Bolo to najlepšie rande, aké som v živote zažila.

O 19:00 ma čakal v klubovni vo svojej obvyklej modrej mikine a klasických rifliach, ja som mala na sebe obtiahnuté zelenkavé tričko, minisukňu a čižmy.

 Zvítali sme sa nežným bozkom a zložil mi krásny kompliment (bože, nemôžem z jeho vône):

„Vyzeráš tak krásne, že som si myslel, že ku mne pribehla sama lúka.“

Nato mi dal do vlasov červenú ružu a povedal, že na lúke vyrástol prvý kvietok (stále si nemôžem zvyknúť na to, že je taký vášnivo poetický).

Usmiala som sa, chytili sme sa za ruky a vyšli von z klubovne. Keď sme prechádzali cez bránu Rokfortu, spýtal sa:

„Budeš mať na mňa konečne celý deň?“

„Dneska výnimočne áno“, odvetila som.

„Kam by si tak chcela ísť?“ spýtal sa už v Rokvile a žiarivo sa na mňa usmial. Keďže vonku bolo dosť chladno, navrhla som, či nepôjdeme do kina.

„Prečo nie“, povedal a išiel sa pozrieť, čo vlastne dávajú.

Dávali film Len ty, vraj je to romantická komédia a na prvé rande ako stvorená.

Keď sme vchádzali do kina, chytil ma okolo pása a mňa sa zmocnila jemná triaška. Sadli sme si na miesta a keďže film mal začínať až o 5 minút, začal rozprávať.

„Vieš Hermiona, neveril som, že by si niekedy prijala moje pozvanie a som veľmi rád, že sme spolu“, povedal a pritisol si ma bližšie k sebe.

„Čakala som len na to, kým konečne dospeješ a začneš ma konečne brať ako ženu a nie ako malé dievčatko, ktoré sa stále len učí a nemá žiaden voľný čas. Ja som ho totiž mala dosť, ale ty si bol stále niečím zaneprázdnený...“ na chvíľku som sa odmlčala.

Vedela som, že to nie je vhodná chvíľa na výčitky, ale musela som mu to povedať.

Pozrel sa mi do očí a trochu sa zahanbil, potom sa svojimi perami pomaličky blížil k mojim. Nechala som sa unášať jeho gestami a čakala som na ten vytúžený bozk, on však zmenil smer a zašepkali do ucha:

„Prepáč, za to čo sa nestalo.“

Potom si už len pamätám jeho dych a dlllhé bozkávanie a vášnivé dotyky po celom tele (vôbec neviem, o čo v tom filme išlo alebo kto tam hral). Mala som pocit, že sme na celom svete len my dvaja. Nemohla som uveriť, že mi trvalo tak dlho zistiť, že ON je ten pravý.

Po skončení kina sme odchádzali s blaženým výrazom na tvári. Keď sme vyšli von, hodnú dobu sme sa iba prechádzali po uličkách a neskôr ma na moje prekvapenie zatiahol do jednej z najluxusnejších reštaurácii v celom Rokvile.

„Dobrý deň, stôl pre dvoch poprosím“, povedal drkotajúc zubami (obom nám už bolo dosť zima).

Čašník nás zaviedol ku stolu a dal nám obom Jedálny lístok. Vedela som, že sme v drahej reštaurácii, tak som si dala minerálku a morčacie prsia so šalátom (chcela som si síce dať iba ten šalát, ale viem, že nemá rád baby, ktoré jedia len šaláty), zatiaľ čo on si dal svoje najobľúbenejšie jedlo: vyprážaný syr, hranolky, tatarská omáčka.

Počas celej večere sme na seba len civeli a usmievali sa, ani jeden nechcel nič povedať, aby to nepokazil. Bolo to naozaj výborné a keď nám odniesli prázdne taniere, zdvihla som sa, že už pôjdeme, on ma však chytil za ruku a povedal:

„Bez dezertu nie, v kuchyni si s ním dali vraj strašne veľa práce.“

„Tak fajn“, pobozkala som ho.

Čakanie sme si vyplnili bozkávaním. Naše pery a jazyky boli už tak zamotané a vlhké, akoby sa navzájom dopĺňali ako puzzle.

Doniesli dezert. Zmrzlinový pohár v tvare srdca s dvoma lyžičkami. Nemohla som zakryť obdiv nad tým úžasným umeleckým dielom. Keď si všimol môj výraz, musel sa zasmiať.

Načali sme to a navzájom sa kŕmili, malo to neuveriteľne neopísateľnú chuť, mala som pocit, že to musí byť začarované. Niečo tak lahodné som vážne ešte nejedla (je pravda, že sme to celé nedojedli).

Vonku začalo snežiť, krása. V tme sme sa vracali do Rokfortu a ja som už nemohla vydržať to ticho.

„Toto je vážne úžasný deň, ten dezert bol nezabudnuteľný a celkový čas strávený s tebou ani neviem popísať“, vysypala som zo seba na jeden dych.

„Mne bolo tiež krásne a rád by som si to zopakoval“, usmial sa preplietol mi prsty so svojimi.

Už sme sa blížili ku Chrabromilskej klubovni a pred vchodom sme si dali krásnu vášnivú pusu na dobrú noc.

Prezliekla som sa do pyžama a zaliezla do postele. Neskôr došli moje spolubývajúce a chceli vedieť ako bolo, ale ja som už bola unavená a vedela som, že by to nevyznelo tak krásne, keby som to povedala nahlas, tak som nad tým len premýšľala a tešila sa na ďalšie stretnutie.