Lucius Malfoy už dlhšie premýšľal nad tým, koho ustanoví za svojho nástupcu. Pretože si veľmi dobre uvedomoval, že nie je nesmrteľný a zvlášť v týchto časoch, po nedávnom vzostupe Lorda Voldemorta mohla smrť prísť skôr než čokoľvek iné.
Možno vás napadlo, že to určite bude Draco, ale v otázke následníctva vôbec nemusela rozhodovať krv. Ak pokrvný potomok nebol dosť schopný, mohol miesto patriarchu rodiny dostať ktokoľvek, koho si súčasný vládca zvolil.
Luciusov prúd myšlienok zastavilo zaklopanie na dvere. „ Ďalej. „ zvolal. Dnu vstúpil domáci škriatok. „ Čo je ?! „ oboril sa naňho Lucius.
„ P- Pane práve dorazil váš syn a dožaduje sa rozhovoru s vami. „ vyjachtal škriatok.
„ Vpusti ho „ zavrčal nevrlo. Škriatok sa nesmelo otočil a vyšiel z izby, prekvapený, že vyviazol bez trestu. O chvíľu vstúpil Draco.
„ Dobrý večer otec. „ pozdravil. Lucius na pozdrav neodpovedal, len mu pokynul aby si sadol. Draco sa uvelebil v kresle oproti Luciusovy a začal hovoriť:
„ Podľa tvojho želania som si u Lestrangeovcov doplnil svoje znalosti čiernej mágie... „ Lucius len netrpezlivo prikývol a prerušil ho:
„ Ale toto nie skutočný dôvod tvojej návštevy však? „ opýtal sa aj keď už tušil aká bude odpoveď.
„ No dobre. Máš pravdu. V skutočnosti som za tebou prišiel preto, lebo som sa dopočul, že ma nechceš urobiť svojím nástupcom. „ povedal Draco navonok pokojne, ale vo vnútri takmer vrel nedočkavosťou či sa potvrdia jeho informácie. „ Od koho to vieš? „ opýtal sa Lucius a tón jeho hlasu aj rysy tváre okamžite stvrdli. „ Je to pravda? „ naliehal Draco. „ Pýtal som sa od koho to vieš! „ Lucius trochu zvýšil hlas. „ Od Theodora. „ sklopil podradene hlavu. Lucius zavrčal. Theodor Nott starší patril hlavám rodín, ktoré sa po Luciusovom mocenskom vzostupe dostali do područia Malfoyovcov. Lucius Malfoy bol v podsvetí veľmi váženým človekom, ale je všeobecne známe, že mocní a bohatí ľudia priťahujú problémy.
A problémy mali čoskoro doľahnúť aj na Luciusa. Teraz po návrate Lorda Voldemorta sa naňho začali sypať rôzne obvinenia. A ešte k tomu Fudge už nebol ministrom, a ten otrasný Scurmigeour ho nikdy nemal veľmi v láske a hlavne sa nedal ani za svet presvedčiť zlatom. A nie že by to Lucius a jeho ľudia neskúšali. Ponúkali mu majlant, ale nedal sa presvedčiť. Stále neoblomne tvrdil, že „ so smrťožrútmi nevyjednáva. „. Lucius sa pri tej spomienke mimovoľne usmial. A nemohol ho ani dať zabiť, lebo by to bolo príliš podozrivé. Všetko podozrenie verejnosti by automaticky padlo naňho. A ešte sa do toho primiešali aj problémy s ostatnými rodinami, ktoré trvali na tom aby za svojho nástupcu ustanovil Draca. „ Čo sa oni majú čo starať do vecí mojej rodiny! Draca chcú vidieť na mojom mieste len preto aby mohli náš majetok ľahšie rozkradnúť. „ pomyslel si s pohŕdaním. Toto bol pre Luciusa naozaj ťažký deň, ale bolo to nič, v porovnaní s tým čo malo prísť, pretože toto bol len začiatok sledu udalostí, ktoré mali neskôr celkom od základov zmeniť štruktúru rodiny Malfoyovcov.