnej histórie. Na policiach boli rôzne knihy a zvitky pergamenov. V miestnosti okrem nich stáli tiež Harryho otec a Bella v mladšom vydaní. Obaja sa horúčkovito prehrabovali v policiach. Akoby niečo hľadali.
„ Hľadáme rodokmeň našej rodiny, pretože sa práve prejavili naše schopnosti. “ informovala ho Bella.
„ Aké schopnosti? „ nechápal Harry.
„ Každý člen našej rodiny sa narodí s nejakými zvláštnymi schopnosťami, ktoré súvisia s čiernou mágiou. “. vysvetlila mu.
„ S čím ste sa narodili otec a ty? “ opýtal sa.
„ Ja som dokážem ľuďom spôsobovať bolesť myšlienkou. Znamená to , že keby som si teraz pomyslela, že máš pociťovať bolesť silnejšiu ako Cruciatus, tak sa to stane. A tvoj otec zasa dokázal ľudí ovládať dokázal sa do nich prevteliť a tiež im vsugerovať svoje myšlienky. Bolo to niečo ako Imperius ale proti tomuto neexistovala obrana. “ odvetila.
„ S čím som sa narodil ja? „ opýtal sa Harry
„ To ešte nevie nikto, ale niekedy teraz by sa mali tvoje schopnosti prejaviť. “ odvetila. Harry prikývol a sledoval dianie okolo seba. James práve víťazoslávne vykríkol. Bella (tá mladšia) pristúpila k nemu a tiež uprela pohľad na pergamen. Harry prešiel za nich na tiež nazrel do pergamenu. Bol to ten istý rodokmeň, ktorý Bella Harrymu ukázala pred niekoľkými týždňami. Bella chytila Harryho za rameno. Už po druhýkrát leteli prudko nahor. Keď sa znovu objavili v Bellinej izbe Harry prehovoril:
„ Naozaj nie sú žiadne indície aké schopnosti by som mal získať a kedy by sa mali prejaviť? “ opýtal sa Harry. „ Nie Harry. Pochop, že toto je starodávna mágia ešte z čias keď Rokfort nebol založený. „ odvetila.
„ A ešte nám zostáva posledná spomienka. „ povedala Bella potichu. Znovu sa ponorili do spomienok, ktoré Harry nemal nikdy uvidieť. Ocitli sa na zamrznutej pôde a pred nimi sa týčil starodávny hrad. Harry si domyslel, že je to Durmstrang. Na jednej strane boli členovia rádu, ktorí stáli na hradnom cimburí a hľadeli pred seba. Harry sa pozrel tým smerom. Uvidel armádu vskutku gigantických rozmerov. úplne vpredu kráčali nemŕtvy. Tí istí nemŕtvy, ktorých Voldemort použil na ochranu horcruxu. Za nimi kráčalo asi tisíc ľudí zahalených v čiernych plášťoch s kapucňami. Za nimi kráčali obri Nad touto armádou sa vznášali dementori a draci. Harry otvoril ústa chcel niečo povedať ale Bella ho posunkom zastavila.. V tej chvíli armáda zastala boli asi 500 metrov od hradu. Obrancovia len vydesene hľadeli na mostrózne vojsko pred sebou. Zrazu sa ozval strašný rev. Harry si pomyslel, že je to ako keby revala celá armáda a bola to aj pravda. Rev na chvíľu utíchol, ale to čo nasledovalo bolo stokrát horšie. Teraz sa ozval desivý, vysoký škrek, vydávali ho dementori spolu s drakmi. Obrancovia hradu sa chytali za hlavy mnohí dokonca aj padli na kolená. A vtedy sa to stalo. Nemŕtvy vyrazili. Takmer okamžite sa na nich zosypal dážď zaklínadiel. Niektoré ich trhali na kusy a iná spaľovali za živa. Vtedy si Harry všimol, že obri postúpili kúsok dopredu, zohli sa a zo zeme začali vytrhávať obrovské kusy skál a ľadu, ktoré potom vrhali na obrancov. Aj keď sa obrancovia urputne snažili zdalo sa, že nemŕtvych skôr pribúda ako ubúda. Keď sa Harry prizrel bližšie zistil, že je to pravda. Malá skupina ľudí stála bokom od hlavných bojov a kriesila stále nových a nových nemŕtvych. V tej chvíli dvaja obri pristúpili k hranej bráne a začali do nej trieskať zo všetkých síl. Dementori sa odrazu spustili nižšie a vrhli sa na už aj tak zdecimovaných obrancov a začali im vysávať duše. Zrazu Harry začul pekelnú ranu. Brána sa prelomila. Nemŕtvy aj ľudia sa okamžite pohli vpred a vtrhli do hradu. Onedlho sa nad hradom objavilo temné znamenie. Bella sa z Harrym vrátila. Keď sa potretíkrát objavili v Bellinej izbe Harry spustil salvu otázok:
„ Tak po prvé by ma zaujímalo kto vlastne ako prvý používal temné znamenie? „ „ Harry temné znamenie vymyslel a neskôr aj používal tvoj otec. To, že ho teraz používa Voldemort bola len súčasť dohody medzi ním a Dumbledorom. V tom vstúpil do izby Rodolphus a tváril sa mimoriadne vážne.

Zpět na obsah

Kapitola 5: Kapitola 5

„ Vyzerá to tak, že máme spoločnosť Sú tu ľudia z rádu. „ vyhlásil zlovestne. Harry aj Bella boli okamžite v strehu. „ Ktorí ľudia z rádu sú tu? „ opýtal sa Harry pokojne. „ Neviem nepoznám ich. Pravdepodobne nejakí nováčikovia. „ odvetil Rodolphus. „ Dobre postarám sa o nich. „ uškrnul sa Harry. Bella ho však zastavila: „ Nie Harry počkaj. Nekonaj tak unáhlene. Necháme to na Draca a Cissu. Aspoň si overíme ich lojalitu. „ uškrnula sa Bella zlomyseľne. Harry len prikývol. Všetci traja zostali hore. O chvíľu sa z dolu ozvali zvuky, ktoré sa dali jasne zaradiť medzi zvuky boja. Hluk zanedlho ustal. Zišli dole, prútiky mali pre istotu pripravené. Dole na nich čakali Draco s Cissou. Draco sa spokojne vyškieral. Na zemi ležali tri zviazané postavy. Harry sa sklonil k jednému z nich. Zložil mu kapucňu. Všimol si, že je len o niečo málo starší ako on. „ Kto vás poslal?
„ opýtal sa muža pokojne. „ Nikto! “ zavrčal. „ Ako myslíš “ usmial sa Harry. Namieril naňho prútik a vykríkol:
„ Crucio “. Neznámy sa začal šklbať a zmietať v takých bolestiach, že od bolesti nemohol ani kričať. Harry čakal. Čakal až dovtedy kým mu z úst nezačal vytekať prúd tmavej krvi. „ Kto vás poslal? „ opýtal sa znovu. A zatiaľ sa nenápadne pokúšal dostať do mužovej mysli. Nenarazil na žiadny odpor. „ Výborne takže je už absolútne mimo. „ pomyslel si. Pátral v mužovej mysli. Nenarazil však na nič zaujímavého. Opustil mužovu myseľ a preniesol sa do reálneho sveta. „ Neposlal nás nikto. Náhodou sme sa dozvedeli, že sa tu nachádzajú smrťožrúti tak sme ich chceli zlikvidovať. „ odpovedal muž na jeho otázku. Harry len prikývol a vstal. Odstúpil od nich. Mávnutím prútika ich posunul bližšie k sebe. Namieril na nich prútik a zvolal: „ Avada Kedavra! „. Keď ustala zelená žiara. Všetci traja ležali na zemi mŕtvy. Keďže už bolo neskoro tak sa všetci rozišli do spální.
Keď sa Harry zobudil, uvedomil, že už dnes bude musieť ísť na nákupy. Zišiel dolu do jedálne, kde naňho čakal Draco a netváril sa nejako zvlášť nadšene. „ Čo sa deje? „ opýtal sa Harry „ keďže ideš dnes nakupovať veci do školy idem aj ja a keďže mama má nejakú prácu tak si myslí, že mi tam budeš robiť ochranku. “ zašerik sa Draco. „ ako keby si neuvedomovala že sa budeme musieť rozdeliť. Keďže by bolo asi dosť podozrivé, keby si chodil po ulici s človekom, ktorého oficiálne nenávidíš najviac na svete.“ Dodal ešte Draco. Harry prikývol. „ O koľej odchádzaš? „ opýtal sa ešte Harry Draca. „ Asi o hodinu. „ odvetil Draco. Harry vyšiel po schodoch do svojej izby. Keď sa prezliekol a zišiel dolu už tam naňho čakala Bella s Rodolphusom. „ Myslím, že vám dvom by som mala objasniť zopár vecí . „ povedala Bella. Obaja na ňu hľadeli tak pokračovala: „ Takže keď budete na Rokforte môže si medzi sebou vymieňať informácie, ale nesmie vás pri tom nikto vidieť. Budem tam aj ja. Síce v Lupinovej podobe, ale aj tak budem na vás dvoch v rámci možností dohliadať. “ povedala a Harry s Dracom prikývli. Potom sa všetci premiestnili do Deravého kotlíku. Harry potom išiel podľa dohody ako prvý. Keď už mal nakúpené všetky veci, povedal si, že pôjde do Floriánovej cukrárne. Keď tam prišiel objednal si zmrzlinový pohár a čakal. „Harry! Harry!“ začul Harry výkriky. Keď sa obzrel zistil, že je to Hermiona. Keď prišla k nemu na rýchlo ho objala a spustila: „ Harry prepáč, že som ti ja ani Ron nenapísali, ale členovia rádu nás držali v absolútnej izolácii. Mňa aj Rona. Nemohli sme ani len vyjsť von“ hovorila Hermiona a v očiach sa jej pomaly objavovali slzy zúfalstva. „ No tak Hermi to je v poriadku rozumiem tomu. „tíšil ju Harry. „ Kto teraz vedie rád? „ opýtal sa harry aj keď už poznal odpoveď. „ McGonagallová. “ odvetila Hermiona. „ To sa dalo čakať. „ prikývol harry. Takto spolu sedeli a rozprávali sa až dovtedy kým neprišli Weasleyovci. Harry sa zo všetkými zvítal. A presne tak ako čakal sa mu všetci začali ospravedlňovať, že mu nemohli napísať. Až potom mu pán Weasley vysvetli, že na jeho ochranu nemohli poslať nijakých ľudí lebo všetci sú zamestnaní bojom so smrťožrútmi. Tak sa spolu vydali na nákupy. Keď nakupovali knihy stretli tam Lupina (Bellu). Samozrejme aj ten sa začal harrymu ospravedlňovať za to, že mu nepísal, pretože mal veľa práce pre rád. Harry sa pri týchto slovách len v duchu uškŕňal. Potom sa ešte odohrala jedna naplánovaná hádka s Malfoyom. Keď sa rozchádzali ešte sa dohodli, že sa stretnú 1. septembra v Rokfortskom exprese. Keď sa vrátil domov Draco tam už naňho čakal. Harry kývol hlavou na pozdrav. Školský rok začínal už za dva dni. Harry sa rozhodol, že tieto dva dni strávi štúdiom. Nikdy predtým by neveril koľko nových zaklínadiel sa dá za dva dni naučiť. konečne nadišiel deň odchodu do školy. Na nástupište išiel Harry v sprievode Belly(samozrejme v prestrojení za Lupina) a niekoľkých ďalších, pre Harryho neznámych členov rádu. Na nástupište dorazili kvôli bezpečnosti skôr ako ostatní. Harry si sadol do jedného kupé a čakal na Rona a Hermionu. Dorazili na poslednú chvíľu. A tvárili sa nejako zvláštne. Harryho myseľ bola však zamestnaná inými starosťami tak svojich priateľov až tak nevnímal. Počas jazdy sa v ich kupé ani raz neukázal Malfoy so svojimi poskokmi, čo bolo Ronovi s Hermionou mimoriadne čudné, ale nesťažovali sa. Harry však vedel, že Draco sa dnes v ich kupé neukáže. Keď dorazili do Rokfortu Hagrid tradične previedol prvákov cez jazero ale urobil to bez zbytočného elánu. Keď sa malo začať triedenie prvákov do jednotlivých fakúlt Harry si všimol, že prvákov je o mnoho menej ako zvyčajne. Namiesto Dumbledora predniesla úvodnú reč do nového školského roka McGonagallová, ktorá po ňom prebrala aj post riaditeľky a vodcu fénixovho rádu. Ešte pred začiatkom hostiny vstala a povedala:
“ Chcela by som vás upozorniť na niektoré zmeny v učiteľskom zbore. Elixíry bude naďalej učiť profesor Slughorn a tiež by som chcela medzi nami privítať nášho staronového profesora. Profesora Lupina, ktorý súhlasil, že bude vyučovať obranu proti čiernej mágii. V sále sa ozval nadšený šum a potlesk. Po skončení hostiny McGonagallová vstala a začala hovoriť:
„ Ako iste viete na konci minulého školského roku nás zastihla mimoriadne krutá strata. Smrť profesora Dumbledora nás zasiahla určitým spôsobom všetkých. Spolu s ním zišlo z tohto sveta veľa múdrosti a poznania. A preto by som teraz chcela na jeho počesť trochu pozmeniť výzdobu. „ Vzápätí mávla prútikom a nad stolmi každej z fakúlt sa objavili vlajky s chrabromilským levom. Potom profesorka predniesla slávnostný prípitok na Dumbledorovu počesť. Všetci dvíhali čaše a šepkali jeho meno tak ako pred dvoma rokmi Harrymu a Cedrikovi. Potom sa rozišli do internátov. Ron a Hermiona museli ako prefekti ukázať prvákom cestu do ubytovní. Keď sa Harry dovliekol na izbu bol mimoriadne vyčerpaný, takže ešte oblečený padol na prikrývky a zaspal.

Zpět na obsah

Kapitola 6: Kapitola 6

Keď Harry ráno vstal a zišiel dolu na raňajky Hermiona s Ronom už rozdávali rozvrhy. Keď Harry pozrel na ten svoj všimol si, že hneď prvú hodinu majú obranu proti čiernej mágii. Harry sa potešil, ale potom si všimol, že druhú majú dvojhodinovku elixírov so Snapom. Harryho hneď prešla chuť na raňajky. Vzdychol si a vydal sa do učebne obrany. Zaklopal. „ Ďalej.
„ ozvalo sa spoza dverí. Harry vstúpil. Za stolom sedela Bella vo svojej pravej podobe. Harry vyvalil oči.
„ Vieš čo by sa mohlo stať, keby ťa tu niekto takto uvidel ?! “ začal harry, ale Bella ho s úsmevom prerušila.
„ Harry ja som vedela, že za dverami stojíš ty tak isto ako som vedela, že prídeš. „ Harry sa zatváril nechápavo. Bella sa napila nejakej tekutiny o ktorej si Harry domyslel, že je to všehodžús. Stiaslo ju. Harry sa radšej otočil chrbtom, lebo neznášal pohľad na účinky všehodžúsu.
„ Už sa môžeš otočiť. „ ozval sa za ním pobavený Lupinov hlas. Keď sa Harry otočil hľadel do Lupinovej pobavenej tváre.
„ Harry ešte by som ti chcela povedať, že budeš mať doučovanie z obrany proti čiernej mágii. „ Harry sa zatváril prekvapene.
„ Doučovanie to však bude len oficiálne, v skutočnosti ťa naučím umeniu bojovej taktiky a samozrejme ťa budem doučovať stále nové a nové kúzla. “ pokračovala Bella. Harry prikývol. V tom do triedy dorazili prvý žiaci. Keď sa usadili Lupin(Bella) sa postavil(a) pred triedu a začal(a) hovoriť:
„ Myslím, že všetci v tejto triede ma už dobre poznajú a ja poznám vás. Z materiálov, ktoré mi poskytla profesorka McGonagallová som sa dozvedel, že celý minulý rok ste takpovediac premárnili. „ Trieda súhlasne zahučala. Lupin sa len usmial a pokračoval:
„ Takže sa túto a niekoľko ďalších hodín budeme venovať opakovaniu a pokúsime sa dohnať zameškané učivo. „ Trieda sa zatvárila sklamane. Celú hodinu opakovali kúzla, ktoré sa väčšina Harryho spolužiakov v minulom ročníku učili používať len teoreticky. Harryho v tej chvíli mrzelo, že niekedy vytvoril niečo také ako Dumbldeorova armáda, lebo týmto vlastne pripravil svojich nepriateľov na boj s ním samotným. Tí čo chodili do Dumbledorovej armády ovládali všetky kúzla, ktoré sa na hodine opakovali dokonale. Po skončení hodiny Lupin(Bella) povedal Harrymu:
„ Zostaň tu ešte chvíľu. Potrebujem sa s tebou porozprávať. Harry počkal kým všetci opustia triedu. Keď boli v učebni sami Bella zamkla dvere a steny začarovala proti odpočúvaniu a potom mávnutím prútika zobrala na seba svoju skutočnú podobu.
„ Aká som bola? “ vyhŕkla nedočkavo. „ Bola si úžasná. Keby som nevedel, že nie si Lupin tak ti verím. „ povedal harry s úsmevom.
„Takže stretneme sa dnes večer o ôsmej v „mojej pracovni“ „ Povedala mu ešte keď odchádzal. Harry len prikývol. Harry sa rýchlo ponáhľal na obed a potom na elixíry. Prekvapilo ho, že Ron ani Hermiona neboli na obede a podľa toho, čo mu povedal Neville ani sa v sieni neukázali. Harrymu sa to zdalo čudné ale nevyjadroval sa k tomu. Keď prišiel na elixíry Ron s Hermionou ho tam už čakali. Harry sa ich chcel opýtať, kde boli keď neboli na obede ale to už vošiel Slughorn. Slughorn ich mlčky vpustil do triedy a zadal im elixír. Keď ho vypracovali odovzdali mu vzorky a pustil ich. „ Teda ten Slughorn je oveľa lepší ako Snape. „ vydýchol Ron. Hermiona prikývla a Harry len niečo neurčito zamumlal. Zvyšné hodiny prebehli bez nejakých väčších zaujímavostí. O ôsmej večer sa pobral do pracovne učiteľa obrany proti čiernej mágii. Harry zaklopal. Keď sa ozvalo pozvanie na vstup, vošiel dnu. Za sedela Bella v svojej pravej podobe. Harry už rozčúlene otvoril ústa, ale Bella ho ani nenechala začať.
„ Harry upokoj sa. Myslíš, že keby nebolo stopercentne zabezpečené, že prídeš ty tak by som sa tu predvádzala v tejto podobe? „ Harry sa rezignovane posadil. Bella zabezpečila okolité steny zamkla dvere.
„ Harry myslím, že by sme mali prebrať vojnové plány. „ vyhlásila Bella „ Vojnové... ale veď ešte žiadna vojna nezačala. „ nechápal harry.
„ Nezačala... ale začne. „ povedala Bella zlovestne. „ Myslím, že najskôr by sme mali obnoviť starú armádu tvojho otca. „ pokračovala. „ Ako? „ opýtal sa Harry
„ Pravdepodobne budeme musieť v najbližšej dobe odísť z Rokfortu osloviť starých spojencov. „ odvetila.
„ O akých stvoreniach to tu vlastne hovoríme? „ zaujímalo Harryho. „ O inferioch, obroch, ľuďoch a hlavne nekromanceroch. „ povedala.
„ Koho? „ nechápal Harry. „ Nekromanceri sú... hmmm. Nedá sa povedať, že by to boli ľudia sú to vlastne stvorenia celým telom aj dušou oddaní čiernej mágii a súčasnému temnému pánovi. Vlastne ovládajú len jeden odbor čarodejníckych schopností aj keď treba priznať, že ho zvládajú dokonale.“
„ Aký? „ opýtal sa harry „ Takzvané vyvolávanie. Je to schopnosť vyvolať rôzne temné stvorenia. Ako napríklad: inferiov, nemŕtvych, kostlivcov. V podstate sa dá povedať, že dokážu oživiť, všetko čo už zomrelo a prinútiť to aby to slúžilo im alebo ich pánovi. „ dokončila Bella svoj monológ. „ Tiež si myslím, že by si sa mal naučiť písať zvitky.“ Pokračovala.
„ Aké zvitky? „ nechápal Harry. „ Magický zvitok je vlastne kus pergamenu s určitým zaklínadlom, ktoré vytvoril istý čarodejník. Zvitky boli kedysi hojne používané aj v bielej mágii, ale neskôr ich mnoho ľudí zavrhlo, lebo ich považovali za zvrátené. „ „Prečo ich považovali za zvrátené? „ nechápal Harry „ Vieš Harry ľudia sa odjakživa báli toho čomu nerozumeli a v čom bola veľká moc. „ povedala Bella s úsmevom. „ a tak ľudia, ktorý neboli dostatočne silní na to aby zvitky používali alebo ich nebodaj vytvorili, ich začali zavrhovať a urobili z nich niečo nemorálne. A tak sa zo zvitkov stala výsada iba čiernej mágie. „ povedala Bella . „ Kedy ma naučíš tvoriť zvitky? „ opýtal sa Harry
„ Dnes nie dnes ti ešte chcem vysvetliť niekoľko ďalších vecí. „ odvetila. Harry prikývol a Bella pokračovala: „ Myslím , že ako prvých by sme mali získať na svoju stranu študentov z Durmstrangu. Keď si získame ich riaditeľa budeme môcť dosadzovať našich ľudí na miesta učiteľov. A tí budú zo študentov verbovať ľudí do našej armády. „. Zakončila.
„ Myslím, že už by si mal ísť... už je dosť neskoro. „ povedala po chvíli. . Harry prikývol a rozlúčil sa. Keď vyšiel von do chrabromilskej veže postupoval radšej opatrne, lebo predsa len bolo už po večierke, takže by naozaj nerád stretol Filcha. Keď dorazil do veže bol vyčerpaný lebo kvôli Fichovi a pani Norrisovej musel ísť viacerými obchádzkami. Keď vošiel do spálne Ron tam ešte nebol. Harrymu sa to zdalo čudné, ale bol príliš unavený na to aby o tom premýšľal. Keď ráno zišiel na raňajky, Ron s Hermionou tam už naňho čakali a obaja mali podozrivé kruhy pod očami. Harrymu to bolo však úplne jedno, privolal si Hedvigu na rameno a začal písať list Dracovi. Napísal doňho, že sa sním potrebuje stretnúť o 11:30 v Komnate najvyššej potreby. Hedvigu s listom pustil až keď odchádzal na vyučovanie a prikázal jej aby mu ten list odniesla do spálne. Vyučovanie prebehlo bez väčších zaujímavostí. Na druhý deň však Harryho čakala ťažká úloha musel svojim spolužiakom vysvetliť, že už nebudú pokračovať v Dumbledorovej armáde. Nechcelo sa mu však o tom teraz premýšľať. Ľahol si do postele, ale nespal. Keď jeho hodinky ukazovali 11:25 vstal, navliekol na seba habit, a čo najtichšie vykĺzol zo spoločenskej miestnosti. Urobil však zásadnú chybu. Nezobral si záškodnícku mapu a tak si nemohol nevšimnúť, že sa po chodbách Rokfortského hradu netúla sám. Keď vstúpil do miestnosti najvyššej potreby Draco tam ešte nebol. Harry vedel, že tam ešte nebude lebo prišiel skôr ako napísal v liste. Pred vchodom do miestnosti najvyššej potreby stáli Ron s Hermionou a hovorili o tom, čo podniknú.
„ Ron ja si myslím, že by sme tam ešte nemali chodiť, lebo Harry tam určite na niekoho čaká, a mňa by veľmi zaujímalo na koho. „ povedala rázne Hermiona.
„ Ja myslím , že by sme tam mali vojsť a jednoducho sa ho opýtať čo tam robil. „ oponoval Ron.
„ A ty si myslíš, že by nám to povedal? „
„ Myslím, že nie ale čo ak tu má rande, a pochop, že ja naozaj nepotrebujem špehovať najlepšieho priateľa pri... no veď vieš pri čom.“ Zašepkal rozčúlene Ron.
„ Dobre prisahám, že ak sem príde nejaké dievča tak sa otočíme a odídeme. „ upokojovala ho Hermiona. Ron len rezignovane prikývol. Vtom sa ozvali kroky. Ron s Hermionou potichu zašli do najtmavšieho kúta a čakali. Keď spoza rohu vyšiel Draco Malfoy, Hermiona takmer zdesene vykríkla, lebo si myslela, že tam majú súboj alebo také niečo. Obaja sa šokovane prizerali ako Malfoy vstúpil a nevedeli, čo robiť.

Zpět na obsah

Kapitola 7: Kapitola 7

Hľadeli na Malfoya ako vchádza do núdzovej miestnosti a nevedeli čo robiť. V tom si všimli, že Malfoy poriadne nezavrel dvere. Potichu sa prikradli k dverám a počúvali. Chvíľu bolo ticho. Ale potom prehovoril Malfoy:
„ Prečo si ma sem zavolal? „
„ Potreboval som s tebou prebrať určité plány. „ počuli Harryho.
“ Aké plány ? „ začuli Malfoya.
„ Neviem či vieš o tom, že pred začiatkom školského roka ma tvoja matka požiadala aby som ťa chránil. „ začal harry.
„ Nepovedala mi to, ale domyslel som si. „ prehodil Draco
„ Ako iste vieš. snažíme sa znovu obnoviť armádu a odstrániť starých nepriateľov. „ pokračoval Harry.
„ Viem, ale čo by si potreboval odo mňa? „ stále nechápal Draco.
„ Od teba by som potreboval zohnať čo najsilnejší jed a musí to byť taký jed, ktorý nemá žiadnu farbu, chuť ani zápach. „ povedal Harry pokojne.
„ A smiem vedieť na koho to chceš použiť? „ zaujímalo Draca
„ Hádaj.“ Uškrnul sa Harry.
„ McGonagallová. „ tipol si Draco.
„ Nie. Slughorn.“ Odvetil Harry pokojne.
„ Jasné „ zaškeril sa Draco.
„ Do kedy mi to vieš zohnať? „ opýtal sa Harry
„ Môžeš to mať už zajtra. „ odvetil Draco.
„ Dobre. Takže to by bolo asi...... „ nedokončil a stuhol uprostred vety. Všimol si, že dvere nie sú poriadne zavreté a mihajú sa za nimi akési tiene. Harry okamžite vytiahol prútik a vybehol z dverí s Dracom v pätách. Všimol si, že v tieni sa krčia dve postavy.
„ Lumos. „ zamieril na to miesto. Keď uvidel, že sú to Ron s Hermionou tak sa usmial.
„ Harry ja naozaj nechápem ako si sa mohol pridať k NEMU... „ začala Hermiona, ale Harry na ňu namieril prútik a vykríkol: „ Oblivio! „ Obom sa v očiach objavil neprítomný výraz. A Harry potom vnikol do ich myslí a vytvoril im náhradné spomienky. Ron a Hermiona sa potom otočili a stým istým neprítomným výrazom v tvári odišli. Potom sa otočil na Draca. Ten však spustil skôr ako mohol Harry niečo povedať:
„ Ja viem, že som urobil sprostosť a už sa nikdy nič podobného nestane. „
„ Dobre ospravedlnenie sa príma, ale ak sa niečo podobné zopakuje nevyviazneš z toho bez kliatby. „ povedal Harry chladne. Potom sa rozišli, každý do svojej spálne. Harry zaspal takmer okamžite. Keď sa ráno zobudil a poobzeral sa zistil, že Ron ešte spí a v posteli NIE JE SÁM. Keď sa lepšie prizrel, zistil, že vedľa neho leží Hermiona. „ Tie pekné spomienky čo som im vytvoril mali na nich asi zlý vplyv. „ uškrnul sa v duchu Harry. Čo najtichšie sa obliekol a vyšiel zo spální na raňajky. Keď pozrel na rozvrh zistil, že prvé majú dejiny mágie a potom veštenie.
„ Ideálny začiatok dňa. „ pomyslel si sarkasticky Harry. Všimol si, že Ron ani Hermiona ešte nevstali a nezdalo sa, že by také niečo plánovali. Harry sa tak potichu vrátil do spálne a vyčaroval vedro plné vody. Potichu ho kúzlom preniesol nad Ronovu posteľ a začaroval ho tak aby sa na nich vylialo o desať minút ak sa nezobudia. Celou cestou do učebne veštenia sa Harry chechtal ako besný, ale pri pohľade na vchod do učebne veštenia a pomyslení na Trelawneyovú ho smiech hneď prešiel. Ale keďže na predpovede smrti bol už zvyknutý tak to už nebral až tak tragicky. Už začali prichádzať aj ostatní žiaci. Ron s Hermionou sa však ešte neukazovali. Keď Harry pozrel na hodinky zistil, že desať minút už dávno uplynulo.
„ Asi sa ešte sušia. „ pomyslel si škodoradostne. Onedlho sa ukázali. Ron mal na tvári ešte mnoho kvapiek vody, zatiaľ čo Hermiona si cestou sušila vlasy prútikom. Keď Harry vyšiel do učebne znovu mu do nosa vrazila tá pre neho tak odporná sladká vôňa. „ Asi ten jed od Draca použijem na túto starú vážku a Slughorna si nechám na neskôr. „ pomyslel si Harry naštvane. Celú hodinu si opakovali veštenie z krištáľovej gule. Ku koncu hodiny sa však profesorka tvárila nejako čudne, ale takmer nikto tomu nevenoval pozornosť( možno aj preto lebo boli omámení od tej vône) Harry si to však všimol. Ron nemal šancu niečo také postrehnúť, lebo práve spokojne driemal na lavici a Hermiona tejto profesorke venovala pozornosť len vtedy keď to bolo nevyhnutné. Zrazu so sebou Trelawneyová prudko trhla. Chytila sa za hrdlo a prehovorila zvláštným pre ňu netypickým chrapľavým hlasom:
Všetko začalo odhalením starého spoločenstva.
Sedem mágov zaslepených chamtivou túžbou po moci.
Prekliatých na večný život a večnú smrť.
Spútaných mocou starých rún a zvitkov
Ich moc spojená v kruhu spôsobí pád druhej temnoty na svet.

Profesorka zachrčala a hlava jej ovisla na hruď. Veštci v triede na ňu pozerali. Jedni prekvapene, iní vystrašene.
„ Povedala som niečo? „ opýtala sa už normálnym hlasom Trelawneyová. Všetci na ňu hľadeli ako na blázna. Harry však vedel, čo to znamená. Toto bola skutočná predpoveď. A mal nejasný pocit, že sa týkala jeho alebo jeho rodiny.“ Na dnes končíme. „ prehovorila profesorka opäť tým svojim povzneseným hlasom. Ke´d vyšli z triedy, Harry okamžite zamieril do kabinetu profesora obrany. Zaklopal.
„ Ďalej. „ ozval sa zpoza dverí Lupinov hlas. Harry vstúpil. Keď si Bella všimla, že je to Harry, zabezpečila steny aj dvere a mávnutím prútika sa vrátila do svojej skutočnej podoby.
„ Čo sa deje? „ opýtala sa. „ Keď som bol dnes na veštení tak Trelawneyová vyriekla skutočnú veštbu. „ odvetil Harry. Bella sa zatvárila prekvapene.
„ A čoho sa týkala? „ zaujímalo Bellu. „ Neviem presne, ale vypočuj si ju sama.
„ odvetil Harry a kúzlom si privolal svoju mysľomisu. Priložil si prútik ku spánku a vytiahol si z hlavy spomienku na hodinu veštenia. Vložil ju do mysľomisy a potom po nej poklopal prútikom. Keď si Bella vypočula veštbu spokojne sa usmiala.
„Čo sa deje? „ nechápal Harry. „ Harry táto veštba je znamenie, že túto vojnu vyhráme. Podobná bola vyrieknutá pred rokmi pred tvojím otcom a mnou a predpovedala skorý pád ak podceníme nepriateľa. Voldmeorta sme podcenili a prehrali sme. „ povedala Bella nadšene. Harry prikývol. Už by som asi mal ísť.
„ povedal a vyšiel z kabinetu. Zvyšok dňa prebehol ako zvyčajne. Keď sa už tradične pobral do Lupinovej pracovne, čakalo tam naňho prekvapenie. Bella opäť sedela za stolom vo svojej pravej podobe ale za stolom sedel ešte aj Draco. Harry mu kývol hlavou na pozdrav a vyčaroval si stoličku. Bella začala hovoriť: „
Keďže ste tu obaja tak vám môžem povedať, že váš nápad otráviť Slughorna považujem za vynikajúci.. „
„ Draco máš ten jed? „ opýtal sa Harry. Draco prikývol a vytiahol z vrecka malú priehľadnú fľaštičku s nejakou priesvitnou tekutinou. Harry sa usmial.
„ Čo myslíš ako by sme to mali urobiť? „ otočil sa Harry s otázkou na Bellu.
„ Hmmm...myslím, že by si to mal urobiť počas najbližšej párty slugyho klubu, a naliať mu to nenápadne do nápoja. „ odvetila. Harry prikývol. Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere. Všetci sa traja zháčili. Bella rýchlo sa rýchlo napila všehodžúsu a Draco s Harrym sa usadili do polohy ako keby čakali na trest. Bella(Teraz už Lupin) odčaroval(a) steny a dvere. Do vnútra vstúpila Hermiona.
„ Pán profesor chcela by som sa vás opýtať či náhodou neviete.... „ nedohovorila lebo si všimla Harryho s Dracom. „ Kde je Harry? „ dokončil za ňu Lupin s úsmevom. „ Je tu lebo sa s pánom Malfoyom dohodol na súboji, ktorý nebol celkom podľa školského poriadku. „ vysvetlil Lupin. „ aha tak ja už pôjdem. „ povedala Hermiona a vycúvala s triedy. Bella znovu zabezpečila dvere a steny a Harry s dracom si uľahčene vydýchli. Ešte sa chvíľu rozprávali a potom dal Draco Harrymu jed a rozišli sa. Tento večer si Harry ľahol do postele s obavami aj keď nevedel prečo.

Zpět na obsah

Kapitola 8: Kapitola 8

Na druhý deň po vyučovaní Harry išiel za Slughornom do jeho kabinetu. Stretol ho však už na chodbe z chrabromilskej veže.
„ Á Harry dobrý deň. „ pozdravil Slughorn.
„ Dobrý deň pán profesor. Mohol by som sa s vami porozprávať? „ opýtal sa Harry.
„ Ale iste Harry čo by si potreboval.? „ odvetil Slughorn.
„ Pán profesor zaujímalo by ma, či v najbližšej dobe nechystáte nejaký večierok. Pretože večierky, ktoré ste usporadúvali minulý rok na mňa naozaj silne zapôsobili. „ povedal Harry a vykúzlil ten najčarovnejší úsmev akého bol schopný.
„ Vieš harry v najbližšej dobe som nič neplánoval ale keďže na teba moje večierky tak zapôsobili tak na budúcu sobotu jeden zorganizujem. Dobre?
„ Ani neviete aký vám budem vďačný. „ odvetil Harry s úsmevom.
„ Ale Harry... veď čo by učiteľ neurobil pre svojho obľúbeného žiaka. „ vyhlásil Slughorn žoviálne. „
„Vďaka pán profesor. Dovidenia. „ povedal Harry a vzdialil sa.
„ Dovidenia Harry. „ zavolal za ním ešte Slughorn. Harry vošiel do spoločenskej miestnosti a všimol si, že tam naňho čakajú Ron s Hermionou.
„ Harry chceli by sme ti niečo povedať... „ začala Hermiona, ale Harry ju prerušil.
„ Chodíš s Ronom ja viem. „ povedal Harry pokojne. Obaja naňho vyvalili oči.
„ Ale ako..“ koktal Ron a Harry sa len usmial. „ Prosím ťa Ron veď by si to všimol aj slepý, že je medzi vami niečo viac. „ povedal Harry s úsmevom.
„ Alebo ten, ktorý vám lezie do hláv. „ pomyslel si. Týždeň ubehol ako voda a už nadišiel čas Slughornovho večierku a ako Harry predpokladal, bol naň pozvaný aj Draco. Zatiaľ všetko prebiehalo podľa plánu. Do plesu zostávali už asi len tri dni, keď si harry uvedomil, že na ples musí prísť s partnerkou. Dlho sa nevedel rozhodnúť koho zo sebou zobrať. Raz keď sedel v spoločenskej miestnosti a trápil sa s esejou na elixíry, s ktorou mu Hermiona nechcela pomôcť.
„ No tak to daj sem. „ povedala mu s úsmevom Hermiona, keď sa už nemohla pozerať na to ako sa s tým trápi.

„ Vďaka. „ odvetil Harry.
„ Nechcela by si isť so mnou na ten Slughornov ples? „ vypálilo z Harryho tak nečakane, že to prekvapilo aj jeho samotného.
„ P- Prosím? „ nechápala Hermiona.
„ Nechceš ísť so mnou na večierok Slugyho klubu? „ zopakoval Harry pomalšie a zreteľnejšie.
„ Hm... no prečo nie. „ súhlasila napokon Hermiona. „Dobre, je to o tri dni. Budem ťa tu čakať o ôsmej. „ odvetil Harry s úsmevom. „ Dobre. „ prikývla. V ten večer si do postele ľahol spokojný. Nevedel však, že táto spokojnosť mu nevydrží dlho. Harry sa snažil zistiť podrobnosti o pozvaných hosťoch a hlavne o usporiadaní stolov. Táto časť plánu nevyšla. Slughorn všetko držal v tajnosti až do dňa plesu. Harry usúdil, že bude musieť improvizovať, pretože ani Dracovi sa nepodarilo nič zistiť. V sobotu večer o ôsmej Harry stál pred obrazom a čakal na Hermionu. Keď vyšla spoza portrétu Harry zostal stáť v nemom úžase. Vyzerala skutočne nádherne. Bola upravená podobne ako na plese v štvrtom ročníku počas Trojčarodejníckeho turnaja. Ale o to Harrymu tento večer nešlo. Keď dorazili Slughorn sa s nimi zvítal a znovu chcel Harryho predstaviť množstvu ľudí. Tentoraz sa tomu Harry nebránil. Čakal len na to, keď sa začnú podávať nápoje aby mohol do toho Slughornovho pridať jed. „ Konečne. „ pomyslel si Harry keď uvidel skupinu domácich škriatkov, ktorí prišli s obrovským podnosom s pohármi Šampanského. Keď Harry videl, že nápoje začali roznášať medzi ľudí uvedomil si, že Slughornov bude posledný pohár.Harry počkal až kým na podnose nezostali posledné dva poháre a keď škriatkovia prišli k nemu tak sa otočil chrbtom k Slughornovi a nenápadne prilial jed do jedného s pohárov. Ten druhý si potom vzal. Keď sa už Slughornov pohár dostal k svojmu majiteľovi tak vyšiel dopredu a začal hovoriť:
„ Drahí priatelia ako iste všetci viete tento večierok bol zorganizovaný na úprimné prianie môjho obľúbeného žiaka, ktorého iste všetci poznáte... “ zarazil sa však uprostred vety. Dvere do jeho pracovne sa otvorili a vošiel človek, ktorého by Harry očakával len v tom najhoršom sne. Bol to Lupin. Tento Lupin však musel byť skutočný, pretože mal na sebe mimoriadne potrhané oblečenie, na tvári mal mnoho škrabancov a odrenín a vyzeral vyčerpane, ale na tvári mal zvláštny akoby víťzný výraz. Harrymu začalo hlavou okamžite víriť množstvo myšlienok:
„ Kto ich zradil? Kto a prečo? „ Harry mohol okamžite vylúčiť s podozrenie len dve osoby: Draca a Bellu. Ale okrem nich mohol zradiť naozaj každý. Harry pozrel na Draca, ktorý sa však tváril rovnako šokovane ako on. „Remus čo sa... „ začal Slughorn, ale Lupin ho prerušil mávnutím ruky. „ Horace musím sa s tebou porozprávať „ povedal Lupin zvláštnym hlasom.. „ Iste ako chceš Remus. Poďme. „ povedal a zaviedol Lupina do nejakej miestnosti napravo od Harryho. Draco vyšiel z miestnosti a Harry sa pustil za ním. „ Harry počkaj! „ vykríkla Hermiona, ale to už bol Harry preč. Harry konečne dostihol Draca zastavil ho. Draco sa naňho obrátil s vystrašeným výrazom v tvári.
„ Ja som to naozaj.. „
„ Ja viem že nie. “ prerušil ho Harry. „ Ale najskôr by sme mali ísť upozorniť Bellu. “ povedal Harry. Draco prikývol. Keď prišli pred pracovňu učiteľa obrany, Harry zaklopal. Neozval sa žiadny zvuk. Zaklopal znovu. Opäť nič. „ Došľaka! „ uľavil si Draco. „ Čo myslíš kde by mohla byť? „ Harry len zdvihol prútik a zvolal: Accio mapa! „ Chvíľu sa nič nedialo potom k nim pritel kus starého ošúchaného pergamenu. „ Čo to... „ nechápal Draco, Harry ho však umlčal pohľadom. Keď sa Draco naklonil nad mapu udivene zhíkol. „ Odkiaľ to máš? „ opýtal sa šokovane. „ Neskôr! “ zarazil ho Harry. Konečne ju objavil. Prechádzala pred hlavnou hradnou bránou. Harry s Dracom sa tam okamžite rozbehli. Keby sa však Harry lepšie pozrel na mapu uvidel by

tam aj dve mená, ktoré tam nemali čo robiť, pretože ich nositelia boli mŕtvy. Keď za sebou Bella začula náhlivé kroky otočila sa. „Čo sa stalo? „ opýtala sa prekvapene keď pred sebou uvidela zadýchaného Draca a Harryho. „ Objavil sa Lupin. „ povedal Harry „ To nie je možné! To by nás musel niekto... „ „ Zradiť. Ja viem. „ dokončil Harry zamračene. „ To znamená, že na teraz budeme musieť z Rokfortu odísť. „ Bella mávla prútikom a dostala sa opäť do svojej vlastnej podoby. „ Expeliarmus!! „ ozvalo sa za nimi. Harry uskočil, ale Draco také šťastie nemal. Zaklínadlo ho zasiahlo a odhodilo asi päť metrov dozadu. To už však Harry aj Bella držali v rukách prútiky a mierili na neznámeho. Keď vyšiel z tieňa ukázalo sa, že je to Slughorn. „ Harry ja naozaj nechápem ako si mohol... „ takmer zašepkal. „ Čo nechápete pán profesor? Nechápete snáď, že odmietam pracovať pre ľudí, ktorí zavraždili môjho otca? „ povedal Harry pokojne. „ Harry,ale veď tvojho otca zavraždil Ten čo ho netreba menovať. „ Harry spýtavo pozrel na Bellu, ktorá záporne pokrútila hlavou. „ Takže Slughorn poznal pravdu. „ preblesklo Harrymu hlavou. Harry zdvihol prútik a namieril na Slughorna. Jeho ústa už sa už formovali na vyslovenie smrtiacej kliatby. „ Expeliarmus ! „ ozvalo sa spoza Slughorna. Harry aj Bella uskočili pred červeným zábleskom. Tentoraz spoza Slughorna vyskočil Lupin. Harry sa odrazu začal cítiť zvláštne. Akoby jeho telom prúdila nejaká neznáma sila, síce ešte neovládnutá a divoká, ale tiež neuveriteľne mocná. Keď Harry uprel svoj pohľad na Lupina, zdvihla sa v ňom vlna takej nenávisti a túžby ublížiť, že by mohla všetko naokolo spáliť. Keď zdvihol ruku s prútikom, všimol si, že okolo jeho rúk sa vznáša nejaká temno modrá žiara. Sám nevedel, čo robí, obrátil ruky na Lupina a akoby sa jeho myseľ pokúsila tú obrovskú túžbu pomstiť sa a ublížiť zosobniť. Zrazu mu z ruky vyšľahli blesky, ktoré narazili do Lupina zdvihli ho do vzduchu a spôsobovali mu bolesť oproti, ktorej bol Cruciatus len príjemným šteklením. O chvíľu začal vzduchom vanúť pach spáleného mäsa. Zrazu to prestalo. Lupinovo telo padlo bezvládne na zem, aj keď nebol mŕtvy mal príliš rozsiahle zranenia na to aby bol schopný sa vôbec postaviť. V tom k Harrymu pristúpil už napohľad dosť šokovaný Draco. „ Č- čo to bolo? „ vykoktal zo seba udivene. „ To bola Harryho nová moc. „ povedala Bella s úsmevom. „ Ale myslím, že toto nie je jediná schopnosť, ktorú si získal. „ „ Kde je Slughorn? „ opýtal sa Draco. „ Asi si išiel zavolať pomoc. „ povedal Harry. „ Myslím že by sme mali vypadnúť. „ Keď konečne dorazili k hraniciam školského areálu Harry uvidel ako z hradu vychádza asi päťdesiatčlenná skupina ľudí. Všetci traja sa odmiestnili. Ich nepriatelia si síce mysleli, že vyhrali, ale bola to iba klamná predstava, v ktorej mali žiť ďalšie dva roky. Ešte sa totiž nič neskončilo, skutočná vojna má ešte len začať. Vojna, ktorá poznačí mnoho životov, pretože svet si zapamätá meno Harryho Pottera.

Zpět na obsah

Kapitola 9: Kapitola 9

O dva roky neskôr:
Čarodejnícky svet zažil mnoho kľúčových udalostí. Lord Voldemort ukázal svoju pravú tvár. Čim si vyslúžil všeobecný obdiv čarodejníckej verejnosti. Bol jednohlasne zvolený za ministra mágie čo sa stalo asi po prvýkrát v histórii. Z fénixovho rádu urobil verejnú organizáciu, ktorej členovia mali väčšie právomoci ako aurori. Ak odhalili temného mága mali právo zabiť ho hneď na mieste a nemohli byť za to súdení ani inak postihnutý. A členov fénixovho rádu Lord Voldemort prednostne príjmal do svojej osobnej stráže. Nový minister vládol krajine dobre. Spoločnosť bola stabilná a percento zločinnosti bolo nízke. Aj v životoch bývalých Harryho priateľov nastalo mnoho zmien. Ron Weasley a Hermiona Grangerová sa vzali a Hermiona už čakala prvé dieťa. Ron bol hrdým členom ministrovej osobnej stráže, a Hermiona pracovala ako riaditeľka nemocnice u svätého Munga. Remus Lupin si vzal Tonksovú. A minister kvôli celkovej spokojnosti zrušil všetky vyhlášky, ktoré obmedzovali vlkolakov. Celý čarodejnícky svet žil v miery, ktorý však nemal trvať dlho. Nikto netušil, že nepriateľ o ktorom si všetci mysleli, že už je porazený, za tie dva roky zbieral sily. Harry Potter dokázal takmer nemožné.

Stal sa ešte mocnejším ako bol jeho otec. Jeho schopnosti, ktoré zdedil sa rozvinuli a zmocneli. Okrem schopnosti mučiť ľudí bleskami sa uňho neskôr prejavila aj schopnosť vysať z ľudí život a vyliečiť si tým vlastné zranenia tiež vedel aj na diaľku hýbať vecami. Tiež dosiahol mimoriadnu zručnosť v čiernej mágii. Dosiahol takú zručnosť, že aj na pokročilé kúzla nepotreboval prútik. Vytvoril niekoľko skutočne mocných zvitkov. Ešte ich však nepoužil. Tieto zvitky čakali na použitie vo vojne. Vojnu, ktorá mala prísť nikto neočakával. Mala prísť nečakane, ako blesk z jasného neba. Mala nastať preto lebo všetci podcenili Harryho Pottera. Zatiaľ všetci žili spokojným životom, tento stav však nemal trvať dlho. Za dva šťastné roky sa na severe krajiny odohrali mnohé nešťastné udalosti. Po úteku z Rokfortu musel Harry ustúpiť na sever. Ďaleko od Rokfortu. V temných kútoch najvyšších vrchov si s pomocou temných stvorení postavil pevnosť. Nazval ju Dungbah. Dva roky sú pre ľudí krátky čas, ale Harrymu Potterovi stačil aj takto krátky čas k vykonaniu mnohých hanebných skutkov s, ktorých snáď najhanebnejším bolo vytvorenie novej rasy. Jeho špehom sa podaril takmer nemožný skutok, zajali niekoľko jednorožcov. Mučili ich a mrzačili. Tak vznikla nová forma života.

Síce zničená a deformovaná ale temný pán ju napriek tomu nazval „zdokonalená „. Tieto stvorenia boli síce podobné testralom, ale na rozdiel od nich slúžili výhradne zlu a svojmu stvoriteľovi. Ich stvoriteľ ich nazval Nidhogovia. S testralmi si ich však mohol zmýliť iba človek, ktorý testrala videl akurát tak na obrázku. Tieto stvorenia boli takmer jeden a pol metra vysoké, ich diabolsky červené oči vzbudili strach v každom, kto sa do nich čo i len raz pozrel. Mali krátku temne čiernu srsť a z nozdier im pri rozčúlení šľahali plamene, okrem toho boli schopné pomaly vysať život s každého stvorenia, ktoré malo v sebe aspoň kúsok dobra. Ich obete necítili ako z nich vyprchá život, ale pomaly začali slabnúť v boji a strácať chuť do života.

Týchto stvorení sa podarilo vytvoriť len niekoľko, to však nijako neprekážalo. Nedokázala ich zraniť žiadna zbraň ani kúzlo. Dokonca ani ich stvoriteľ nevedel ako ich možno zničiť. Keďže tieto stvorenie mali v sebe čisté zlo ako ich pán dokázal ich ovládnuť len on sám a niekoľko jeho najbližších. Správy o úniku temného pána, ktoré sa dostali k prívržencom temnoty spôsobili masový pohyb temných síl na sever, ktorý však záhadne zostal nepovšimnutý ministerstvom. Temný pán a jeho vojská sa pripravovali na vojnu, zatiaľ čo okolitý svet žil pokojným životom. V Dungbahu už prebiehali posledné prípravy na začatie vojny, avšak Harryho trápila jedna otázka.
„ Kto ho pred dvoma rokmi zradil? „ doteraz sa mu to nepodarilo zistiť, vedel však, že zradca sa stále pohybuje v jeho blízkosti. Tak ako mnohokrát predtým si preberal udalosti z toho večera. Za oknami dunela víchrica a on premýšľal. Postupne si preberal v hlave možných podozrivých, vtom za oknami udrel blesk a jemu v hlave zapadol kus mozaiky na svoje miesto. Zradil ich Rabastan. Harry si spomenul, že vždy sa správal nejako čudne akoby pod vplyvom Imperiusu. Vtedy však tomu Harry nevenoval pozornosť, lebo v tej dobe ešte nebol taký podozrievavý. Harry poslal sluhu pre Bellu. Keď ju priviedol Harry mu pokynul a on odišiel. Bella spýtavo hľadela na Harryho.
„ Už som zistil, kto nás vtedy zradil. „ povedal
„ Kto?? „ spýtala sa dychtivo. „ Rabastan. „ odvetil pokojne. Bella naňho chvíľu nechápavo hľadela, potom sa však jej tvár rozjasnila. Harry sa usmial. V tej chvíli Bella vytiahla prútik a obaja sa pobrali do Rabastanovej komnaty. Keď zastali pred dverami, pozreli na seba. Harrymu stačilo uprieť na dvere pohľad a tie vyleteli s pántov. Rabastan sa chvíľu tváril prekvapene, ale potom vytiahol prútik a vyslal na Harryho zelený záblesk. Harry sa len zasmial a začal odriekať zaklínadlo. Chvíľu potom, čo jeho pavúčie slová preťali nočné ticho sa rozžiarilo oslnivé biele svetlo keď ustalo, na zemi ležala už len mŕtva telesná schránka zradcu. Harry sa chladne usmial. Teraz už mohla vojna prepuknúť naplno.
Medzitým v dome Rona a Hermiony:
Hermiona sedela v obývačke a čakala na manžela. Síce veľmi chcela starať sa o domácnosť, ale Ron jej to nedovolil a napriek jej výrazným protestom najal skupinu domácich škriatkov, ktorí sa mali starať o dom. Začula v puknutie v predsieni. O chvíľu do obývačky vošiel Ron.
„ Ahoj miláčik “ usmial sa na ňu
„ Ahoj. Stalo sa niečo v práci? Vyzeráš ustarane. „ opýtala sa ho.
„ Ale nič len trochu väčší pohyb tých bláznivých inferiov na severe, ale inak nič vážne. „ odvetil
„ Je ti niečo? „ opýtal sa jej po dlhšej chvíli ticha. „ Nie len sa cítim čudne. Akoby sa malo niečo stať....“

P.S: Ja viem, že táto kapitola bola trochu kratšia ako zvyčajne, ale posúva príbeh ďalej ako to na prvý pohˇˇlad vyzerá. P.P.S Malý odkaz pre pomponiusa: Ešte aj takto by som ťa chcel vyzvať aby si pokračoval v poviedke HP a Zlatý Gryffin. P.P.P.S Pre všetkých čitateľov tejto poviedky: Prosím vás mohli by ste si prečítať aj moju poviedku R.A.B a Horcrux a prípadne mi ju aj okomentovať? Ďakujem váš Lucius M.

Zpět na obsah

Kapitola 10: Kapitola 10

Na druhý deň:

Tom Riddle sedel vo svojej kancelárii a premýšľal. Dosiahol všetko čo chcel. Pravda vyšla najavo, ukázalo sa kto bol skutočným nepriateľom a bol porazený.

Tom dostal ešte k tomu aj moc upraviť čarodejnícky svet podľa svojho najlepšieho svedomia. Ale aj cez tieto všetky úspechy sa dnes cítil čudne. Sám nevedel prečo. Azda sa mu toto víťazstvo zdalo príliš ľahké.

Nenávidel Potterovcov. Nenávidel ich viac ako si ktokoľvek bol schopný predstaviť. Nenávidel ich, pretože kvôli nim sa musel toľko rokov ukrývať a takmer zomrel.

Pretože kvôli nim bola teraz jeho tvár zjazvená a deformovaná. To oni boli zodpovední za všetky tu hrôzy, ktoré sa odohrali za vojny s Jamesom Potterom.

Bolo by mu skutočne obrovským zadosťučinením zabiť Harryho Pottera osobne.

Bohužiaľ sa mu však tohto potešenia nedostalo. Musel sa uspokojiť s tým, že jeho sok stratil takmer všetku moc a musel ujsť.

Z myšlienok ho vytrhlo zaklopanie.
„ Ďalej! „ povolil vstup.

Do miestnosti vstúpil Shackelbot.

Už sa nadychoval, že niečo povie, ale vtom do miestnosti vpálil bez zaklopania Weasley.

„ Útok! Útok na juhu. „ vykríkol Weasley.

„ Kto zaútočil? „ opýtal sa Tom s ľadovým pokojom v hlase na zvládanie vypätých situácií bol vždy odborník.

Preto si ho všetci jeho spolupracovníci tak vážili.

„ Inferiovia a obri. „ odvetil Weasley dýchavične.

„ Koľko ich je? „

„ Asi 500 “ odvetil Ron.

Minister vytiahol prútik a vyčaroval prenášadlo.

„ Nech sú tu všetci bojaschopní ľudia do piatich minút! „ zavrčal.

Obaja prikývli a vybehli s pracovne. Minister sa zamyslel:

„ Pravdepodobne sú to len zvyšky Potterovskej armády. „ pomyslel si a snažil sa upokojiť sám seba, ale zdalo sa mu to čudné.

Veď inferiovia a obri predsa nikdy nebojovali bok po boku, ibaže by boli zjednotení pod niekým mocnejším. Tom však netušil kto by mohol získať až takú moc aby ho takéto stvorenia poslúchali a slúžili mu.

V tom sa už do jeho pracovne nahrnulo asi 50 ľudí.

„ Na juhu krajiny sa vyskytol menší vojenský útok a našou povinnosťou je potlačiť ho. „ povedal prítomným.

„ Aký veľký útok?“ opýtal sa jeden s aurorov.

„asi 500 obrov a inferiov. „ odvetil minister.

Vyčaroval ešte niekoľko prenášadiel, lebo jedno by ich všetkých neunieslo.

Premiestnili sa do jednej dediny tesne za miestom útoku.

Miestni ľudia im oznamovali, že dedina, ktorú prišli zachrániť už bola vyplienená, ale armáda sa otočila a postupuje k nim.

Tom teda rozostavil skupiny a pripravil ich na boj.

Nebál sa prehry. Ľudia čo boli s ním boli všetko skúsení aurori, ktorí mali za sebou už horšie veci. Bol si istý, že dnes mu víťazstvo neujde.

Medzitým v Dungbahu:

Harry sedel vo svojej komnate a čakal na správy s frontu.

O chvíľu vstúpil do miestnosti Draco.
„ Tvoj plán vychádza vynikajúco. Minister sa okamžite presunul so svojimi najlepšími ľuďmi na juh. „ oznámil mu. „ Dobre. Nikdy sa odtiaľ nevrátia.

„ povedal Harry s úsmevom. „ Zaútočte plnou silou na ministerstvo.
Ten blázon sa nechal oklamať tou najprimitívnejšou vojenskou ľsťou. “ prikázal Harry.

Draco prikývol a vyšiel z miestnosti. Zatiaľ všetko vychádzalo podľa plánu.

Riddle sa nechal oklamať prsne tak ako to harry očakával. Pri správe o útoku menšej sily sa okamžite dostaví na miesto so svojimi najlepšími ľuďmi aby ukázal autoritu a moc ministerstva.

A pritom tá armáda o ktorej sa dopočuli bola iba veľmi slabým predvojom toho čo išlo za nimi.

Harry v tajnosti poslal 5000 jednotiek na juh na odlákanie pozornosti. Ale zo severu pripravoval oveľa väčší útok.

V tejto chvíli bolo v pohybe 45 000 bojachtivých temných stvorení.

Boli medzi nimi inferiovia, ľudia, Nidhogovia, obri dokonca aj draci a dementori. Temný pán a jeho vojská boli pripravené na vojnu.

Medzitým na juhu:

Minister a jeho aurori čakali na postupujúcu armádu, ale netušili proti komu v skutočnosti bojujú, pretože keby to čo i len tušili už dávno by sa rozutekali do všetkých kútov sveta.

Okolo dediny vyčarovali mocné magické bariéry, ktoré bránili temným stvoreniam preniknúť do dediny, ale zároveň prepúšťali kúzla zvnútra.

O chvíľu sa ozval osamotený výkrik. Potom hurónsky rev. Les akoby sa rozostúpil a vydýchol hordy temných stvorení. Toto nebolo 500 obrov a inferiov. Toto bola obrovská armáda, ktorá prišla s jediným cieľom. Zničiť ich. Pripravili sa na boj aj keď vedeli, že túto bitku nevyhrajú.

Zpět na obsah

Kapitola 11: Kapitola 11

Tom Riddle tam stál a vtedy mu došlo ako sa nechal oklamať. Z víru myšlienok, ktoré mu prúdili hlavou vystala na povrch jedna:
„ Musí prežiť, aby mohol vyhrať vojnu a raz a navždy vyhnať zlo z tohto sveta. Armáda sa zrazu rozostúpila a do popredia vyšla postava zahalená v čiernom plášti.

Zdvihla ruky k nebu a vykrikovala slová v nejakom starom jazyku, ktorý Tom nepoznal.

Štít, ktorý ich obklopoval len slabo zablikal a zmizol. Inferiovia na nič nečakali.

Zaútočili bez rozkazu. Valili sa na nich ako ničivá vlna berúca so sebou všetko, čo jej stálo v ceste.

Čarodejníci zdvihli prútiky. Teraz čakali už len na Tomov rozkaz. Keď sklopil ruku, na inferiov v prvých radoch sa zosypala spŕška zaklínadiel.

Vlnu to však nezastavilo. Len sa zakolísala a hneď sa hnala ďalej. Ľudia s ministerstva sa rozpŕchli, okamžite po tom, čo do nich vrazili inferiovia. Všade lietali kliatby, Tom práve spálil troch inferiov bielym zábleskom, keď k nemu pribehol Weasley.

„ Pán minister, práve prišla naliehavá správa. Na severe bola zaznamenaná obrovská armáda, a smeruje k ministerstvu! „ vykríkol Ron.

V tej chvíli ho zasiahol záblesk červeného svetla, ktorý ho odhodil niekam do diaľky.

Tom sa pomaly otočil a hľadel do útočníkovej tváre. Tú tvár by spoznal aj medzi tísicmi iných, aj keď sa za dva roky sa veľmi zmenila, stále to bol on. Draco Malfoy. Tom naňho okamžite namieril prútik a vykríkol:

“Avada Kedavra! “ Malfoy len mávol prútikom, a zelený záblesk, ktorý naňho letel sa rozplynul vo vzduchu. Tom zostal stáť ako paralyzovaný.

Nikdy neveril tomu, že je možné ubrániť sa smrtiacej kliatbe, až teraz keď to videl na vlastné oči. Malfoy sa len zasmial a vyslal naňho tú istú kliatbu. Tom sa jej tesne vyhol, a v nestráženej chvíli ho zasiahol.

Tomovo zaklínadlo ho odhodilo dozadu. Už sa dvíhal zo zeme, keď Tom zavelil na ústup. Aurori a členovia rádu sa okamžite začali odmiestňovať.

Napohľad to mohlo vyzerať ako Dracove víťazstvo, ale v skutočnosti to bola jedna z jeho najväčších prehier.

Medzitým niekde ďaleko na severe.

Harry Potter si myslel, že jeho plán vychádza. Netušil však ako veľmi sa mýlil. Kráčal na čele svojej armády, a myslel si, že ministerstvo je bez ochrany.

Vojsko bolo už unavené, ale on nechcel zastaviť. Sám nevedel prečo, ale bol nervózny z toho, že Draco ešte neposlal správu, a tak hnal vojsko ďalej.

„ Myslíš, že to Draco zvládne? “ opýtal sa Harry Belly.

„ Myslím, že má šancu. „ odvetila. Harry sa len trpko usmial.

Vedel, že Draco sa snažil, stať sa čo najmocnejším, ale nemal na to tie správne vlohy. Už boli neďaleko ministerstva, keď sa k Harrymu primiestnil Draco.

„ Čo sa deje? „ opýtal sa Harry.

„ Riddle mi ušiel takmer so všetkými svojimi ľudmi, ale nebola to moja... chrrr.“ Draco sa zviezol na zem potom, čo naňho Harry uprel pohľad. Chvíľu ho ešte nechal dusiť sa, kým nepovolil zovretie. Draco sa zťažka zdvihol a nahnevane, ale predsa pokorne hľadel na Harryho.

„ Keby urobil takúto chybu niekto iný, už by bol mŕtvy, ale ty máš u mňa protekciu. „povedal Harry a pri posledných slovách sa nechutne zaškľabil.

„ Musíme zrýchliť. Možno ich ešte zastihneme nepripravených! „ vykríkol a armáda napriek svojmu vysileniu ešte zrýchlila.

Medzitým na ministerstve

Na ministerstve vládol všeobecný zmätok.

Všetci sa snažili dostať do bezpečia ministerstva svoje rodiny, takže ministerstvo bolo onedlho preplnené. V ministrovej kancelárii as najvyšši predsatvitelia radili otom ako sa vysporiadajú s touto situáciou.

V kancelárii boli minister, Ron Weasley, Hermiona Weasleyová a Severus Snape, ktorý sa stal riaditeľom Rokfortu( funkciu prebral po McGonnagallovej).

„ Pán minister ste si naozaj istý, že vojne sa nedá vyhnúť? „ opýtala sa Hermiona.

„ Bohužiaľ nie. „ odvetil Tom zarmútene.

„ Pán minister, som si takmer istý, že skôr, či neskôr sa cieľom útoku stane Rokfort. Takže ako súčasný riaditeľ požadujem pomoc ministerstva. „ vyhlásil Snape plamenne.

“Severus... „ začal Tom pomaly, ale Snape ho prerušil:

„ Nepokúšajte sa ma presvedčiť, Tom. Trvám na aurorskej ochrane školy. „ povedal Snape tvrdohlavo.

„ A nezabúdajte, že strategický útok môže prísť aj na nemocnicu, lebo... „ začala Hermiona, ale Ron ju prerušil:

„ A ty musíš pochopiť, že po tej bitke na juhu je väčšina našich najlepších ľudí zranená a... „

„ Viem zaplnili mi skoro všetky kapacity. „ odsekla Hermiona.

„ Ale Rokfort má prioritný význam pre krajinu... „ povedal Snape. Všetci v miestnosti sa začali prekrikovať.

„ TAK DOSŤ!!! „ skríkol Tom, a všetci okamžite stíchli.

„ Takto nič nevyriešime, musíme sa dohodnúť na nejakom riešení s, ktorým budú spokojný všetci. „ povedal. Chvíľu padali samé nezmyslené návrhy, až keď Toma napadla spásna myšlienka.

„ Všetky dôležité inštitúcie sa zjednotia na jednom mieste. „ povedal do ticha. Všetci naňho hľadeli ako na blázna. „ Je len jedno miesto, kde by sa dalo niečo také uskutočniť. „ prehovoril napokon Snape.

Tom naňho spýtavo pozrel. Chvíľu ich nechal v napätí, ale keď prehovoril vštkým sa to zdalo ako jediné riešenie.

„ Rokfort. „ povedal pokojne.

„ Budeme hlasovať. „ povedal Tom. Hlasovaním bol jednohlasne zvolení Rokfort. Prípravy na sťahovanie sa začali okamžite. V priebehu piatich hodín boli nemocnica sv. Munga a minsterstvo pripravené na sťahovanie do Rokfortu.

O chvíľu sa premiestnili do Rokfortu. Okamžite sa vytvorilo vrchné vojenské veliteľstvo, ktoré malo spravovať armády a viesť vojnu. Na jeho čele stáli: Tom Riddle, Ron Weasley, Severus Snape.

Medzitým Harryho armáda dorazila pred budovu ministerstva

Konečne zastali pred svojím cieľom.

Harry vystúpil pred armádu, namieril prútik do vzduchu a vykríkol:

„ Morsmorde!! „ nad hlavou sa mu objavilo temné znamenie.

Z ministerstva však stále neprichádzala odozva.

„ Akoby... „ začal Harry.

„ bolo prázdne. „ dokončila Bella, ktorý si medzitým zastala vedľa neho.

„ To nie je možné... To nemohli stihnúť „ zúril Harry.

„ VYPÁĽTE HO DO ZÁKLADOV!!! „ zreval na armádu za sebou.

Medzitým na Rokforte

„ Viete proti komu bojujete?? „ opýtala sa Hermiona Rona.

„ Tušíme to, ale ešte si nie sme istý...“ odvetil. „ Povedz mi to, prosím. „ prosila ho.

„ Ešte nie, až keď si budem istý. „ odvetil. Hermiona už otvárala ústa, že niečo namietne, ale v tom sa otvorili dvere a dnu vstúpil domáci śkriatok.

„ Pane, pán minister zvolal mimoriadnu schôdzu, a vyžiadal si vašu prítomnosť. Ron vstal.

„ Ale.. „ namietla.

„ Musím ísť. „ odvetil a pobozkal ju na líce a vyšiel z miestosťi. Keď vošiel do miestosti v ktorej sídlil vrchný štáb, už tam všetci čakali.

„ Už sme na teba čakali. „ povedal Tom a pokynul mu aby sa usadil. Ron sa posadil a počúval.

„ Pred chvíľou nám prišla správa od našich špiónov, že armáda už dorazila pred budovu ministerstva a vyplienila ju. „ povedal.

„ Vieme už, kto ich vedie? „ opýtal sa Ron.

„ Vieme“ odvetil Tom. Chvíľu si vychtnával, ako na ňom vysia pohľady všetkých prítomných.

„ Vedie ich Harry Potter. „ povedal vetu, za ktorú si vyslúžil vydesené pohľady všetkých v mietnosti. V tom sa dvere otvorili a dnu vtrhol Dawlish.

„ Čo tu robíš, veď si mal špehovať Potterovu armádu?“ vyštekol naňho Tom. Dawlish však vyzeral, źe nemá ďaleko k infarktu.

„ Ú- Útok...“ jachtal.

„ Útok? „ nechápal Ron.
„ Útok na Rokville. „ dostal zo seba a zviezol sa na zem v bezvedomí

Zpět na obsah

Kapitola 12: Kapitola 12

V miestnosti nastal okamžitý zmätok. Tom ho okamžite utíšil.

„ V žiadnom prípade nemožeme ísť Rokvillu na pomoc. „ vyhlásil. V miestnosti sa okamžite začali ozývať protesty.

„ Nemožeme im ísť na pomoc preto, lebo v otvorenej bitke by sme proti nim nemali šancu, a jediná vec, ktorú by sme dosiahli by bolo oslabenie našich síl, ktoré majú chrániť Rokfort. „ prekričal ostatných.

Všetci okamžite zmĺkli, lebo vedeli, že má pravdu.

„ Lenže pán minister ak naozaj zaútočia na Rokfort, neviem ako dlho sme schopní ho udržať. „ povedal Ron. Tom len zamračene prikývol.

Zvyšok schôdzi prebehol v podobnom duchu. Keď sa rozišli Ron potichu vošiel do svojej izby , lebo bolo veľmi neskoro.

„ Spíš? „ opýtal sa potichu do tmy.

„ Nie. „ odvetila mu Hermiona.

„ Prečo ste nešli Rokvillu na pomoc? „ opýtala sa ho skô než stihol povedať čokoľvek iné.

„ Ako to vieš?!“ opýtal sa prudšie než mal pôvodne v úmysle.

„ Prosím ťa... je to prísne tajná informácia, takže ju už poznajú všetci. „ skonštatovala sucho. Ron len prikývol a mierne sa usmial.

„ Neodpovedal si mi. „ pripomenula mu Hermiona.

„ Ach jasné... Rokvillu sme nemohli ísť na pomoc lebo by sme nemali šancu ho ubrániť a len by sme sa tým oslabili. „ vysvetlil jej.

„ Vás vôbec nezaujíma koľko ľudí tam zomrie!? „ opýtala sa a jej hlas sa pomaly dostával do nebezpečných výšok.

„ Sme vo vojne a v takomto stave sa musia robiť aj takéto veci. „ povedal Ron nezvyčajne tvrdým, preňho netypickým hlasom.

„ Viete proti komu stojíte? „ opýtala sa Hermiona.

„ Nie. „ odvetil Ron pokojne. Sám nevedel, prečo ju oklamal. Snáď si myslel, že to takto bude lepśie. Netušil však ako veľmi sa v tomto úsudku zmýlil.

Následky tohto jeho omylu sa mali prejaviť už onedlho.

Hermiona bola síce navonok ticho, ale v hlave sa jej už začal rodiť jej vlastný plán, ako zastaviť túto vojnu. V noci, keď počula Rona vedľa seba pravidelne oddychovať, potichu vykĺzla z postele, obliekla sa a pomocou tajných chodieb, ktoré poznala len ona(ukázal jej ich Harry ešte v siedmom ročníku) vyšla von z hradu. Zamierila si to rovno k táboru nepriateľov. Sama nevedela prečo, ale bola si istá tým, že jej neublížia.

Keď už bola neďaleko tábora obklopila ju skupina ľudí v čiernych plášťoch s kapucňami.

„ Si vyslanec?“ zaznel spod jednej z kapucni drsný hlas. Hermiona len v absolútnom strachu prikývla, a pravdepodobne jej to zachránilo život. Zatiaľ čo ju viedli k jednému zo stanov začala opäť triezvo uvažovať. Veľmi dobre si uvedomovala, že ak zistia, že nie je vyslanec, tak v tej sekunde je mŕtva. Musela rýchlo niečo vymyslieť. To však už stáli pred vchodom do najväčšieho stanu.

Stráže ju bez slova vtiahli dnu. Stan bol plný ľudí v čiernych plášťoch so zahalenými tvárami. Jedna z postáv zrazu zasyčala. Hermiona vedela, že ten človek hovorí v parselčine.

Ostatné postavy sa zrazu postavili a opustili stan. Hermiona tam stála sama s tým neznámym, nevedela čo robiť, ako sa správať.

„Čo tu robíš ? „ zaznel spod kapucne Harryho hlas. Hermiona si v prvej chvíli myslela, že dostane infarkt.

„ H- Harry?? „ opýtala sa neveriacky. Harry si zložil kapucňu. Za tie dva roky sa zmenil tak, že človek, ktorý ho poznal predtým by ho teraz spoznal len veľmi ťažko.

Črty jeho tváre sa veľmi nezmenili, avšak jeho tvár nadobudla takmer mŕtvolnú bledosť. Hermiona naňho len neveriacky hľadela.

“ S- Si to ty Harry? „ stále sa nevedela spamätať zo šoku.

„ Áno som to ja. „ odvetil pokojne. „ Prečo si to urobil?? „ opýtala sa potichu. Harry jej povedal pravdu, avšak bol pripravený vymazať jej pamäť, keby jeho plán nevyšiel. Hermiona naňho neveriacky hľadela a keď otvárala ústa, že povie niečo ďalšie, Harry ju prerušil.

„ A teraz sa budem pýtať ja.“ Povedal pokojne.

„ Prečo si tu? „ Poslali ma ako vyslanca. „ tvrdila presvedčivo.

Harry sa len zasmial.

„ Kedy konečne pochopíš, že mňa neoklameš... viem, že nie si vyslanec, lebo viem, že Tom Riddle je vo vojne schopný všetkého okrem jednej veci: vyjednávania so mnou. „ povedal pokojne. Hermiona zavrela oči a čakala na smrtiacu kliatbu.

Keď však neprichádzala, pomaly otvorila oči. Harry stál nad ňou a chladne sa usmieval.

„ Prečo si skutočne tu? „ zopakoval otázku.

„ Chcela som vyjednávať. „ odvetila nebojácne.

„ Vyjednávať? A o čom? „ zasmial sa Harry chladne.

„ Čo chceš za to aby si zatavil útoky?“ opýtala sa ho. Na jej nesmierne prekvapenie sa Harry rozosmial, a vyzeral, že sa naozaj dobre baví.

„ Tak čo chceš? „ opýtala sa

„ Nič čo by si mi mohla dať ty. „ odsekol, keď sa konečne ovládol.

„ No tak povedz. „ vyzývala ho.

„ Riddlovu hlavu. „ odvetil s chladným úsmevom.

„ Ale v súboji by som proti nemu nemala...“ začala Hermiona.

„ Ja nehovorím, aby si s ním bojovala ty. Stačí ak by si ho vylákala do pasce. „ povedal Harry prefíkane.

„ Ak to urobím, sľubuješ, že nikomu inému neublížiš? „ opýtala sa nedôverčivo Hermiona. Harry vážne prikývol.

Harry však vedel, že sľub, ktorý jej dal nedodrží. Aj keď bude Riddle mŕtvy stále tu budú ďalší jeho odporcovia, a tých bude treba zlikvidovať. Harry to dobre vedel.

Vedel to, Hermione však nepovedal nič. Veď načo aj, keď už prijala jeho ponuku. Keď sa Hermiona potichu vytratila z jeho stanu, Harry sa zamyslel.

Myslel si, že stretnutie s niekým, koho poznal toľko rokov s ním nemôže zamávať. Teraz si uvedomil, ako veľmi sa mýlil. Uvedomil si, že k Hermione stále niečo cíti, avšak jeho zdeformovaná duša to už nedokázala identifikovať.

Zpět na obsah

Kapitola 13: Kapitola 13

Hermionin návrat do hradu prebehol bez komplikácií. Do postele k Ronovi si však líhala zo zvláštným pocitom.

Ťažko povedať či to bol strach, nenávisť alebo odpor. Možno to boli všetky tieto pocity naraz.

Keď konečne zaspala nepokojným spánkom, ponorila sa do snov plných bolesti a smrti. Keď sa Hermiona ráno ráno prebudila , Ron ešte spal.

Zrazu si uvedomila, že v ruke drží nejaký list. Prekvapene naň pozrela a otvorila ho. Stálo v ňom toto:

Príď dnes v noci ku mne. Použi tú istú cestu, ktorú si použila včera

H. P.

Len čo Hermiona dočítala list jej v ruke vzbĺkol a zhorel. Hermiona vedela kto jej ten list poslal a nezaoberala sa tým ako sa list k nej dostal.
„ Deje sa niečo?„ prebudil sa Ron.

„ Nie, nič“ odvetila Hermiona. Celý deň sa správala ako telo bez duše, ale keďže Ron trávil celé dni na vojnových poradách a mysle ostatných boli príliš zaplnené obavami o vlastný život na to aby sa starali ešte aj o ňu.

Medzitým v Harryho tábore

Vo veliteľskom stane práve prebiehala porada.

„ Myslíš, že sa jej dá veriť?“ opýtala sa Bella skepticky.

„ Myslím, že áno. Keď bola dostatočne zúfalá na to aby sem prišla neozbrojená a bez zjavného plánu na ďalší postup, tak je dosť zúfalá aj na to aby vlákala Riddla do pasce.“ Odvetil Harry pokojne.

„ Ale ja si aj tak myslím, že kvôli prípadnému neúspechu by sme mali poslať po krídle menšiu jednotku. „ naliehala Bella takmer prosebne.

„ Tak dobre.„ prikývol Harry zamračene.

Na Rokforte

Hermiona sa opäť potichu vykradla z hradu a namierila si to do Harryho táboru. Presne ako minulú noc ju aj teraz zaviedli do Harryho stanu. Keď vstúpila, Harry tam už na ňu čakal.

„ Si si istá, že ťa nikto nesledoval? „ opýtal sa namiesto pozdravu. Hermiona prikývla.

„ Dobre, urobíme to takto: Dnes v noci tu prespíš, a skoro ráno ťa rôznymi zaklínadlami zamaskujeme aby si vyzerala akoby si ušla zo zajatia. Potom sa premiestniš rovno do jeho kancelárie. O zrušenie ochrany hradu sa postarám ja. „ vysvetlil jej svoj plán. Hermiona prikývla. Harry chcel eśte niečo povedať, ale Hermiona mu skočila do reči.

„ Prečo si to všetko urobil?“ opýtala sa potichu.

„Čo myslíš? „ opýtal sa Harry nechápavo. „ Prečo si pozabíjal všetkých tých ľudí opýtala sa Hermiona so slzami v očiach.

„ Musel som“ odvetil Harry potichu. Ich tváre sa pomaly blížili k sebe. Harry chcel niečo povedať, ale Hermiona ho umlčala bozkom.

Stále však nebola schopná sa poučiť. Ešte stále nepochopila, že Harry Potter nedokáže milovať a na svete má rád len jednu osobu.

Hermiona však zradila svojho manžela a spolu sním všetkých, ktorí ešte stáli na strane dobra. Harry Potter však počas ich sojenia urobil tú najodpornejśiu vec, ktorej bol on a jeho mágia schopná. Zabil jej dieťa a nahradil ho svojím prekliatym plodom.

Chcel aby ona porodila jeho dieťa, avšak nemala o tom vedieť. Mágia spôsobila, že dieťa sa bude podobať na ňu a po svojom otcovi zdedí schopnosti a povahu. Hermiona však o tomto nemala ani tušenia.

Keď sa skoro ráno prebudili o tom čo sa stalo v noci nepadlo ani slova. Hermionu zamaskovali roznymi kúzlami a spolu s Harrym sa vybrali nestráženou cestou k hradu. O tom čo sa odohralo v noci však nepadlo ani slovo. Keď už boli pomerne blízko hradu, Harry zdvohol ruky do vzduchu a hovorili nejaké slová, ktorým Hermiona nerozumela. „ Dobre teraz sa môžeś odmiestniť“ povedal jej keď skončil.

Keď sa odmiestnila okolo Harryho sa vynorili postavy v čiernych plášťoch.

„ Poslali sme menšiu jednotku po ľavom krídle, tak ako ste prikázali, pane.“ Oznámil mu jeden z nich.

„ Dobre. Teraz všetci na svoje miesta. „ prikázal. Každí si našiel vhodné miesto a čakali. Onedlho sa tam primiestnil Riddle a bol sám.

Teraz nastala Harryho chvíľa. Pomaly vystúpil z tieňa. Keď Tom začul za sebou kroky pomaly sa otočil a pozrel na Harryho. Na tvári sa mu okamžite objavil chápavý výraz.

„ Takže si ju donútil aby ma sem nalákala.“ Povedal potichu. Harry len spokojne prikývol. Obaja vytasili prútiky a namierili ich na seba.

Medzitým v zakázanom lese.

Jednotka, ktorú Harry poslal aby strážila krídlo vyzerala napohľad veľmi silná a organizovaná, ale v skutočnosti by ju dokázal rozhádzať jeden prekvapivý útok.

Vo výbere veliteľa tejto jednotky sa Harry dopustil jednej zo svojich najväčších chýb v tejto vojne. Do čela tejto jednotky postavil obra.

Obri nikdy neprekypovali inteligenciou. A Harry zabudol, že v tejto vojne príroda

nestojí na jeho strane.Kentauri si už dávno všimli pohyb temných síl, avšak nikdy sa nemiešali do záležitostí ľudí, ale teraz to nemohli nechať tak.

Dobre ukrytí v lese pozorovali Harryho skupinu pochodujúcu cez les.

Medzitým na Rokfortských pozemkoch

Harry a Tom stáli oproti sebe s namierenými prútikmi, keď sa okolo Toma objavili postavy v čiernych plášťoch a mierili naňho prútikmi.

„ Ty nikdy nebojuješ sám. Však?“ opýtal sa Tom Harryho posmešne. Vytiahol zo záhybu habitu druhý prútik, priložil ho k druhému a skrížil ich hroty.

Objavilo sa pri nich slabé biele svetlo, ktoré postupne narastalo až s obrovským rachotom vybuchlo a odhodilo všetkých, ktorí Toma obkľúčili. Ten hneď potom zrušil ochranu hradu a odmiestnil sa. Keď sa chceli premiestniť za ním zistili, že ochrana je už aktívna.

„ Došľaka!“ zahrešil Harry. Rýchlo sa odmeistnil do tábora a dal príkaz na okamžitý útok na hrad.

V zakázanom lese

Kenrauri stáli a čakali na povel na útok.

V tom zadunel lesný roh. To bol signál. Na inferiov sa zosypal dážď šípov a kým sa spamätali, bola už polovica z nich mŕtva. Hneď potom z oboch bokov do nich vrazili kentauri, ktorí ich sekali mečmi.

Obor, ktorý velil tejto jednotke si až teraz uvedomil, že by mal poslať správu svojmu vodcovi. Hneď potom ako poslal správu ho do oka zasiahol šíp a zviezol sa na zem.

Na rokfortských pozemkoch

Harry so svojou armádou rýchlo postupoval. Obliehacie stroje boli už postavené. Hrozivo vyzerajúce katapulty a branidlá boli na čele armády.

Celá armáda zrazu zastala. Katapulty sa začali otáčať na hradby. Vtom sa ozval výkrik jedného z veliteľov a katapulty vypálili. Na hradby sa zosypal dážď odťatých ľudských hláv. Obrancovia boli vydesení na smrť.

Vtom k Harrymu dorazil posol so správou o kentauroch. Keď si ju Harry prečítal okamžite zavelil na ústup, a sám začal utekať z Rokfortských pozemkov. Keď už bol takmer za ich hranicou všimol si, že armáda postupuje ďalej.

Zrejme nepočuli nové rozkazy. Keď sa dostal na svoje pôvodné miesto všimol si, že sú už obkľúčení zúrivími kentaurami.

Zpět na obsah

Kapitola 14: Kapitola 14

Keď Harry dorazil k vodcom, všimol si , že mnohí kentauri už naťahujú luky.

„ Ústup!“ zreval keď sa dostal späť na čelo armády. Armáda zastala na mieste. Už sa pomaly otáčala, keď sa na inferiov spustil smrťiaci dážď zapálených kentaurích šípov.

Harry okamžite vyčaroval okolo celej armády štít, ktorý odrážal šípy, ale nechránil proti útokom zblízka. Takmer okamžite po tom ako Harry vyčaroval štít, si prevesili luky cez plecia a vytiahli čudne zahnuté meče. Chvíľu obidve armády len stáli na mieste a čakali.

Keď zrazu zadunel lesný roh a kentauri vyrazili. Harryho armáda sa ani nesnažila stavať na odpor. Báli sa kentaurov viac ako svojho pána.

Rozutekali sa do lesa, kde ich chytili a zabili iné stvorenia. Harrymu a ostatným veliteľom sa podarilo ujsť do Dungbahu, kde sa ich už nikto neodvážil prenasledovať.

V Rokforte a Zakázanom lese sa tri dni oslavovalo veľké víťazstvo. Hermione sa podarilo vyviaznuť bez podozrenia. Okamžite ju prijali späť bez akýchkoľvek pochybností.

V Dungbahu zatial prebiehalo veľké vojenské zhromaždenie na, ktorom boli prítomní všetci velitelia

„Myslím, že by sme mali nájsť toho, kto nesie vinnu za túto porážku.“ povedal Rodolphus.

„Prehrali sme len kvôli tomu, źe nás viedol človek!“ zaškriekal jeden z goblinských veliteľov. Na tejto porade boli aj príslušníci ďalších rás, ktoré Harrymu slúžili.

Avšak po tejto vete goblinského veliteľa vśetci stíchli. Ťažko povedať či kvôli závažnosti jeho slov, alebo kvôli tomu, že Harry vstal a predstúpil pred ostatných.

Všetci čakali, že povie niečo na svoju obranu, ale onzamieril priamo ku goblinovi.

„Takže ty spochybňuješ moje velenie?“ opýtal sa mrazivým hlasom, keď pristúpil ku goblinovi.

„Isteže nie môj pane. Ja len hovorím, že keby môj národ viedol príslušník mojej rasy, tak by sme neprehrali.“ odvetil goblin rozstrasene.

„Takže spochybňuješ.“potvrdil Harry ľadovým hlasom. Goblin chcel otvoriť ústa na protest, ale otvoril ich už len v nemom výkriku a zosypal sa na zem, kde ešte stiho vypľuť na zem čiernu krv, keď naposledy vydýchol.
Všetci na Harryho vydesene hľadeli, len Bella sa uškrnula na Rodolphusa. Vedela, aké kúzlo Harry použil. Použil veľmi staré kúzlo čiernej mágie, ktoré spôsobovalo, že osobe na ktorú sa použije v tele vybuchnú všetky vnútornosti.

„ešte sa poradím s ostatnými veliteľmi a zajtra vám oznámim ďalší postup.“ povedal a všetci sa rozišli. Harry čakal vo svojom stane na Bellu. Vedel, že za ním príde. Vždy za ním chodila, keď riešili rôzne závažné otázky. Onedlho vstúpila do stan a posadila oproti nemu.

„Myslíš, že ešte môžeme vyhrať?“ opýtal sa jej po chvíli.

„Určite áno, ale armáda je silne demoralizovaná. Potrebujeme niečo, čo by zdvihlo morálku. Dlho nad tým premýšľali.

„Bella, existuje v čiernej mágii nejaké kúzlo, ktoré by oživilo mŕtvych?“ opýtal sa Harry.

„Jeden rituál existuje, ale dá sa ním oživiť len veľmo mocný temný čarodejník, ktorý má aj po smrti vôľu vrátiť sa.

“Myslíš, že by sa nám mohlo podariť oživiť môjho otca?“ Bella naňho len užasnuto hľadela.

„Harry ty si génius“ zašepkala. „Keby sme mali na svojej strane tvojho otca určite by sme vyhrali.“ povedala. „Urobíme to o týždeň.“ povedala a Harry prikývol.

O týždeň

Harry prenechal velenie Rodolphusovi a spolu s Bellou sa vydali na bezpečné miesto v zakáznom lese, ktoré bolo chránené starobylou čiernou mágiou a židne dobré stvorenie nedokázalo na tomto mieste vydržať. Obaja sa zhodli, že použijú rovnaký rituál, aký bol použitý na oživenie Voldemorta.

Mali už všetky prísady do elixíru okrem dvoch: mäsa sluhu a krvi nepriateľa. Mäso sluhu bolo pomerne ťažké získať, ale nakoniecsa ponúkol Rodlphus s podmienkou, že mu stratenú časť tela obnovia. Pôvodne sa ponúkala Bella, ale Harry to rázne zamietol.

Povedal, že ak by to mala byť ona, tak by radšej upustil od tohto plánu. Aj keď harry nemal nikoho v skutočnosti rád, pre Bellu mal istú slabosť. Podobne ako jeho otec. Dlho si nevedeli spomenúť na nejakého Jamesovho nepriateľa na, ktorého by mali dosah.

Až potom si harry uvedomil, že by mohli použiť krv jednorožca. Jednorožce boli predsa nepriateľmi zlých ćarodejníkov. A ak by použili krv jednorožca človek, ktorého by takýmto spôsobom oživili by sa stal odolnejśí voči kúzlam bielej mágie. Rcituál bol konečne pripravený.

Všetko prebehlo bez komplikácií. Harry si vśak eśte neuvedomil, že tento rituál zmení priebeh celej vojny. Následky tohto činu sa mali ukázať až neskôr. A ta Harry, keď videl, ako jeho otec znovu ožíva, pocítil nádej a radosť. Z kotlíka sa vynorila zahalená postava.

Všetci vrátane Harryho sa poklonili. James chvíľu stál na mieste, poom vykročil k dvom ľuďom, ktorí mali na svedomí jeho oživenie. Predstúpil pred nich a povedal:

„Ďakujem.“ V tajnosti sa pobrali do tábora. O tomto rituáli nevdel takmer nikto. Chceli využiť moment prekvapenia. Chceli znićiť všetkých svojích nepriateľov jediným útokom. Útokom s, ktorým nikto nerátal. V stane ešte chvíľu vysvetľovali Jamesovi aké udalosti sa udiali a prečo.

Už sa pomaly rozchádzali, keď Harryho napadla ešte jedna vec: „Otec!“ James sa otočil.

„Myslíš, že by sme mohli nejako oživiť mamu?“ James naňho prekvapene pozrel.

„Harry, ale tvoja matka nezomrela.“

Zpět na obsah

Kapitola 15: Kapitola 15

Harry zastal na mieste ako v tranze a hľadel na svojho otca.
„Ty si to nevedel?“ opýtal sa James zarazene. Harry pokrútil hlavou. James len prikývol a povedal:
„V tom prípade myslím, že ti dlhujem jedno vysvetlenie“ Potom bez akýchkoľvek rečí vstal a pokynul Harrymu aby šiel za ním. Harry tiež vstal a kráčal za otcom. James ho viedol pomerne ďaleko až hlboko do zakázaného lesa kúsok od miesta, kde ho oživili. James ho zaviedol na prázdnu čistinku uprostred lesa.
„Museli sme ísť takto ďaleko, lebo som si chcel byť istý tým, že nás nikto nepočúva.“ Odpovedal na Harryho spýtavý pohľad.
„Vieš Harry, Riddle by sa ku mne nikdy nedostal bez pomoci zvonku. Vtedy, keď ma zabil prebiehala bitka, ktorá mala zničiť rád a ministerstvo. A aj by to vyšlo, keby som tú bitku viedol ja. Zo začiatku som viedol ja, ale neskôr som musel z poľa odísť. Musel som odísť, pretože tvoja matka mi poslala správu o útoku na náš dom a bola to pasca.“ Harry naňho neveriacky hľadel.
„Chceš tým povedať, že ťa mama zradila?“ James bez slova prikývol.
„Takže, keď nezomrela, kde je?“ opýtal sa Harry, keď sa spamätal.
„Myslím, že ju členovia rádu niekde ukryli. Predpokladám, že to bude niekde v Blackovom dome.“ „Myslíš, že by ju tam nechali.“ „Myslím, že áno, lebo si myslia, že tam by sme ju určite nehľadali.“ „Vie, že žijem?“ opýtal sa Harry nečakane.
„Určite nie. Museli ju presvedčiť, že si mŕtvy a museli to urobiť tak aby si tým bola istá. Lebo inak by ťa určite našla.“
„Ale ako ju mohli presvedčiť?“ nechápal Harry.
„Pravdepodobne jej ukázali nejaké telo, ktoré bolo začarované tak aby vyzeralo tak ako tvoje.“
„Dobre, povedzme, že ju presvedčili o mojej smrti. Kde ju ukryli tak, aby som sa nikdy nedostal a aby sa ani ona nikdy nedostala ku mne?“ opýtal sa Harry.
„Myslím, že ju ukryli v sídle rádu.“ odvetil James.
„Otec, cítiš ešte niečo k mame?“ James sa zatváril zvláštne.
„Pozri Harry, zradila ma a to sa nedá odpustiť. Pomôžeš mi ju nájsť a zabiť?“ opýtal sa James a oči mu pri tých slovách fanaticky svietili. Harry prikývol. Cítil, že ak by teraz odmietol, tak by sa odtiaľto už nevrátil. To, čo nasledovalo Harryho šokovalo. James prevzal absolútnu kontrolu nad celou armádou. Harry mal podľa Jamesa plniť úlohu len akéhosi veliteĺa. Harry zatiaľ bol ochotný podvoliť sa. O pár dní James naplánoval veľkú ofenzívu, ktorá mala úplne zničiť Riddla a jeho prívržencov. Keď vyrazili z tábora, Harry mal zvláštny pocit, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Keď dorazili k Rokfortu, Harry pochopil všetky svoje predchádzajúce pocity. Celá ministerská armáda už bola na nich pripravená a čakala na nich. To znamenalo, že majú medzi sebou zradcu. James vyzeral, že naňho táto skutočnos´t nijako nezapôsobila. Armáda zastala. James rýchlo rozdelil úlohy medzi veliteľov. Harry dostal obrov a skupinu inferiov, a nemŕtvych.

Draco väčšinu ľudí v armáde a Bella s Rodolphusom si rozdelili zvyšok armády. James si však nechal najväčšie tromfy. Drakov a dementorov. Obe armády stáli a čakali na prvý krok toho druhého. Keď Harry pozrel smerom k Riddlovi po prvýkrát uvidel niečo, čo predtým videl len v jednej spomienke, ktorú mu kedysi ukázala Bella. Okolo Riddla stála skupina ľudí zahalená v bielych plášťoch. V tom zaznel povel na útok. Harry vyrazil medzi prvými aj keď to nebolo v pláne. On si už vytvoril svoj vlastný plán. Vo chvíli, keď obry prerazili prvé línie, nasledovaní Dracom a jeho armádou Harry na dlho stratil prehľad o okolitom dianí. Nemal prehľad o tom, kto vyhráva. Zrazu si všimol, že Jamesovi sa podarilo zajať niekoľko ľudí z Riddlovej osobnej stráže.
Stáli pred ním na mieste, ktoré sa nachádzalo v bezpečnej vzdialenosti od bojiska. K Harrymu pribehol Draco.
„Mám naväčšie straty. Musím sa stiahnuť!“ vykríkol.
„Koľko ľudí ti ešte zostalo?“ opýtal sa Harry pokojne.
„Asi tristo.“ odvetil Draco. „Prečo?“
„Okamžite ich tu zhromaždi.“ prikázal Harry. Draco odbehol a Harry si mohol bližšie prezrieť ľudí, ktorých James zajal. Teraz mali všetci zložené masky. Keď Harry uvidel, kto je medzi nimi, plán, ktorý vymyslel pred touto bitkou sa teraz potvrdil ako jediné možné riešenie. Medzi postavmi boli aj niektorí, ktorých Harry nepoznal, ale keď uvidel, že sú medzi nimi: jeho matka, Sirius Black a mnohí ďalší, ktorých poznal, rozhodol sa. V tom k nemu pristúpil Draco:
„Sú tu všetci, ktorí sú všetci nažive.“ povedal.
„Teraz ma dobre počúvaj.“ povedal Harry.
„Potrebujem tvoju pomoc. Keď dám príkaz všetci tvoji ľudia zaútočia na môjho otca. Nech vŠak dávajú pozor, aby nezasiahli zajatcov.“ povedal Harry potichu. „Ale prečo?“ nechápal draco. Harry kývol hlavou k zajatcom. Keď Draco uvidel, kto je medzi nimi, pochopil. Harry uvidel, že James sa napriahol na smrtiacu kliatbu. Uvedomil si, že teraz už nemôže ustúpiť.Uvedomil si, že zradí takmer každého a vśetci budú proti nemu. To mu však bolo v tejto chvíli jedno vedel, že musí urobiť to, čo si zaumienil. Musí zabiť svojho otca, aby zachránil matku. Keď vydal rozkaz, vzduch zaplnilo nespočetné množstvo kliadob a Harry odklonil hlavu. Vedel, že urobil len to, čo musel, ale aj tak sa pokladal za zradcu. Vedel, že týmto začal ďalšiu vojnu, ktorá rozhodne o osude sveta.

Zpět na obsah