Dwight napsal(a) Lucius M
Disclaimer: All publicly recognizable characters and settings are the property of their respective owners. The original characters and plot are the property of the author. No money is being made from this work. No copyright infringement is intended.
Tato povídka je archivována na: http://www.potterpovidky.cz/web/viewstory.php?sid=102
Index
Kapitola 1: Kapitola 1
Kapitola 2: Kapitola 2
Kapitola 3: Kapitola 3
Kapitola 1: Kapitola 1
Moje meno je Dwight. Príbeh, ktorý vám teraz vyrozprávam, sa vám môže zdať pritiahnutý za vlasy, alebo vám môže pripadať ako výlevy alkoholika, alebo schizofrenika. Uisťujem vás však, že je pravdivý. Jedného mrazivého novembrového večera, mal som už po robote. Robil som v jednej malej údržbárskej firme(u nás v meste nijaké veľké ani nenájdete). Moja povesť v meste stála mierne povedané za hovno. Veľmi tomu dopomohli klebety, čo sa o mne rozšírili. Ľudia o mne mne hovoria, že okrádam malé deti o vreckové. A pritom len občas potiahnem flašku vodky z obchodu. Ľudia tomu síce hovoria krádež, ale podľa mňa je to len malá pomoc samému sebe. Veď ten bohatý supermarket si ani nevšimne, ze mu chyba jedna fľaška. A keby aj áno, často hovorievam, ze krádež je krádežou iba ak vás pri nej chytia. Keď som pozrel pred seba uvidel som, že moja obľúbená krčma je ešte otvorená. " Výborne konečne dnes zažijem aj niečo pekné. " pomyslel som si. Bol som už mierne podnapitý, pretože pri mojej práci sa často dostanem aj ku starším dámam, ktoré mi dajú zo samej vďačnosti aj niečo vypit. Dnes som mal v tomto ohľade perfektný deň, jedna staršia pani mi po opravení vodovodného spoju dala celú fľašku výbornej vodky na cestu. Cestou s práce som ju samozrejme celú do seba nalial. A preto som mal teraz menšie problémy so zaostrovaním zraku. Ako som tak kráčal smerom ku krčme zrazu do mňa niekto strčil. " Čo si slepý ty ko... " keď som si všimol, že je to fízel, radšej som tú vetu nedokončil. " Čo sa deje pán príslušník? " poupravil som trochu predošlú otázku. "Pane tadialto nemôžete prejsť. Práve tu prebieha stavba nového kruhového objazdu. " povedal ten chlap. V prvej chvíli som si myslel, že mu asi zopár naložím, ale potom som si uvedomil, že v stave v akom som by som to sotva zvládol, a ak aj áno tak by určite nezostalo pri jednom údere, a potom by som sa musel zbaviť tela. A jediné po čom som v tejto chvíli túžil bolo dostať sa do mojej milovanej krčmičky. Bezradne som stál na mieste. Skúsil som zašmátrať vo vreckách. " Kurva, nemam dost prachov na to aby som ho podplatil. Ale na druhej strane ked sa nanho pozrem, aj on vyzerá, že je už unavený z tejto služby. Možno by ma aj pustil, keby som použil ten neuveritelný sexaepil, ktorý na mňa prichádza vždy keď do seba hodím nejaký ten pohárik. " "Nemohli by ste ma prosím pustit?? Viete mam po náročnej šichte a chcem si len odpočinúť v mojej obľúbenej krčme. " usmial som sa naňho zvodne. "Nie pane to by naozaj nešlo, ale pozrite tu nedaleko je obchádzka, možete ísť tadial." odvetil mi absolútne nedotknutý mojím šarmom. " Aspoň, že ma nasmeroval k obchádzke. " pomyslel som si, keď som sa tackal na ceste do krčmy.Všimol som si, že táto cesta má veľa bočných uličiek. "Výborne toto miesto si zapamätám a nabúduce sa tu schovám keď ma bude naháňať ochranka supermarketu. " povedal som polohlasne. V tom sa z tmavej večernej oblohy spustil hustý dážď. " A kurva. " uľavil som si. V tom zahrmelo. Už som si vážne začínal myslieť, že mi to príroda robí naschvál. Žeby sa na už aj tak dost dlhý zoznam ľudí, zvierat, živlov, ktoré ma nenávidia pridala ďalšia položka? Takto som sa ešte chvíľu ponáral do schzofrenických končín môjho mozgu, keď tu nočné ticho prerušované len dažďom a občasným hrmením preťal výkrik. Toto však nebol bežný výkrik, taký, ktorý môžete počuť z úst obete pri znásilneniach či vraždách. Tento výkrik znel akoby obeť čakalo niečo oveľa horšie ako smrť. Trochu som zamrzol na mieste. Na uliciach som bol často svedkom znásilneni ci vrážd, ale do nijakej z týchto udalostí som sa nikdy nezamiešal. Veď prečo aj? Vždy som sa riadil zásadou nestrkaj nos do cudzích vecí, lebo on môžeš prísť. Výkrik sa zopakoval ešte prenikavejšie. " Došľaka to som fakt jediný, čo ju počuje? " pomyslel som si naštvane. " Asi áno. " odvetilo mi moje svedomie zlomyseľne. Opäť ďalší výkrik. "Ber čert toho debila čo jej nevie zapchať hubu. " pomyslel som si naštvane a vošiel som do uličky. To čo som uvidel spôsobilo záhadné vytratenie sa alkoholu z mojho organizmu, takže som bol okamžite triezvy. Taký pohľad sa zdal brutálny aj takému tvrdému chlapovi ako som ja. Ta žena tam stála ako v tranze a ten chlap sa na nu tlacil zozadu a jeho ruky sa kĺzali po jej tele. Jeho ústa začali pomaly vystupovat od ramien vyšie. Keď už bol pri krku, trochu odvrátil hlavu a zahryzol sa jej do krku tak až z neho vytryskla krv. Stál som tam ako prikovaný a hľadel som na tú hrôzu s vyvalenými očami, to co nasledovalo ma však absolútne dostalo. ten chlap začal piť krv vytryskujúcu z krku akoby to bol ten najlahodnejší nápoj. Pil ju až dovtedy, kým ženské telo v jeho náručí neochablo. Bezvládne telo potom pustil na zem a začal sa obzerať po okolí. Teraz som mal po prvýkrát možnosť pozreť sa tomu chlapovi do tváre. Bol by som vsak radšej keby som ten ksicht nemusel nikdy uvidieť. Bol bledý ako sama smrt a na tie oči tiež asi nikdy v živote nezabudnem. Boli bledomodré a mali v sebe také zvláštnu divost. Postavu mal pomerne vysokú a štíhlu. Nikdy som neveril na upírov a podobne sprostosti, ktorými strašili deti. Teraz by som vsak bol schopny uverit čomukoľvek. Keď ten tvor, človek, alebo čokoľvek to bolo uprel na mna tie svoje oči, premkol ma taký strach, ako ešte nikdy v živote. V absolútnej panike som vybehol z tej prekiatej uličky a hneď som odbočil do najbližšej, ktorú som uvidel. Stále sa mi však zdalo, že za sebou počujem rýchle kroky, tak som ešte zrýchlil. Na konci uličky som už naozaj nevládal, tak som padol na kolená vyčkávajúc na to čo príde. Keď sa dlho nič nedialo, pomaly som zdvihol hlavu. Keď som sa poobzeral okolo seba , nevidel a nepočul som nič okrem tichého padania dažďových kvapiek na zem. Uz som sa začal radovať ako som mu ušiel, keď tu mi zrazu dve mocné ruky vyvrátili tvár dohora. Potom nasledovala ostrá bolesť v krku, a posledná vec na ktorú sa pamätám bol tvrdý dopad na zem.Zpět na obsah
Kapitola 2: Kapitola 2
Na druhý deň ma z bezvedomia vytrhla ostrá bolesť hlavy. Keď som sa z vynaložením obrovskej, takmer až nadľudskej námahy postavil, uvedomil som si ako strašne ma bolí hlava.
" To máš za to, že si sa včera ožral ty debil" skonštatoval som sebakriticky. V tom som si uvedomil čo sa včera stalo, automaticky som si rukou siahol na krk.
V prvej chvíli som nenahmatal nič. Už som sa takmer začal radovať, keď tu zraru moje prsty nahmatali rany.
" A kurva." výkĺzlo mi.
" Musím ísť k lekárovi. " Chvíľu mi trvalo kým som si uvedomil, kde sa nachádzam.
Keď som si uvedomil, že sa nechádzam neďaleko krčmy, ktorá je neďaleko môjho bytu, tackavo som vyšiel z uličky a pobral som sa domov.
Zastal som pred dverami svojho bytu. vytiahol kľúče a odomkol.
Čo najrýchlejšie som sa osprchoval a prezliekol. Hneď potom som sa ponáhľal k svojmu lekárovi. Mal som fakt šťastie čakáreň bola úplne prázdna. Zaklopal som.
" Vstúpte. " ozvalo sa spoza dverí.
Vstúpiťs a mi podarilo až na druhý pokus, lebo stále som ešte nebol celkom triezvy, takže moje oči ma trochu zradili a poriadne som sa tresol do steny.
Na druhý pokus som uź úspešne vstúpil.
" Dobrý deň pán doktor. " pozdravil som a snažil som sa zachovať si triezvy hlas.
" Dobrý, čo pre vás možem urobiť? "opýtal sa doktor.
"Stala sa mi taká nehoda... " začal som a ukázal som mu rany na krku.
" Pre boha živého, čo vás to pohrýzlo? " opýtal sa šokovane.
" Jeden chlap." vypadlo zo mňa skôr tomu stihol zabrániť.
" A kurva. " uľavil som si v duchu.
" Teraz budem mať šťastie keď ma nedá zatvoriť do cvokárne." pomylsel som si.
" A ste si tým istý?" opýtal sa.
" Ale nie pán doktor čo to trepem. Samozrejme, že to bol pes." zaklamal som pohotovo. Lekár sa len zhovievavo usmial.
" Vedľajšie účinky alkoholu však?" opýtal sa s úsmevom. Len som sa trpko usmial
a prikývol som. Potom mi to ten felčiar obviazal a prikázal mi zobrať si dovolenku.
V tom druhom som ho s radosťou poslúchol, lebo dnes sa mi fakt nechcelo trepať sa do roboty, kde by ma komandoval ten debil, ktorý si o sebe myslí, že je pán boh. Tak som sa doma hodil na posteľ a objednal si pizzu.Ale čo sa týka toho obväzu, ten som zo seba strhol hneď po tom čo som vyšiel z ordinácie.Keď som prišiel domov, zdvihol som telefón, že zavolám do práce, že dnes neprídem keď v tom niekto zazvonil pri dverách. Ponáhľal som sa otvoriť.
Stála tam mladá a musím povedať, že celkom dobre vyzerajúca roznášačka pizze.
" Vďaka. Dnes ste nejakí rýchli" povedal som a podal som jej peniaze.
" Mimochodom, kedy dnes končíte?"opýtal som sa jej akoby nič.
" O ôsmej. Prečo?" opýtala sa placho.
" Hmmm... no výborne táto tu ešte nerobí dlho. Toto bude ľahká korisť" pomyslel som si.
" Mohol by som ťa potom vziať na jedno pekné miesto." povedal som jej s úsmevom.
" Tak dobre." odvetila
" Dobre o ôsmej sa po teba zastavím. Čau. " povedal som jej.
" Dovidenia. " povedala a ja som zavrel dvere. V tom som pocítil takú ostrú bolesť na krku, že som sa musel oprieť o stenu.
" To je preto, lebo som si strhol ten obväz." presviedčal som sám seba, ale vedel som, že to nie je pravda. Celý zvyšok dňa som prespal. Pred ôsmou som sa osprachoval, oholil a vykonal všetku nevyhnutnú hygienu.
Potom som nasadol do môjho jediného auta, ktoré ešte aj tak nebolo celé splátené, ale čo už. život udržbára je ťažký. Prišiel som pred pizzeriu a zobral som ju do reštaurácie(ešte ráno som sa dozvedel, že sa volá Mandy).Po večeri sme išli do môjho bytu s jediným cieľom.
Hneď ako sa za nami zabuchli dvere, začali sme sa bozkávať. Bol som z nej úplne mimo, ale ešte som ju stihol nakormidlovať do spálne.
Keď ma pritlačila na stenu a pritisla s ku mne začal som sa cítiť nejako zvláštne.
Nie tak ako sa človek zvyčajne cíti pri sexe.
Keď sa moje ústa pomaly dostávali ku jej krku prešla mnou strašná túžba zahryznúťsa jej do krku a vypiť jej krv. Na sekundu ma to vydesilo, ale potom som začul ako sa dvere môjho bytu rozleteli.
Potom padol výstrel, a ja sa pamätám ako som videl krv stekajúcu po mojich rukách. Keď bezvládne telo padlo k mojim nohám, premkla ma pichľavá bolesť v hrudi a stratil som vedomie.
Zrazu som sa prebudil v nejakej tmavej miestnosti bez okien. Keď sa otvorili dvere a dnu vnikol pás svetla a ja som uvidel, kto vstúpil, bol by som radšej keby tie dvere ostali zavreté.
Zpět na obsah
Kapitola 3: Kapitola 3
Vo dverách stál ten istý chlap, ktorého som videl pred dvoma dňami v uličke. Začal som zdesene ustupovať dozadu.
„Čo odo mňa chcete? Prisahám, že nikomu nič nepoviem.“ Koktal som. Ten chlap však kráčal stále bliźšie a bližšie. Pristúpl ku mne a povedal:
„Myslíš, že keby si niekomu povedal, čo si videl pred dvoma dňami, že by ti to niekto uveril?“ Zamyslel som sa nad tým. Naozaj som to nemohol nikomu povedať, bez rizika dostatia sa do cvok-houseu. Sám neviem, ako som sa odvážil prehovoriť, ale nejako som cítil, že ten chlap ma nechce zabiť.
Veď keby chcel mohol to už dávno urobiť.
„Čo odo mňa chcete?“ opýtal som sa znovu.
„Určite si si všimol svoje nové schopnosti pri pokuse použiť na to dievča ľudské rituály párenia.“
„Nové schopnosti?“ nechápal som.
„Stal si sa jedným z nás. Stal si sa rodným“
„Čím som sa stal?“ dnes mi nejako nedochádzalo.
„Poviem ti aj keď sa mi to, protiví termín, ktorým nás nazývajú ľudia. Si upír.“
„To nie je možné“ vykríkol som.
„Myslíš?“ zaškľabil sa ironicky. Luskol prstami. Nado mnou sa otvorilo okno, ktoré som si predtým nevšimol. Keď na mňa dopadli lúče slnečného svetla, stalo sa niečo, čo som neočakával. Okamžite som dostal závrat a padol som na kolená. O chvíľu mi prišlo zle z pachu spáleného mäsa. Ešte horší stav nastal, keď som si uvedomil, že to mäso je moje. Konečne to prestalo.
„Už mi veríš?“ opýtal sa, keď som sa zdvihol zo zeme. Prikývol som.
„Ako nový člen klanu budeš mať isté povinnosti. Ak ich budeš plniť postupne sa dostaneš vyššie v hierarchii klanu. Zabudneš na vśetky svoje ľudské záväzky. Cez deň sa budeš zdržiavať tu v sídle a v noci budeš plniť úlohy, ktoré ti dajú vodcovia.“ Zakončil svoj monológ.
„Teraz ti ukážem sídlo.“ Povedal a otvoril dvere. Vyšiel som von. Hneď mi udrel do očí gotický štýl v ktorom bolo sídlo postavené. Prešli sme celé sídlo okrem niektorých miestností. Zrazu sme zastali pred jednými dverami, ktoré sa ničím neodliśovali od stoviek ďalších.
„Toto je tvoja komnata.“ Odpovedal na môj nechápavý pohľad.
„Od ostatných ju rozoznáš tak, že nad dverami bude tvoje meno, ktoré vśak uvidíš len ty a vodcovia klanu. Teraz choď dnu a počkaj kým po teba neprídem a nevykonáme rituál zasvetenia.“ prikývol som. Čakal som v tej prekliatej izbe snáď celé hodiny.
Už som si myslel, že tam ostanem trčať naveky, keď znovu vstúpil ten chlap(či vlastne upír) a povedal mi, že obrad je už pripravený a mám ho nasledovať. Vyšiel som teda z miestnosti a kráčal som za ním. Zaviedol ma pred obrovské, dvojkrídlové a bohato vyrezávané dvere a začal hovoriť:
„Klanu vládnu traja najvyšší vládcovia.
Sú to Leviathan, Dagon a Belial. Ak ťa niektorí z vládcov poverí nejakou úlohou, tak ju musíš splniť aj keby ťa to malo stáť život, pretože oproti tomu, čo by zažil po nesplnení úlohy zadanej vodcom by bola smrť spásou. Ak niečomu nerozumieš opýtaj sa teraz, lebo neskôr už nebudeš mať príležitosť.“ Mal som pocit, že rozmiem všetkému z toho, čo mi povedal, tak som sa spýtal iba:
„Kto si?“ „Moje meno a poslanie už teraz nie je dôležité, pretože som nesplnil jednu úlohu, ktorú mi zadal môj majster, ale bol som ušetrený od mučenia pod podmienkou, že si vyberiem svojho nástupcu.“ odvetil a ukázal na dvere. Bol som taký vyľakaný, źe som si ani neuvedomil, že miestnosť v ktorej som sa ocitol sa podobala na miestnosti v akých sa vykonávali satanské rituály.
Miestnosť nemala okná. Steny boli pokreslené zvláštnymi znakmi. Keď som sa na tie znaky lepšie pozrel šimol som si, že sú napísané ľudskou krvou. „Predstúp“ ozval sa chladný hlas. Keď som pozrel tým smerom, všimol som si trojicu starých upírov sediacich na trónoch. Táto miestnosť by nahnala strach komukoľvek, ale predsa mala v sebe nádych akejsi majestátnosti. Rovnako ako tí traja upíri. Predstúpil som pred nich.
„Prisaháš, že urobíš všetko pre prospech klanu?“
„Prisahám.“
„Prisaháš, že vykonáš všetko, čo ti prikážu tvoji vodcovia?“
„Prisahám,“
„Prisaháš, že ak sa raz staneš vodcom, urobíš všetko, pre víťazstvo na bojisku a záchranu svojich podriadených?“
„Prisahám,“
„Je nám cťou naplno ťa uvítať v klane. Odteraz budeš nosiť meno Nergal,“ Zpět na obsah