Chlapca tak premáhala zvedavosť, že skôr než tomu mohol zabrániť, mu z úst vyletela otázka:
"Čo tu robíš?". Tharju prekvapila jeho drzosť, ju by v živote nenapadlo prihovoriť sa neznámemu človeku a už vôbec nie vyzvedať, preto nedokázala ovládať svoju drzosť, ktorá ju obletuje odkedy je v období puberty.
"Ty si ten posledný, komu by som to povedala, Black."
Chlapca určite prekvapilo, že pozná jeho meno, ale bol trocha zahanbený. No ovládol to.
"No ja len, že tu stojíš sama, v takýchto tenkých šatách, čučíš do neba,... vyzeráš ako vyšinutá." Dievča naňho pozrelo, mala na jazyku toľko toho, čo by povedala tomu drzáňovi, no len zvraštila obočie a povedala:
"Nie som vyšinutá. Vlastne som úplne v poriadku. A keď ta to vážne zaujíma, čakám poštu." Chlapec sa pousmial
"No to fakt potvrdzuje tvoje slová. Pretože ľudia, ktorý sú úplne v poriadku vedia, že poštári chodia ráno a nie v noci a že pošta v nedeľu nechodí."
"Vieš ty čo,..." uprostred vety sa zasekla a rozutekala sa smerom k chlapcovi, no nehľadela naňho, ale na niečo, za jeho chrbtom. Prebehla okolo neho s úsmevom na tvári, ktorý badať u malých detí, ktoré dostali dlho očakávaný darček. "Sovy." pomyslel si chlapec. Jedna zo sov letela priamo k Tharjii a druhá k jeho domu.
"Sovy, takže potom si čarodejnica. Nemýlim sa?" dievča naňho vrhla podozrievavý pohľad. Netušila odkiaľ to môže vedieť.
"Odkiaľ to vieš?" opýtala sa ho, no on jej neodpovedal, stále hľadel na sovu, od ktorej sa Tarja snažila vymámiť list.
"Predpokladám, že je to list z Rokfortu. A podľa tvojej nedočkavosti usudzuje, že ešte len nastúpiš, však?" dievča ohromene zazeralo na chlapca, ani vo sne by ju nenapadlo, že v jej blízkosti žijú čarodejníci. Pravdaže čarodejníkov poznala, celá jej rodina má čarodejnícku krv, pozná sa s mnohými priateľmi svojich rodičov, dokonca mala aj priateľov medzi ich deťmi. To bola pre ňu silná káva, chcela sa chlapca opýtať, odkiaľ to všetko vie, no on ju predbehol.
" Som druhák na Rokforte, som v Chrabromile. Preto to viem. A tá druhá sova bola adresovaná mne a môjmu bratovi..." No pri slove Chrabromil sa dievča zháčilo, otočila sa a mierila k príjazdovej ceste jej domu, ktorý vlastne vyzeral ako zámok. Chlapec sa tváril nechápavo. Tharja sa na polceste otočila zakričala chlapcovi:
"Ja budem radšej v Bifľomore. V Chrabromile by som nechcela byť už len z toho dôvodu, že si tam ty!" a rozbehla sa po ceste k domu, aby si tam prečítala list, na ktorý čakala celý mesiac. Mladý chlapec zostal stáť ako obarený, jej reakcia ho dorazila. Pripomenula mu jeho matku, ktorá bola sklamaná z toho, že jej syn nie je Slizolinčan. Pri tejto myšlienke mu prebehol mráz po chrbte a radšej sa vybral domov.
Doma Tharja takmer nečujne otvorila v chodové dvere. Potichučky vybehla po schodoch až do svojej izby, tam sa s nedočkavosťou vrhla na obálku, kde bola krásnym písmom napísaná jej adresa : Tharja Bennettová, Opustená ulica, Sheel street 9, Londýn. Ruky sa jej triasli, keď vyberala list. Na tento okamih čakala celý svoj život. O Rokforte vedela z rozprávania svojich rodičov, ktorý tam tiež študovali, jej mama Alice bola, dokonca aj prefektka, zatiaľ čo otec Sebastián kapitán metlobalového družstva. Vždy ich prosievala, aby jej o ňom rozprávali a teraz ho uvidí na vlastné oči. Po prečítaní listu bola celá nesvoja, tešila sa na prvý september viac, než kedykoľvek predtým. Musela sa niekomu zdôveriť. Nechcela budiť rodičov, preto si sadla za písací stôl, vytiahla pergamen a kalamár, namočila brko a svojim úhľadným písmom začala písať:
Milá Lucy,
Som taká šťastná! Práve mi prišiel list z Rokfortu, som taká vzrušená, že sa mi trasú ruky. Tak sa teším, že ani neviem čo mám písať. Ráno oznámim rodičom, momentálne spia. Chcem ísť čo najskôr do Šikmej uličky, na nákupy. Mohli by sme tam ísť spolu. Prosím Ťa odpíš mi čo najskôr.
S Láskou Tarja
List si prečítala znova, aby sa uistila, že v ňom nenarobila chyby a do tmy potichučky zavolala:
" Radia? Poď sem na chvíľu". Len čo to dopovedala v izbe sa ozvalo slabé prásk a pri jej nohách stál domáci škriatok, ktorý sa jej uklonil na pozdrav.
"Čo si mladá Slečna ráči priať?" opýtal sa jej škriatok
"Radia, potrebujem, aby si toto, poslala po Glancy, Lucinde Galabruovej." Radia sa jej ešte raz uklonila a odišla. (Lucy je dcéra maminej najlepšej kamarátky. Prisťahovali sa sem z Francúzska. Lucy mala pôvodne nastúpiť na Beauxbatons. Kamarátia sa spolu, už šesť rokov, teda odvtedy, čo sa sem prisťahovali.) Tharja celá nedočkavá si obliekla pyžamo, vliezla do postele a takmer ihneď zaspala.
Aj u Blackovcov bolo ticho, mladý Black sedel doma na posteli, no nemohol zaspať, aj keby neviem ako veľmi by chcel. Musel myslieť na to dievča. Nevedel, prečo si ju doteraz nevšimol, určite by zistil, že je čarodejnica. Spomínal, ako naňho zakričala, že chce ísť radšej do Slizolinu. Pri tomto slove sa striasol. Jeho celá rodina bola zo Slizolinu, on je niečo ako čierna ovca rodiny, podľa jeho matky. On to vidí naopak, oni sú čiernym stádom a on je biela ovečka. V každom prípade jeho matka bola sklamaná, že ho klobúk zaradil do Chrabromilu. Bola to temná žena. Dokonca aj ich domáci škriatok nemal chlapca veľmi rád. Siriusovou jedinou potechou bol Rokfort a jeho kamaráti. Spolu vyvádzali rôzne bláznovstva, sú postrachom pre školníka, ale aj pre učiteľov. Pri tej spomienke sa musel usmiať, strašne mu chýbali jeho kamaráti James a Remus. Ľahol si do postele a ešte dlho hľadel do prázdna, kým nezaspal.