,,Čo máme robiť pane?” ozval sa syčivý hlas Firralského veľiteľa.

,,Zrovnajte Rusardon so zemou,” odvetil vysoký muž v dlhom červenom plášti s kapucňou, ktorá mu zakrývala tvár.

,,Nenechajte nikoho nažive,”

Uplynuli dva dni od odchodu Uryna a jeho priateľov z Rusardonu. Väčšinu toho času strávili v Mironase, kde sa učili bojovať a loviť divú zver. Uryn si za ten čas stihol všimnúť, že vzájomný vzťah jeho dvoch priateľov nie je ani zďaleka taký harmonický, ako si pôvodne myslel. Nedôverovali si, navzájom sa podozrievali a kontrolovali.

,,Kam ideš?”vyštekla Laria, keď sa Waram zdvihol zo zeme a vzal si loveckú dýku.

,,Na lov,” odsekol.

,,Alebo snáď nemôžem?” dodal ironicky. Keď ho Laria ignorovala, nahnevane zavrčal a stratil sa v lese.

,,Prečo mu tak nedôveruješ?” opýtal sa Uryn potichu.

,,Predtým ste na seba takí nebývali,” Laria sa zasmiala.

,,Ale áno bývali. Len ty si to nevidel. Alebo skôr... Ty si to nechcel vidieť,”

,,Prečo mu nedôveruješ?”Uryn sa dnes nemienil vzdať a chcel dostať na svoju otázku jednoznačnú odpoveď. Laria sa na chvíľu zamyslela a potom sa posadila na zem k Urynovi.

,,Vieš...” začala opatrne.

,,Viem, že je to tvoj najlepší priateľ, ale mám z neho zlý pocit,”

Uryn sa pri tej vete mimovoľne usmial.

,,Takže ty súdiš ľudí podľa svojich pocitov?” opýtal sa.

,,Nie...Aj keď... Možno by som mala,” odvetila váhavo. Uryna táto odoveď prekvapila.

,,Ako to myslíš?” Laria si vzdychla a pozrela mu hlboko do očí.

,,Pozri... Vyrástla som na ulici a tá ma aj vychovala. V živote som nevidela svojich rodičov, neviem, kto to je a úprimne povedané, ani ma to nezaujíma. Mám pätnásť rokov, ale videla som také veci, ktoré by boli priveľa aj na mnohých zdatných chlapov. V takom prostredí sa musíš naučiť dôverovať pocitom a inštinktom, inak zomrieš.”

,,Pocity môžu niekedy klamať,” namietol Uryn. Laria sa znovu usmiala a pohodila svetlými vlasmi.

,,Naozaj? Tak mi povedz... Kedy naposledy ťa oklamali tvoje pocity a inštninkty?”

Uryn sa zamyslel. Jednu vec Larii rozhodne nemohol uprieť. Vedela klásť otázky. Usilovne si v hlave premietal udalosti posledných dní, ale nenašel medzi nimi ani jednu situáciu, keď by ho jeho pocity zradili.

,,Tak čo? Prišiel si na niečo?” opýtala sa ho s úmsevom. Pokrútil hlavou. V tom sa ozval šuchot medzi stromami a Uryn bleskovo vyskočil na nohy a postavil sa pred Lariu, aby ju chránil. Zpoza stromov sa však vynoril zadychčaný Waram a za sebou vliekol mladú srnu.

,,Nemôžme v tomto prekliatom lese zostať večne. Kam pôjdeme?” opýtal sa Waram pri večeri. Uryn sa zamyslel. Zo všetkých miest Cisárstva poznal dobre len Rusardon, ale teraz boli v situácii, keď museli riskovať. Uryn v tejto chvíli veľmi ľutoval, že necestoval so svojím otcom za obchodmi. Napriek tomu sa však skúsil zamyslieť, o akých mestaćh na okolí vie. Rusardon bol najvýznamnejším centrom tejto časti Cisárstva, ale okrem neho tu boli ešte osady: Ebur, Arcas, Iton a vojenské pevnosti: Genernis a Idinbur.

,,Myslím, že najskôr by sme mal ísť do Eburu,” povedal zamyslene.

,,Poznáš tam niekoho?” zaujímalo Warama.

,,Nie, ale po Rusardone je to najväčšia osada. Snáď sa nám tam podarí niečo zistiť,” povedal a spýtavo pozrel na Lariu. Tá len prikývla a pokračovala v jedení.

,,Počúvajte vy dvaja!” povedal Waram a nahnevane vstal zo zeme.

,,O čom to hovoríte? Čo chcete zisťovať”

,,To ťa nemusí trápiť,” odsekla Laria nahnevane.

,,Ale mňa to trápi. Sľúbil som predsa, že pôjdem s vami. Mám predsa právo vedieť, do čo som sa to zaplietol nie?” tentoraz svoj pohľad obrátil na Uryna, lebo pochopil, že u Larii nemá šancu na úspech.

,,Chceme ísť do Eburu, aby sme tam našli niekoho, kto nám poskytne úkryt,” Uryn volil slová mimoriadne opatrne, lebo na chrbte cítil pozorný Lariin pohľad.Warama to trochu upokojilo a tak si sadol na zem a pokračoval vo večeri. Uryn si počas večere všimol, že Laria má v čižme neustále ukrytú dlhú dýku. Keď si všimol, že si uvedomila, kam sa pozerá, nadvihol obočie. Nepovedala nič, len opovrživo pozrela na Warama. Pre Uryna to bolo výrečnejšie gesto, ako akékoľvek slová.

Nad ruhý deň museli vstať zavčasu a vyraziť. Uryn približne poznal cestu do Eburu. Chvíľu im trvalo, kám vyšli z lesa a natrafili na starú neudržiavanú cestu.

,,Asi sme dosť ďaleko od Rusardonu,” povedal Waram. Jeho priatelia prikývli. Všetky cesty v okolí Rusardonu boli udržiavané kvôli čulému obchodnému ruchu.

,,Vie niekto z vás, kde sme?” Laria sa zmätene obzerala po okolí. Obaja chlapci pokrútili hlavou. Zrazu začuli dupot konských kopýt. Všetci traja pozreli na seba a okamžite sa ukryli v tieni stromov. Uryn sa prikrčil a zovrel otcov meč. Waram napravo od neho vytiahol dlhú dýku, ktorú sa v posledných dňoch naučil celkom dobre vrhať. Laria nevytiahla žiadnu zbraň, len s kamenným výrazom na tvári sledovala cestu pred sebou. Na ceste sa najskôr objavili dvaja vojaci na koňoch, ktorí pozorne sledovali okolie a tak sa musel Uryn s priateľmi stiahnuť trochu hlbšie do lesa. Z nimi nasledovali štyri kone naložené rôznym nákladom.A vedľa tých koní kráčal Waramov otec Elion, nasledovaný ďalšími dvoma vojakmi na koňoch.

,,Otec,” zašepkal Waram zúfalo. V tom Elion zdvihol pravú ruku a celý konvoj zastal.

,,Ak sa chceme ešte dnes dostať do Eburu, musíme zrýchliť jasne?!” zakričal na vojakov pred sebou. Tí prikývli a konvoj vyrazil vpred o niečo rýchlejšie. Urynovi skrsol v hlave nápad.

,,Počúvajte...” zašepkal a jeho priatelia prišli k nemu bližšie. ,,Napadlo mi, že keby sme ich nenápadne sledovali, mohli by sme sa dostať do Eburu,”

,,To je dobrý nápad,” súhlasil Waram a Laria len prikývla. A tak obaja vstali a opatrne začali postupovať spolu s konvojom, ktorý sledovali z lesa. O niekoľko hodím boli už všetci traja na smrť vyčerpaní a dúfali, že konvoj tiež zastane, aby si muži a zvieratá oddýchli, ale tí vyzerali, že majú stále dosť síl na ešte niekoľko míľ cesty.

,,Počkajte,” Laria zastavila svojich priateľov.

,,Čo sa deje?” nechápal Uryn.

,,Cítim, že teraz by sme nemali ísť ďalej,” zašepkala a z jej hlasu bolo cítiť také zúfalstvo, že aj Waram zastal na mieste a čakal. O chvíľu sa pred nimi ozvali výkriky a zúrivý zvierací rev. Obaja chlapci vyskočili na nohy a bežali dopredu. Laria ich už nestihla zastaviť a tak utekala za nimi. Všetci traja zastali na okraji lesa a zdesene sledovali výjav pred sebou. Z lesa vyskakovali obrovské zúrivé bešte s hrubou hnedou kožou v ktorých Uryn spoznal Nerdov a začali bojovať s vojakmi. Uryn však na prvý pohľad videl, že táto bitka je pre mužov prehratá. Jeden Nerd priskočil k vojakovi, rozohnal sa veľkou bojovou sekerou a jedným seknutím rozťal koňa spolu s jazdcom. Ale to sa už na zvyšných vojakov vrhali ďalší Nerdi, ktorí vyskakovali spomedzi stromov. Waram vstal a chcel ísť otcovi na pomoc.

,,Nie!” vykríkol Uryn a pevne ho chytil za ruku. ,,Nechoď tam. Nemal by si proti nim žiadnu šancu,” Waram sa ešte chvíľu vzpieral, ale napokon ochabol a odvrátil hlavu. Uryn sledoval, ako Nerdi zabili všetkých vojakov a spolu s ními Eliona. Potom Pozbierali telá a odišli.

,,Prečo vzali tie telá?” opýtala sa Laria pošepky, tak, aby to Waram nepočul.

,,Neviem,” odvetil Uryn zronene.

,,Ale my musíme pokračovat v ceste,”