Dvojica dospelich mužov sedela v bare a svoje okolie si takmer nevšímala. Kedže v tomto bare boli stálimi zákaznikmi čašníčka už vopred vedela, že ich nehodno rušiť pri rozhovore, ale nemohla si pomôcť a pohľadom bola zavesená na ich priťažlivé postavy. A kto by sa jej aj čudoval? Blonďak, ktorý bol k nej otočený chrbtom mal široký chrbát a mladú ženu by nebolo dvakrát prehovárať, aby si s ním zalaškovala a ten čiernovlasý taktiež nebol na zahodenie. Na oblečení obidvoch bolo vidno, že nepatria medzi tú chudobnú časť obyvateľstvá, čo bola ďalšia vidina, ktorá ju k ním lákala, ale nanešťastie nevenovli jej záujmu zvláštnu pozornosť. Smutne pokrčila ramenami a začala sa venovať svojej práci lebo kvôli očumovaniu týchto pohľadných zákaznikov o ňu mohla ľahko prísť. Medzi tým sa pri stole rozprúdila veselá vrava.

,,Tá maličká čašníčka nedokázala z teba spustiť pohľad ako vždy keď sme tu, Draco," oznámil Blaise Zabini svojmu nalepšiemu priateľovi a veselo sa zaškeril. Jeho priateľ sa len uškrnul a významne zdvihol obočie. Na ženy mal vždy takýto vplyv a nesťažoval sa. Naopak bolo mu to náramne príjemne a vyžíval sa v roli Don Juana. Zatiaľ sa nestretol z odmiednutim zo strany opačného pohlavia. Stačil jeden olňujúci úsmev s pár lichôtkami a bola jeho.

,,No vieš, priateľu, ktorá by mi odolala?" spýtal sa povznesene a jeho priateľ len právrátil očami. Draco vedel byť naozaj neznesiteľný.

,,Niekto by mu mal zhodiť ten jeho nafúkaný hrebienok," pomyslel si v duchu. Akoby touto myšlienkou privolal osobu, ktorá by toho bola schopná. Do baru kde sa stretávalo mnoho čarodejníkov práve vošla hnedovlasá žena v sprievode ryšavej a usadili sa neďaleko ich stolu. Tou ženou bola Hermiona Grangerová- známa chrabromilská šprtka v sprievode svojej kamarátky Ginny Weasleyovej. Ani nevedel, že je naspäť v Londýne lebo sa poprávalo, že pred dvoma rokmi po smrti jej prieteľa Weasleyho opustila mesto a nikdo o nej dlhý čas nepočul. Blaise sa zlomyseľne uškrnul.

,,A vieš, že o jednej by som vedel?" povedal mu naoko vážne, ale neskryvane v sebe dusil smiech nad výrazom svojho dlhoročného priateľa. Po vojne kedy konečne padol Voldemort boli nerozlučnými priateľmi a dokonca si aj spoločne založili čarodejnické noviny. Zo začiatku boli málo známi a ich noviny pod názvom "Po čom čarodjníci túžia" sa predávali sporadicky skoro vôbec, ale usilovnou prácou sa vypracovali na špičku a v predajnosti predbehli dokonca aj Denneho Proroka.

,,Ale nevrav?" nadhodil Draco z úsmevom v domnení, že Blaise si z neho len uťahuje, ale ten len súhlasne kývol hlavou a ukazal na ženu v za Dracovým chrbtom. Nepatrne otočil hlavu smerom, ktorým jeho priateľ ukazoval a zazrel hrivu neposedných vlasov. Jeho oči sa prekvapene rozšírili. Nevidel ju od konca školy, ale ako si všimol skoro vôbec sa nezmenila. Jediné čo sa na nej bolo iné bola jej tvár a postava. Tvár vyzerala o niečo staršie a strhanejšie akoby prežila mnoho utrpenia. Postava sa jej od vtedy ako ju naposledy videl ženský zaokrúhlila. Nevyzerala zle, ale Draco sa stretával s krajšími ženami a Grangerová nebola jeho typ.

,,Tou osobou, ktorá by mi odolala si myslel, Grangerovú?" spýtal sa otočiac sa naspäť.

,,Ehm," prikývol Blaise vážne.

,,Odolala by mi len preto, lebo nikdy by som s ňou nechcel mať," odsekol mu Draco a Blaise vyprskol smiechom.

,,Nikdy by si s ňou ani nič nemal lebo by sa ti ju nepodarilo ani zviesť. Kde to ešte niekam pozvať ," opravil ho zo smiechom a veselo sa zašklabil. Bavilo ho Draco takto dráždiť.

,,Chceš sa staviť?" spýtal sa ho Draco zo zábleskom v očiach. Neznášal keď niekto zhadzoval jeho mužné ego a Blaisemu sa dosť dobre darilo.

,,Si si istý, že dokážeš prekusnuť prehru?" odpovedal mu otázkou.

,,To by si sa mal opýtať seba, lebo ten kto prehrá nebudem ja, môj milý," oznámil mu Draco tým najsladčím hlasom čím svojho priateľa ešte viac rozosmial.

~*~*~*~*~*~*~*~*

,,Herm nieje tamto, Malfoy a Zabini?" opýtala sa Ginn svojej priateľky a nenápadne kývla hlavou na dvojicu, ktorá si práve podavala ruky, akoby sa na niečom dohodli. Zabini sa na niečom očividne zabával a tváril sa ako kanárik, ktorý práve zlízal smotanu pričom Malfoy sa na neho mračil.

,,Hm.vypadá to tak," odpovedala jej z nezáujmom Hermiona aj keď vnútri taká chladná nebola. Pohľad na mračiaceho sa blonďáka je pripomenúl staré časy na ktoré sa za tie dva roky snažila zabudnúť. Na malú chvílu sa vrátila do čias kedy ešte študovala a v jednom kuse sa s ním hádala a keď nie s ním tak s Ronom. S Ronom, ktorý si svojou smrťou zobral aj kúsok z nej, ale správne sa hovorí, že čas lieči všetky rany. Aj tie najbolestnejšie. Prudko zatriasla hlavou, aby zahnala tieto myšlienky a otočila sa na svoju priateľku.

,,Všetkým si nám velmi chýbala, Herm," prehovorila po chvíli Ginny.

,,Aj vy mne," povedala so smutným úsmevom.

,,Ale už tu ostávaš na stálo?" spýtala sa s nadejou ryšavá žena.

,,Samozrejme, ale musím si nájsť prácu," potvrdila Herm a usmiala sa na šťastnu tvár svojej priateľky.

,,A kde si vlastne pracovala v tej Amerike?" spýtala sa zo záujmom Ginn.

,,V jedných muklovských novinách ako novinárka," povedala s úsmevom hnedovlaska.

,,Tak to muselo byť vzrušujúce...aj tu si chceš hľadať podobnú prácu?" spýtala sa s nadšením.

,,No najradšej by som si, ale nemám na výber zoberiem hocijaká," prehlásila Herm s pokrčením pliec. Ginny sa na chvílu zamyslela a Hermiona videla, že nad niečim usilovne uvažuje. Zrazu sa jej výraz roziastnil.

,,Niekde som počula, že vydavateľstvo "Po čom čarodejníci túžia" hľadajú novú pracovnú silu," ozámila jej a Hermiona sa šťastne usmiala. Keby len vedela kto je majitelom tých novín úsmev by jej skysol, ale Ginny sa v tom nadšení akosi zabudla zmieniť.

,,Ty si poklad zajtra sa tam pôjdem popýtať," povedala vďačne.

~*~*~*~*~*~*~*~*

Ráno sa Hermiona svedomito pripravila na pohovor a obliekla si to najlepšie. Biely kostým do ktorého sa navliekla zvýrazňoval jej prirodzené opálenie. Hodila posledný pohľad do zrkadla a s tichým PUK sa premiestnila pred sídlo novín. Z hlbokým povzdychom vsúpila dovnútra a prešla k prímacemu pultu.

,,S čím Vám môžem pomôcť?" spýtala sa mladá blondína s milím úsmevom.

,,Prišla som sa opýtať na to volné miesto," povedala jej Hermiona nervózne. Mladá blondína sa len usmiala. Vyšla spoza pulta a naznačila Hermione, aby ju nasledovala. Zaklopala na dvere a strčila hlavu dnu.

,,Pane, je tu ďalší zaújemca a tu prácu," oznámila mužovi.

,,Tak ju priveď, Melody," odpovedal jej chladný hlas. Hermione bol povädomý, ale v tom zmätku, ktorý mala v sebe si ho nevedala priradiť k tvári. Melody jej kývla hlavou a odišla. Hermiona nervózne vošla dovnútra.

,,Dobr..-," začala, ale zvyšok slov jej uviazol niekde v hrdle. Prekvapene zalapala po dychu. Hľadela do prekvapených šedých očí, ktoré jej boli až príliž známe.