Bol sychraví Augustoví večer a Harry mal už konečne 17. Sedel pri okne a pozoroval kvapky padajúce na sklo. Vôbec nemal radosť. Šok z leta v ňom ešte pretrvával. Nemohol uveriť že Dumbledore je už mŕtvi! V tom uvidel červenú machuľu na čiernej oblohe. Stále sa približovala a približovala až v nej Harry spoznal fénixa Felixa. Otvoril okno a fénix mu pristál na ramene. V zobáku mal list. Harry otvoril ten list. Spoznal to šikmé písmo. Dumbledorove písmo. Srdce sa mu rozbúšilo Je možné že Dubledore ešte žije? Kládol si v duchu otázky ale hneď si aj odpovedal. Nie. Veď som videl jeho pohreb na vlastné oči. Tep sa mu spomalil Otvoril list a začal čítať.
Milí Harry.
Keďže si dostal tento list znamená to, že som už dávno po smrti. (Harryho tep sa prudko vrátil do normálu)
Rozhodol som sa, že ti darujem môjho fénixa. Verím že sa o neho dobre postaráš. Nech ťa jeho pieseň sprevádza až do posledného dychu.
S pozdravom Albus Dumbledore
Harry pozrel na fénixa Felixa ktorí tichučky zaspieval a na Hedvigu čo sa tvárila urazene. V tom uvidel ďalšieho vtáka na obzore. Tento krát to bola hnedá sova. Harry rýchlo otvoril okno inak by narazila do skla. Vletela dnu, zabrzdila na stole a natrčila Harrymu nohu. Ten odviazal list a začal čítať.
Milí Harry.
Predovšetkým ti prajem všetko najlepšie. Keď už máš 17 tak sa nemusíš zdržiavať na Privátnej ceste. Chcem ťa pozvať späť do hlavného stanu Fénixovho rádu. Severus Snape nás síce zradil ale k prezradeniu hlavného stanu ho viaže neporušiteľná prísaha. Takže nám ostáva len dúfať že sme zatiaľ v bezpečí. Zajtra o 7:00 sa stretneme pred vašim domom. Maj všetko zbalené.
S pozdravom Pán Weasley
Harry nemal vonkoncom chuť sa tam vrátiť. Všetko mu pripomínalo Dumbledora alebo Siriusa. Ale aspoň stretne Rona, Hermionu a... Ginny. Teraz ľutoval že sa s ňou rozišiel. Ale aspoň je v bezpečí! Skôr či neskôr by sa to lord Voldemort dozvedel a išiel by po nej.
Harry sa zajtra zobudil dosť neskoro. Veci si zbalil už včera. Presne 6:57. Takže mal minútu na to, aby vysvetlil Dursleiovcom že odchádza. Mal pocit že tí to uvítajú s potešením.
Zišiel dolu schodmi. Dursleiovci ešte spali. Chytil papier a ceruzku a začal rýchlo čmárať odkaz. Niečo v zmysle že odchádza a nemieni sa už vrátiť.
Vyšiel na ulicu a uvidel že pán Weasley tam už čaká. „Ahoj Harry!“ Pozdravil ho. Pokúsil sa o úsmev ale moc sa to na úsmev nepodobalo. Bola to skôr bolestná grimasa. Bolo vidieť že Dumbledorova smrť zapôsobila aj naňho. „Ty si ešte nespravil skúšky z premiestňovania, však?“ Harry pokrútil hlavou. V tom sa pán Weasley zarazil a pozrel na Harryho plece. „O-odkial máš.. to je.. to.. Dumbledorov fénix?“ „Áno. Včera my priletel a j s týmto listom.“ Odpovedal Harry a dal pánovi Weaslymu list od Dumbledora. „Aha. Myslel som si.. myslel..“ Zašomral pán Weasly. „Tak Harry. Keďže si neurobil skúšky nemôžeš sa sám premiestniť. Pevne sa ma chyť za ruku.Ale ešte pred tým premiestnime Fénixa a batožinu pred Hlavný stan.“ Pán Weasley poklopal po kufroch a tie zmysli. Teraz sa Harry chytil pána Weasleyho. Znova cítil ten pocit ako by ho niečo neznesiteľne tlačilo na hrudník ale teraz to bol príjemný pocit. Konečne opúšťa Privátnu cestu...