Informace
Jsme domovem:
670 povídek
od 235 autorů
z 770 registrovaných.

Diskuse je na našich stránkách Potter Web CZ

HUCULSKÉ KOLOMIJKY od kyanid pishtoidny
[Komentáře - 9] Tisk
- Velikost písma +
Autorská poznámka:
Všetky tie OOC postavy náležia JKR.

Hodiny na kamennej chodbe hradu odbíjali 22:00. Hermiona nestihla večierku. Utekala z knižnice ako najrýchlejšie vedela a vo vnútri preklínala svoju nedochvíľnosť. Jej kroky sa ozývali prázdnymi, tmavými chodbami hradu a vlasy jej viali, keď zrazu do niečoho, lepšie povedané do niekoho narazila. Odhodilo ju dozadu a keď sa ako tak pozviechala, pozrela čo ju zabrzdilo v behu.

"Ááále, kamže kam?" zatiahol príšerným hlasom Malfoj a oprel sa o stenu. Hermiona naňho znechutene pozrela.

"Daj si pohov, Malfoj! Mohol by si dávať trochu pozor, neni celá chodba len tvoja!" vypľula mu do ksichtu a zaškaredila sa.

"Grangerová, tvoja tuposť a nemotornosť nezná hraníc," arogantne ofrkol Draco a ležérne sa oprel o múr. Zatiaľ čo si oprašoval luxusné nohavice fľochol na rozpačito stojacu Hermionu. "To je asi dedičná porucha u muklov. Tvoja matka bola určite rovnaká ako ty. Škaredá, hlúpa a nešikov-" PLESK! Hermionina ruka tvrdo pristála na jeho líci.

"Už nikdy... NIKDY predo mnou takto nevrav o mojej matke. Rozumel si?!"
Malfoj na ňu vyjavene pozrel. To bolo už prvýkrát, čo mu dala facku, ak nerátame tú z filmu. Fuuj, dotkla sa ma špinavá humusáčka...

"Sklapni, Grangerová, myslím, že si si už mohla zvyknúť. Ha ha," našiel stratenú rovnováhu a zabudnuté sebavedomie Malfoj.

Hermiona naňho ešte raz pozrela tým najnevraživejším pohľadom akým vedela, otočila sa na opätku a trielila do nebelvírskej veže.

*******

Hermiona ležala na posteli a usedavo plakala. Malfojove slová sa jej veľmi dotkli. Otrela si slzy a vstala. Potrebuje čerstvý vzduch. Vzala si na seba iba teplý habit a takto naľahko odkráčala z Chrabromilskej klubovne.

Vzduch na vrchole Severnej veže bol chladný. Hermiona si pritiahla habit a sadla na okraj múrika. Vtom sa za ňou ozval hlas.

"Ale, ale, koho to tu zase máme..." zatiahol dnes už podruhé Malfoj a jediným pohybom ruky odohnal dve zmijozelské dievčiny ľahkých mravov, s ktorými mal z nášho POV asi úmysel porozprávať sa o famfrpáli za mesačného svitu.

Hermiona sa ani nemusela obzrieť. Poznala až príliš dobre, komu ten hlas patrí. Pomaly sa jej vykotúľala ďalšia slza. Už len jeho som tu potrebovala. Akoby ju už dosť netrápil. Vždy mu bola zdatným protivníkom, pokiaľ šlo o ich vzájomné prejavy nenávisti, ale už bolo na ňu toho všetkého jednoducho priveľa. Nech mi už dá konečne pokoj!

"Vypadni, Malfoj! Nepotrebujem počúvať tvoje úbohé kecy," povedala z výrazom hlbokej nenávisti Hermiona s pohľadom upreným na hviezdami posiatu oblohu.

"Ale, ale Grangerová, fňukáme, fňukáme?"

Hermiona sa mu otočila čelom a zašemotila: "Draco, prosím, netráp ma. Toto nie si ty. Ja viem že nie."

"Bodaj ťa, aký som ti ja Draco? Ja som s tebou kravy nepásol."

Hermiona zažmurkala nad týmto náhlym prejavom folklóru.

V sekunde jej hlavou preleteli všetky okamihy, ktoré strávila na ľudovkách a pocítila k Malfojovi sympatie. S novými slzami na tvári ho vrúcne objala.

Malfojovi spadla sánka, nevedno či od prekvapenia, alebo že ho Hermiona tak zdrapla. Zároveň nemotorne šľapol Hermione na nohu.

"Čo to vystrájaš, Hermiona?"

"Ach Draco, doteraz som si vôbec nevšimla, ako úžasne by ti pristal modranský kroj! Ach!" zachvela sa pri tej predstave Hermiona.

"Kroj? Hermi, ty si folklorofil??" spýtal sa s hoodne otvorenými očami Draco. Prosím, nech povie áno, prosím, nech povie áno.

Tentokrát sa na ňu vrhol on a už boli v myšlienkach na tancovačke.

On, čoby švárny junák, s perečkom belavým za klobúčkom, a ona, dievčina šumná ako ruža, sa unášali v rytme terchovských ľudových.

Nevedno, ako dlho takto snili, keď si obaja uvedomili, že majú jeden druhého v náručí.

Nemotorne sa navzájom odsotili a tvárili sa že sa nič nestalo. Nastalo ohlušujúce ticho. Draco sa chvíľu ošíval, kým prehovoril. "A tvoj otec je orangutan," a odišiel, tváriac sa chladne a vypočítavo, čo mu vôbec nešlo.

Hermiona za ním pozerala, dala si facku a šla sa vyspať.

******

Druhého rána na raňajkách Malfoj netrpezlivo pozeral na dvere siene, kedy vojde ONA. Nevedel, čo to doňho vošlo, ale páčilo sa mu to. Keď do siene vstúpilo Golden Trio, nedokázal z nej spustiť oči. Snažil sa predstaviť si ju na drevenom pódiu v krpcoch a širokej sukni.

Ešte nikdy sa neuchýlil k takým praktikám, no zdvihol sa a odišiel do soviarne napísať Liebesbrief. Liebesbrief pre Hermionu.

Jeho výr bol síce na líbsbrífy perfektne konštruovaný, ale nechcel sa prezradiť. Ešte nie. Použije radšej školskú sovu. To teľa nevymáchané Wízlijovské na ňu čumí ako keby bola z čokolády. Preto si to zamieril rovno do sovinca, zatiaľ čo v skrytu duše sa mu vynárali Hviezdoslavove intímne lyriky. Ach!

Sadol si do okna v soviarni, cmúľal koniec brka a zasnene hľadel do diaľav.

Láska môjho srdca,
si ty, Hermiona, môj vládca,
folklór spojil nás,
nech nás spája zas a zas.
Stretneme sa vo veži,
o 11-tej, aj ak sneží.
Tvojho srdca šampión,
Draco, áno, je to on.


Zasnene si vzdychol, čítajúc po sebe svoje vyznanie a už ho aj priväzoval na nohu malej snežnej sovy. Ešte stále sa celkom nevrátil do reality, predstava Hermiony v národnom kroji ho proste fascinovala. S týmto pocitom vyšiel zo sovinca a zamieril si naspäť do Veľkej siene, možno tam ešte bude ONA.
Do Siene sa vrátil práve včas, aby vo dverách stretol práve vychádzajúce Trio. NEnechal si ujsť príležitosť, aby vrazil do NEJ a ako sa jej dotkol, neoľutoval svoju hrubú silu, ktorú použil. Bolo to, ako by maľ na dľani svojě rodné Sľovensko.

Hermiona skoro spadla, ale Ron bol rýchlejší a s láskyplným pohľadom ju zachytil. Harry sa na Malfoja nenávistne pozrel a v rovnakom okamihu už visel Malfoj za uši na lustri. Harry si nedbalým pohybom zastrčil hůlku za opasok. Opasok z kroju!

"Jaké gorily zrazu. Pche! A snažia sa zapôsobiť na MOJU Hermionu!" odfrkol si v duchu Malfoj a skočil z lustra dole. Trio medzitým zmizlo.

***

Bolo presne 11, keď sa dvere na veži otvorili. Vstúpila ONA. Draco sa uličnícky usmial a zapol gramofón. Vzduchom sa rozniesla rezká melódia cimbalu, drumble a fujary. Krása.

Hermiona ho schytila do tanca a o chvíľu už spoločne krepčili. Krpce ladne behali po podlahe a záhyby Hermioninej sukne zaplnili ovzdušie. Oddávali sa spoločne víru a tanca a ani si neuvedomili, že sú si jeden pre druhého čim ďalej, tým bližšími.

Až, zrazu, gramofón zaškrekotal a umrel. Hermiona sa zachmúrene podívala na svojho vyvoleného a ten ju za ruku odviedol ku jazeru. Naokolo svietil celý roj svätojánskych mušiek, na úbočiach kopcov sa pásli ovce a pri nohách im kvitol Plesnivec Alpínsky. Romantika jak hovado.

Draco niesol Hermiona v náručí ako pravý šuhaj a s najčistejšími úmyslami ju položil, aby si spoločne sadli ku jazeru. Draco sa nadýchol, pozbieral svoju odvahu a vyriekol: "Hermiona, vydáš sa za mňa? Mohli by sme mať krásnu modranskú svadbu!"





Do okénka povinně napište číslicemi třista šedesát pět
Okénko 

Poznámka: Můžete zaslat hodnocení, komentář nebo obojí. Nezapomeňte na okénko.